Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Neslashovky

Áno, pane

Autor: Taure

Obsah: Bol zvolený nový muklovský premiér a nastala chvíľa, keď sa má stretnúť s ministrom mágie. Lenže nič neprebieha tak hladko ako obvykle.

Varovania: žiadne

Odkaz na originál: http://www.fanfiction.net/s/4321429/1/bYes_b_bMinister_b

------------------------------------

Stmievalo sa.

Cez sklo viktoriánskeho okna dopadali do miestnosti posledné lúče slnka, ale nový britský premiér sa nenamáhal rozsvietiť, radšej zostal sedieť v pohodlí svojho čierneho koženého kresla a čakal za svojím stolom.

Čakal. Už tu dávno mali byť.

Premiér sa už po stý krát ten deň poobzeral po svojej novej pracovni a nalial si z krištáľovej karafy trochu brandy. Táto miestnosť mu nevyhovovala. Bude ju musieť nechať nanovo zariadiť. Nejaká pekná krémová farba stien, čierny koberec, fľaškovo zelený nábytok, tmavé drevo, žiadne sklo. Premiér nemohol ani vystáť sklenený nábytok. Ale nateraz sa bude musieť uspokojiť s touto fádnou kombináciou vyblednutej bielej a modrej. Čo si to ten Major len myslel?

Odhrnul rukáv svojho draho vyzerajúceho obleku a pozrel sa na svoje zlaté hodinky. Meškali! Na túto chvíľu čakal vyše 40 rokov a oni mali tú drzosť meškať!

Čo už, na tom nezáležalo. Čoskoro zistia, že sa nevyplatí vzoprieť sa mu, tak ako to zistil aj ten mladý nafúkanec Blair. Ten mladík mal guráž, to mu musel premiér uznať, keď sa proti nemu pokúsil postaviť, ale nakoniec mu jeho guráž aj tak nepomohla. Voľby vyhral s najväčšou prevahou v dejinách.

Nijako inak to ani nemohlo byť – dokázal narábať s ľuďmi, milovali ho; jeho šarm, jeho klasicky krásne črty tváre, spôsob, akým ich dokázal presvedčiť, že ak budú dôverovať práve tomuto mužovi, všetko bude v poriadku. Blair nemal šancu. A nebudú ju mať ani oni.

Premiérovi dochádzala trpezlivosť, hodil do seba zvyšok brandy a prehovoril k zdanlivo prázdnej miestnosti hlasom zvláštne sa ozývajúcim v tieňoch,

„Povedz Fudgeovi, že už ho prijmem.“

Z portrétu nad kozubom sa ozvalo tlmené buchnutie a premiér nevzrušene sledoval, ako sa ropuchovitá postava pozviechala z dlážky obrazu a vyšuchtala sa von z rámu. O maličkú chvíľu neskôr sa postava vrátila a úplne zbytočne zahlásila roztraseným hlasom,

„Minister Mágie žiada o stretnutie s premiérom muklov.“

Sotva tie slová vypustil z úst, keď vtom v kozube vzbĺkol mocný zelený oheň, ktorý celú miestnosť rozžiaril zlovestným odtieňom zelenej a z kozuba vystúpil muž, oprašujúc si z pliec sadze. Prišelec bol neuveriteľne nezáživný. Mal rednúce prešedivené vlasy, na páse sa mu začínala robiť pneumatika a mal nervózny výraz človeka, ktorého prichytili pri niečom, čo vôbec nemal robiť.

Čo bola v podstate pravda.

„Áh, pán premiér!“ žoviálne zvolal Fudge a pokúsil sa prinútiť do úsmevu. „Aké úžasné, ako obvykle, keď sa môžem stretnúť so svojím muklovským kolegom!“

Premiér zdvihol obočie nad tou ukážkou neviazanej radosti. Kam sa podela všetka dôstojnosť čarodejníkov? Fudgea jeho ľahostajnosť očividne zarazila, a hoci otvoril ústa, aby z nich nepochybne vypustil ďalší natrénovaný prednes, slová mu zamreli na perách. Muž sa prihrbil – čo jeho postavu rozhodne neukázalo v lepšom svetle – a povzdychol si, potom sa bez pozvania posadil do jedného z kresiel na druhej strane stola.

„Takže to mám chápať tak, že už o nás viete, pán premiér?“ opýtal sa. Premiér v jeho hlase počul porážku. Aké úbohé. Ale aj výhodné. Nakoniec snáď ani nebude potrebovať plán B.

„Očividne,“ odpovedal.

Fudge prikývol s bezútešným výrazom na tvári a strateným pohľadom, ale portrét nad kozubom slabo zakašľal a on sa znova pozviechal.

