Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Manželstvo

Manželstvo

Autor: Janara

Obsah: Na začiatku Harryho siedmeho ročníka Dumbledore vymyslel dokonalý spôsob, ako ukončiť vojnu. Je tu len jeden malý problém, Harry odmieta hrať riaditeľovu hru. Dokáže sa Harry vyhnúť pasci nastraženej starým čarodejníkom?

Varovania: žiadne

Odkaz na originál: http://www.fanfiction.net/s/2423927/1/The_Marriage

oOo

Harry sa pomaly vliekol do riaditeľovej pracovne a uvažoval nad tým, čo ten starý cap chce tento krát. Od tej noci, keď zomrel Sirius sa Harryho názor na toho starého muža dosť zhoršil. Dumbledore sa tváril, akoby všetko bolo v poriadku a stále sa k Harrymu správal ako k dieťaťu, aj napriek sľubom, ktoré zložil tú v hroznú noc.

Harry sa zastavil pre príšerou, ktorá strážila vstup do Dumbledorovej pracovne a doprial si chvíľu, aby sa ovládol a vtlačil všetky svoje temné myšlienky do hĺbky svojej mysle, kde ich skryl za niekoľko vrstiev ochranných štítov. Ešte nebol tak celkom pripravený dať riaditeľovi vedieť, čo si o ňom naozaj myslel, a vôbec by ho neprekvapovalo, keby sa naňho ten starý hajzel pokúsil použiť legilimenciu, len aby sa uistil, že jeho zbraň mu je ešte stále verná.

Harry sa znova zhlboka nadýchol a pomaly ten dych vypustil, potom povedal heslo, ´benátske lízanky´ a vykročil vpred v tej chvíli, keď to bolo možné. Nechal sa vyviezť hore po schodoch, posledný raz skontroloval, či má myseľ bezpečnú, zaklopal na dvere a vstúpil.

„Ah, Harry, môj drahý chlapec. Poď ďalej a posaď sa. Citrónový cukrík?“ opýtal sa Dumbledore s žoviálnym úsmevom a pokynul Harrymu, aby prišiel bližšie.

Harry ho s malým úsmevom poslúchol a usadil sa v pohodlnom kresle. „Nie, ďakujem, pán riaditeľ,“ odmietol ponúkaný cukrík a trochu potriasol hlavou.

Dumbledore len mykol plecom a hodil si cukrík do úst. „Takže, Harry, s radosťou začínaš svoj posledný rok tu na Rokforte?“ opýtal sa a oči mu žiarili, akoby už poznal odpoveď na svoju otázku.

Tentoraz to bol Harry, kto mykol plecom. „Tak trochu, áno.“ Povedal si, že by to zrejme mal trochu rozviesť, tak pokračoval: „Je to vzrušujúce a zároveň trochu smutné. Rokfort bol jediným miestom, ktoré som kedy považoval za svoj domov.“ Ani nespomínajúc fakt, že som nikdy naozaj nečakal, že sa vôbec dožijem promócií, temne si pomyslel Harry.

Dumbledore prikývol a tváril sa spokojne. „Áno, viem, že tvoj život u Dursleyovcov nebol vždy ako prechádzka ružovou záhradou. Ale myslím, že sme našli jedno riešenie na hneď niekoľko našich problémov,“ rozžiarene povedal.

Harry zaťal zuby. Vedel som to! Ten strelený starý cap sa skrátka musí pliesť do môjho života! Už zase! Ale tentoraz to trpieť nebudem. Čokoľvek chce aby som urobil, neurobím to!

Dumbledore si neuvedomil, aké rebelantské myšlienky sa preháňajú mysľou jeho žiaka a tak nadšene pokračoval v líčení svojich plánov.

„Dozvedel som sa, že Voldemort niečo plánuje buď na tento Halloween, alebo na Vianoce,“ začal Dumbledore.

„So všetkou náležitou úctou, pane, Voldemort vždy niečo plánuje. A nikdy mu to nevyjde,“ prerušil ho Harry tak slušne ako len dokázal.

„Áno, ale tentoraz sú jeho plány trochu iné,“ vysvetľoval Dumbledore a trochu sa naklonil vpred vo svojom kresle a perfektne tak napodobnil vášho obľúbeného starého otca. Niežeby Harry nejakého kedy mal, takže ten efekt naňho veľmi nefungoval. „Vieš. Voldemort ťa už nechce zabiť. Chce sa s tebou oženiť.“

„Čože?“

„Takto odstráni tú najväčšiu hrozbu a zároveň bude mať prístup k tvojej moci. Len čo sa vezmete, nič mu už nebude stáť v ceste a môže pokojne ovládnuť celý svet.“ Dumbledore sa prestal nakláňať vpred, hodil si do úst ďalšiu sladkosť a pozrel sa na Harryho ponad svoje okuliare.

