Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Zánik tradície

Zánik tradície

Autor: Mortalus

Obsah: Keď Harry Potter zomrie v požehnanom veku 107 rokov, príde ho oplakávať niekto nečakaný.

Varovania: žiadne

Odkaz na originál: http://www.fanfiction.net/s/856459/1/Breaking_Tradition

oOo

Toho chladného februárového dňa sa pred malou kaplnkou v Rokville zhromaždili stovky ľudí. O chvíľu sa z reproduktorov pred budovou bude ozývať chválospev, ktorý sa odohrával vo vnútri – niežeby ho vôbec niekto bol schopný počuť, pri všetkom tom zavýjaní mužov, žien a detí, ktorí kvílili, akoby im tragicky zomrel v mladom veku člen vlastnej rodiny.

Harry Potter nezomrel ani mladý a ani, čo bolo prekvapivé, nezomrel tragicky. Asi pred týždňom nečakane skonal v spánku a celá krajina sa ešte nestihla spamätať zo šoku, ktorý im spôsobila strata ich národného hrdinu. Fakt, že ho do jeho posledného dychu volali Chlapcom Ktorý Prežil, mohol mať niečo spoločné s vierou bežných ľudí, že je v skutočnosti nesmrteľný; alebo to mohlo byť tým, že sa mu nejako podarilo prežiť každý kulinársky výtvor, ktorý preňho Hagrid – ktorý zomrel pred deviatimi rokmi – tak štedro pripravil.

Ale pravdepodobne to bolo preto, lebo bojoval proti Tomu Koho Netreba Menovať v boji „na smrť“ štrnásť krát a vždy, vždy vyhral. Veď Viete Kto sa stále nejakým spôsobom každých zopár rokov vracal späť – Gilderoy Lockhart sa raz pokúsil prinútiť Veď Viete Koho, aby mu porozprával o svojich početných znovuzrodeniach, aby mohol Lockhart napísať svoju novú knihu, Zázrak Znovuzrodenia, ale vďakabohu bol na mieste zavraždený – ale Chlapec Ktorý Prežil temného pána vždy nejako dostihol a podpálil ho, prebodol mu hlavu oštepom, vyslal ho do paralelnej dimenzie, alebo niečo iné, aby nejaký ten čas neliezol nikomu na nervy.

Nech už bola príčina akákoľvek, Harry Potter ich úspešne vyviedol z omylu, že bude žiť naveky tým, že bol definitívne mŕtvy. Tesne pred pohrebom požiadali ohliadača mŕtvol, aby im poskytol svoj profesionálny názor a on znovu potvrdil svoj predošlý záver.

„A teraz musí náš svet nechať svojho detského hrdinu navždy odísť a vrátiť ho do kolísky nášho Pána,“ ozvalo sa z reproduktora. Povedala to Pamela Weasleyová, ktorá šokovala svoju rodinu aj priateľov tým, že sa z nej stala mníška. Posledná Weasleyová, ktorá tak pre ňou spravila žila v šestnástom storočí.

Ozval sa krátky, hlasný zvuk. Onedlho nato sa z kaplnky ozývali výkriky hrôzy.

Ten zvuk spôsobilo otvorenie portálu a z tohto portálu vystúpil Veď Viete Kto v otrhanom habite a s prútikom pripraveným. Takmer okamžite niekto zakričal, „Choďte po Harryho Pottera!“. V tom momente si všetci spomenuli, že Harry Potter bol permanentne indisponovaný, a vtedy sa spustil ten vreskot. Rýchlo dospeli k záveru, že teraz budú musieť problém s Tým Čo Ho Netreba Menovať riešiť rovnako, ako ho riešili ich prastarí a pra-prastarí rodičia – vziať nohy na ramená, skrývať sa, odpadnúť alebo umlátiť sa do bezvedomia tupým predmetom.

V priebehu piatich minút bola kaplnka plná mužov a žien v bezvedomí, ktorí v ochabnutých rukách držali vzácne svietniky a dav vonku sa rozpŕchol, aby sa mohol začať krčiť pod svojimi stolmi a čakať na apokalypsu. Čistokrvní aj s narodenými u muklov zo scény prchali tak rýchlo, ako im to len dovolili ich nohy, metly alebo prenášadlá, keďže temný pán bol čoraz menej a menej prieberčivý, čo sa cieľa kliatob týkalo a jeho všeobecný cieľ tejto vojny by sa dal zosumarizovať ako ´zabiť toľko ľudí, koľko sa len dalo pred svojou ďalšou epickou bitvou´.