„No, áno, aj napriek tomu, formality sa dodržať musia,“ povedal Fudge, postavil sa z kresla a priblížil sa k stolu tak, že sa nad ním takmer nakláňal. „Je mojou povinnosťou ako minister mágie informovať vás o existencii časti populácie Veľkej Británie, ktorá je známa pod názvom čarodejnícka komunita. Obvykle je potrebný dôkaz, aby sme presvedčili...“ – Fudge siahol do svojho ťažkého červeného habitu a vytiahol z neho prútik – „povedzme, whisky na škrečka?“

„Ubezpečujem vás, Kornélius, že taká demonštrácia vôbec nie je potrebná,“ povedal premiér a sám siahol do vnútorného vrecka svojho obleku, odkiaľ vytiahol vlastný prútik, ktorého bledé drevo sa podivne lesklo. Nedbanlivým mávnutím, ktoré prezrádzalo veľkú zručnosť, sa krištáľová karafa zamihotala a akoby sa roztavila v striebristú tekutinu, vtom sa v mihu oka tekuté striebro transformovalo na dlhú dýku rímskeho štýlu, krásnu a dokonalú spolu s drevenou rukoväťou a červeným ornamentom. „A mimochodom, bola to brandy.“

Fudge nebol schopný slova, nespúšťal oči z dýky ležiacej na modrom koženom poťahu stola.

„Vy ste – ste...“

„Čarodejník, áno,“ odpovedal premiér na nevyslovenú otázku a potom predvídal nasledujúcu, „A môžete si veľmi ľahko zistiť, že proti tomu neexistujú žiadne zákony.“

Nastal jeho čas. Bolo to tu. Jeho víťazstvo. Postavil sa a začal pochodovať hore-dolu spoza svojho stola.

„Teraz,“ povedal a jeho hlas sa badateľne zmenil: bol chladnejší, rozkazovačnejší; bolo jasné, že to bol on, kto mal kontrolu nad situáciou. „Mojou povinnosťou je informovať vás, že ste si v neplnili vlastné povinnosti.“

Neprestával pochodovať. Fudge sa ešte stále díval smerom k dýke, ale oči mal zatvorené. Na tom však nezáležalo.

„Tak sa zdá, že Britské Ministerstvo Mágie počas posledných troch storočí zanedbávalo svoje povinnosti. Očividne ste zabudli, že Ministerstvo Mágie je len jedným z mnohých oddelení pod vládou Premiéra Veľkej Británie.“

Každou vetou jeho hlas silnel. Nekričal, ale bolo v ňom počuť moc; moc a hnev. Ale aspoň to malo požadovaný efekt. Premiér bol veľmi dobrý v prejavoch. Niekedy v jeho priebehu sa Fudge znova posadil.

„Nezúčastňovali ste sa našich zasadnutí. Neposkytli ste nám pomoc v časoch vojny. Nezdieľali ste s nami všetky informácie. Tvorili a presadzovali ste nové zákony bez súhlasu premiéra. A za toto všetko a mnohé iné sa bude musieť ministerstvo mágie zodpovedať.“

Premiér venoval Fudgeovi lišiacky pohľad.

„Podľa správnosti by som vás mal na mieste vyhodiť, Fudge,“ povedal, ale potom dodal jemnejším hlasom, „ale myslím si, že vy predsa len chcete slúžiť vašej vlasti, však?“

Fudge konečne zdvihol hlavu a v očiach premiéra videl svoju záchranu. Cestu von z tejto šlamastiky. Prikývol. Premiér sa usmial, ale bolo jasné, že nežartoval.

„Dobre,“ povedal a znova si sadol, „budete mi nápomocný vo všetkom, čo uznám za vhodné. Nepochybujem, že už čoskoro budem potrebovať prostriedky tohto ministerstva. Táto vaša vzbura sa dnes v noci skončila.“

Fudge tam stále v tichosti sedel.

Premiér sa naňho pozrel, akoby sa čudoval, čo tam Fudge ešte stále robí.

„Nerád by som vás zdržiaval, Kornélius.“

Fudge pochopil, že je načase odísť a roztrasene sa postavil.

„Áno, pán premiér Riddle.“

Keď sa Fudge obrátil smerom ku kozubu, vôbec si nevšimol, ako sa premiérove oči zablesli na červeno.

KONIEC

Poslední komentáře
13.02.2015 13:31:51: Jak uvázat kravatu: Úzké jednobarevné kravaty smiley${1}smiley${1}
29.10.2014 12:28:50: Pánské trenky Diesel: http://www.trenyrkarna.cz/3_diesel smiley${1}smiley${1}
23.10.2014 18:52:35: Inspirujte se přírodní kosmetikou Oriflame aktuální katalog. Katalog najdete na našem webu. V Orifla...
22.05.2014 21:09:43: Nakupujte se slevou kosmetiku Oriflame. Zdarma registrace nováčků Oriflame z celé ČR. Vyzkoušejte ne...