Harry bol omráčený. Už si tak zvykol na všetky tie plány, ktoré Voldemort zosnoval, aby ho zabil, že už ho viac ani neznepokojovali. Ale toto? Zbláznil sa ten chlap? Haló? Samozrejme, že sa zbláznil! pomyslel si v duchu Harry sarkasticky, zatiaľ čo jeho myseľ pracovala na plné obrátky. Toto je vlastne celkom šikovný plán. Ako ten starý blázon povedal, odstráni ma to z cesty a zároveň získa prístup k mojej moci. Koho to asi tak napadlo? Rozhodne nie starého Voldieho. Možno Malfoya? Draco síce môže byť kandidátom na kráľovnú drámy, ale Lucius dokáže občas byť rafinovaný aj zákerný zároveň. Našťastie pre nás sú tie chvíle vzácne a ďaleko od seba.

„Čo budeme robiť?“ opýtal sa Harry a bol si veľmi dobre vedomý, že neexistovalo žiadne ´my´.

„Ja a niekoľko členov rádu sme to starostlivo zvážili a vidíme pre teba len jediné možné riešenie; oženíš sa ešte predtým, než Voldemort dokončí prípravy,“ opatrne povedal Dumbledore.

„Čože? Zbláznili ste sa?“ zakričal Harry a vyskočil von z kresla a prikročil k stolu, ktorý ho oddeľoval od riaditeľa. Päsťami buchol do stola a naklonil sa vpred, pohľadom sa zaboril do tých prekliatych žiariacich modrých očí. „A s kým ma chcete oženiť? S vami?“ ironicky sa uškrnul. „A ako je to odlišné od toho, o čo sa chce pokúsiť Voldemort? To mi povedzte!“

„Harry! Upokoj sa!“ zahrmel Dumbledore a s potešením sledoval, ako sa Harry prestal opierať o stôl. „Viem, že je to pre teba šokujúce, ale dovoľ mi to vysvetliť.“

Harry začal pochodovať po pracovni a mávnutím ruky naznačil, že má pokračovať a bude ho počúvať.

„Chápem, že ťa to šokovalo, ale ako som povedal, existuje aj jednoduché riešenie. Riešenie, ktoré má pre teba niekoľko výhod, ktoré si myslím, že si si ešte neuvedomil,“ upokojujúco povedal Dumbledore a opatrne sledoval rozzúrene pochodujúceho študenta. Jediný, ktorý by mohol jeho plány prekaziť bol Harry, ale bol si istý, že si dokáže podmaniť Harryho vôľu a len čo sa ožení, už nikdy nebude musieť o vernosti toho chlapca pochybovať.

„Keď si niekoho vezmeš, najmä ak ten niekto je čarodejnica alebo čarodejník s veľkou magickou mocou, stane sa hneď niekoľko vecí. Po prvé, získať nekonečnú podporu lásky. Láska je nádherná moc, Harry, môže vyliečiť tvoje rany a dodá ti citovú stabilitu, ktorá ti chýbala celý tvoj život.“

Harry hodil po Dumbledorovi temný pohľad, ale poradilo sa mu udržať v sebe komentár o tom, čia asi tak to bola vina.

„Navyše budeš môcť zdieľať mágiu a silu tvojho partnera a možno to bude stačiť na to, aby sme konečne vyhrali túto vojnu. Takže vidíš, chlapče môj, je to všestranne výhodná situácia.“

„Rozumiem. A s kým ma to mienite oženiť? Zaváži vôbec môj názor pri výbere?“ dostal zo seba Harry cez zaťaté zuby.

„Ale samozrejme si môžeš vybrať, s kým sa oženíš!“ jemne ho karhal Albus. „Ale musím ťa upozorniť, aby si si svojho partnera vybral opatrne. Koniec koncov, stráviš s ním zvyšok svojho života.“

„A čo ak neexistuje nikto, voči ktorému prechovávam také city?“ opýtal sa Harry, hoci mal pocit, že odpoveď už poznal.

„Toho sa nemusíš báť, Harry. Záväzné kúzlo manželstva, ktoré plánujem použiť zabezpečí, že ty aj tvoj partner sa do seba zamilujete, aj keď teraz voči sebe také city nemáte.“ Iskričky sa do Dumbledorových očí vrátili v plnej sile. Vyhral. Presne tak, ako vedel, že sa stane. Čoskoro sa toto všetko skončí a on si konečne bude môcť dopriať trochu ticha a pokoja.