A predsa sa v kaplnke ešte stále nachádzal jeden muž pri vedomí. Opieral sa o stenu so znudeným výrazom na svojej ostro rezanej tvári a bol to práve on, ku ktorému sa temný pán obrátil.

„Tamto ešte stále zostal jeden svietnik, ak máš záujem,“ uškrnul sa a krútil prútik v prstoch. Muž sa obrátil tvárou k temnému pánovi a trochu sa zasmial, čo spôsobilo, že sa jeho tvár skrútila do jeho najjedovatejšieho zagánenia. „Čo sa stalo, Snape? Prečo neutekáš? Zbláznil si sa?“

Snape mykol plecom. „Ale kdeže. Ja len, poslednou dobou je treba oveľa viac než to, aby sa mi podarilo omráčiť sa. Keď človek prežije deväť generácií Weasleyovcov, zistí, že nikto bez červených vlasov nie je schopný nastoliť skutočnú hrôzovládu.“ Vlasy majstra elixírov boli aj po všetkých týchto rokoch čierne ako smola a ešte stále rovnako mastné. V skutočnosti vyzeral priam nechutne mlado v porovnaní s neprestajne sa zvyšujúcim počtom vrások samotného temného pána.

Temný pán kráčal miestnosťou, zvedavo skúmal ju aj ľudí na dlážke. Keď preskúmal celú kaplnku a skončil tam, kde začal, dupol nohou. „Dokelu. Ten portál ma mal priniesť rovno k Potterovi. Dočerta aj s tými medzidimenzionálnymi obchodníkmi. Prisahám, že vytrhnem pečeň tej... veci a nakŕmim ňou Nagini – ak teda vôbec má pečeň.“

„Myslím, že to nebude potrebné, keďže produkt splnil svoj účel,“ sucho povedal Snape. Elegantne ukázal na rakvu.

„Čo?“ opýtal sa Voldemort a zmätene sa obzeral zo strany na stranu. „On je tu? Oh,“ povedal a konečne si všimol rakvu. „Kto zomrel?“

Snape si dlho a zhlboka povzdychol a potriasol hlavou. „Potter.“

„Ktorý?“

„Ktorý? Ktorý asi tak myslíš?“ zavrčal Snape a pošúchal sa po spánkoch.

„No, ako by som to ja mal vedieť? Na svete je plno Potterov, ako by som mal vedieť, ktorý z nich je ten mŕtvy?“ zasyčal Voldemort.

Harry Potter. Chlapec Ktorý Prežil. Muž Ktorý Ťa Porazil Štrnásť Krát Za Sebou.“

Môj Potter? To nie je možné.“

Snape rezignovane rozhodil rukami a začal pochodovať po miestnosti, pričom sa takmer potkol na niečom bezvládnom tele. „Myslel by som si, že ty, zo všetkých ľudí, by si mal najlepšie vedieť, že Potter nie je nezraniteľný! Má stosedem rokov! Žil dlhý, predlhý život! Nie tak dlhý ako ty alebo ja, ale aj tak veľmi dlhý! Čo sa ti snažím povedať je, že zomrel dokonale prirodzenou smrťou, ktorá s tebou nemala nič spoločné!“ zakričal Snape.

Keby Lord Voldemort nebol tak veľmi prekvapený, zrejme by zabil každého, kto by sa naňho opovážil kričať – najmä služobníka-ktorý-bol-v-skutočnosti-špión, ako bol Snape – ale bol veľmi prekvapený, a preto Snapa ušetril. „Chceš mi povedať, že Potter je mŕtvy?“

„ÁNO!“

Temný pán rýchlo zažmurkal a strávil tú informáciu. Len čo tak spravil, rázne prikročil k rakve, prudko ju otvoril, schmatol Harryho telo za ramená a začal ním triasť. „No tak poď, ty malá sviňa! Ako si sa opovážil zomrieť, než som sa mohol znova pokúsiť ťa zlikvidovať? Vstávaj, vstávaj!“

Snape frustrovane zaskučal a prebehol si vlasy prstami. „Skúsme to ešte raz, po poriadku, dobre? Harry Potter je mŕtvy. On už nevstane. Už s tebou nebude mať žiadne ďalšie ´boje na smrť´.“

„To mi nemôže spraviť!“ odporoval Voldemort. „To... to je proti tradícii!“

„Pozri sa naňho! Vyzerá, že by mal náladu na ďalšie kolo?“

Lord Voldemort telo starostlivo prezrel. Vyzeralo mŕtve. Zamračil sa a načiahol sa za ním svojou spirituálnou mocou, hrubo ďobal do akýchkoľvek pozostatkov Potterovej duše, ktoré sa v ňom nachádzali, ale nepostrehol žiadnu reakciu.

Bol skutočne a naozaj mŕtvy.

„Do hajzlu,“ zaklial Voldemort a položil telo – mŕtvolu – späť do jeho rakvy. „Čo budem teraz robiť?“

Snape zdvihol obočie. „Hmmm, poďme nad tým zauvažovať. Ovládnuť celý svet, teraz keď už ti v ceste nestojí tvoj úhlavný nepriateľ?“

Voldemort nad tým mávol rukou. „Áno, áno, samozrejme, ale okrem toho? Ja len že...“ povzdychol si. „Myslím, že teraz poviem niečo, čo by ťa mohlo šokovať, Snape,“ povedal Voldemort a venoval tej truhle zvláštny pohľad.

„Mňa už nič nešokuje.“

„Myslím, že mi tá malá príšera bude chýbať,“ povedal temný pán a zatvoril veko rakvy.

Snape mykol plecom. „Nie je to až také šokujúce, ako nájsť presnú trojrozmernú repliku Minervinho zadku prilepenú ráno na mojom zrkadle. To bola Weasleyovská generácia piata, mám taký pocit.“

Voldemort sa k nemu obrátil a uškrnul sa. „A ako si vedel, že to bol Minervin zadok?“

„Generácia tretia. Dlhý príbeh.“

Voldemort si znova povzdychol. „Teraz už asi budem mať čas vypočuť si všetky tie dlhé príbehy. Možno aj vyraziť si na Tahiti, než znova začnem s tým dobíjaním sveta. Niežeby som nemal toľko času, koľko chcem...“ odmlčal sa. „No? Nepokúsiš sa aspoň na mňa zaútočiť?“

Snape prevrátil očami. „Keby som na teba zaútočil a nejakým zázrakom vyhral, tak by sa všetci vrátili a ja by som musel povedať tú prekliatu oslavnú reč.“

„Ty? Ty máš povedať oslavnú reč na Harryho Pottera? Vždy som mal ten dojem, že si ho nenávidel.“

„A aj ho nenávidím, ale keďže som jediný žijúci človek, ktorý si ho pamätá z obdobia, keď bol ešte v škole – okrem teba, samozrejme – oni, ah, na tom trvali.“

„Trvali? Koľko?“

„Päťtisíc galeónov za päť minút prejavu. Tisíc galeónov na minútu je prekliato dobrá pláca.“

Voldemort sa zamračil. „Tak prečo potom nechceš predniesť tú reč?“

„Pretože mi tí idioti už zaplatili a podľa podmienok v zmluve sú tie peniaze nevratné, dokiaľ od dohody neodstúpim. A kto by ma už len mohol viniť za to, že nebudem mať reč v takýchto podmienkach?“

„Ah,“ odpovedal Voldemort. Naposledy si povzdychol, potom sa obrátil a so zvesenými plecami odkráčal do Rokvillu.

„Do týždňa zomrie od nudy,“ poznamenal Snape sám pre seba. Z habitu vytiahol ploskačku s whisky. „Mal som taký pocit, že toto budem potrebovať.“ Odstránil vrchnák, priložil si fľašu k perám a poriadne sa zhlboka napil.

KONIEC

Poslední komentáře
29.04.2016 19:58:37: Miluji zmijozelský humor. Ti jsou nenapodobytelní. Dík, moc mě to pobavilo po dnešním malém maratonu...
02.08.2010 00:39:36: Taky díky moc za skvělej výběr povídek i překlad. Tím víc pak jen lituju, že upřednostňuješ slash, ...
16.07.2010 22:48:23: To se teda povedlo smiley${1}smiley${1} Díky smiley${1}
16.07.2010 16:19:02: To bylo úžasné... moc děkuji za překlad... smiley budu si muset zlepšit angličtinu nebo budu do smrti ...