„Koľko mám času, kým sa budem musieť rozhodnúť?“ opýtal sa Harry, ktorý sa odtiaľ musel dostať von, kým nestratí kontrolu buď nad svojím hnevom alebo nad mágiou.

„Tvoju odpoveď potrebujem vedieť do dvoch dní, Harry. Ceremónia sa bude konať v sobotu na poludnie.“

„Rozumiem. Tak to by som mal začať uvažovať. Dúfam, že mojim profesorom vysvetlíte, prečo sa neobjavím na vyučovaní. Želám vám krásny deň, pán riaditeľ.“ Harrymu sa podarilo dohovoriť a vyjsť von z pracovne, než by spravil niečo, čo by vôbec neľutoval. Ako napríklad zakrútil krkom toho starého blázna!

Dumbledore sledoval ako odchádza a trochu sa mračil. Nechcel, aby ten chlapec vymeškával vyučovanie. Zauvažoval nad tým a rozhodol sa, že možno to takto bude lepšie. Rozhodnutie o tom, s kým sa ožení je predsa veľmi dôležité a čím menej vecí ho bude rozptyľovať, tým lepšie. Áno, takto to bolo oveľa lepšie a tých niekoľko hodín, ktoré ten chlapec vymešká môže zase veľmi ľahko dobehnúť. Načiahol sa za pergamenom a svojím obľúbeným brkom, Dumbledore sa posadil a napísal odkaz svojmu profesorskému zboru, v ktorom ospravedlňoval Chlapca Ktorý Prežil z vyučovania.

Harry rozzúrene odpochodoval dolu po chodbe a vôbec mu nezáležalo na tom, kam šiel, hlavne že sa hýbal. Ako sa opovažuje? Ako sa opovažuje takto diktovať Harrymu ako má žiť? A ani sa za to neospravedlniť! Ale to bol celý ten starý blázon, že? Manipuluje ľudské životy! Ako keby bol Boh alebo čo! A ľudia mu to dovolili! Len sa obrátili na druhý bok a povedali Áno, pane alebo Nie, pane a pridali sa do davu! Ale on nie je jeho šteniatko! To teda nie! Tentoraz rozhodne nie! Harry prijal toľko úderov, koľko vládal a nič a nikto mu nebude diktovať, ako má žiť svoj život!

Ale čo spraví? Utečie? Harry sa zastavil a zauvažoval nad tým. To by bolo mimoriadne uspokojujúce. Nechať ich, nech si myslia, že majú svoju zbraň krásne pod kontrolou, zatiaľ čo on sa vytratí pod rúškom noci.

Harry sa uškrnul a predstavil si tie výrazy na ich tvárach, ale potom si ľútostivo povzdychol a tú fantáziu pustil z hlavy. Pretože to nebolo nič viac než to. Fantázia. Dumbledore by mu nikdy nedovolil sa vytratiť a vyslal by všetkých, ktorých by k tomu mohol prinútiť, aby ho našli. Možno by sa od Dumbledora oslobodil, ale celý svoj život by sa musel obzerať ponad plece. Nie, to nebolo to, čo chcel.

Tvár mu potemnela, keď sa Harry zachmúril a pokračoval v ceste. Musel vymyslieť nejaký lepší plán. Taký, kde ho nechajú na pokoji, keď sa to všetko skončí. Ale aký?

Harry nemal predstavu, ako dlho kráčal Rokfortskými chodbami, dokiaľ sa nezastavil na tom poschodí, kde sa nachádzala miestnosť potrieb. Prekvapene zažmurkal a poobzeral sa po chodbe. Cítil sa, akoby sa prebral z hroznej nočnej mory a odrazu sa uškrnul. Samozrejme! Bolo načase zahrať sa na Hermionu! Predtým, než naplánuje svoj únik, najprv musel vedieť, pred čím to vlastne uniká!

Pochodoval hore dolu po chodbe a požiadal miestnosť, aby mu poskytla miesto na študovanie, so všetkými knihami, aké boli kedy napísané o manželstve a manželských putách a aj niečo na jedenie. Odrazu dostal strašný hlad a začal sa čudovať, koľko asi tak mohlo byť hodín.

Otvoril dvere, vkročil dovnútra a oči sa mu rozsvietili pri pohľade na hostinu, ktorá ho tam čakala. Potom zastonal, keď mu pohľad padol na kopu kníh, ktoré ho tam čakali tiež. Očakával niekoľko desiatok, alebo tak nejako, ale toto vyzeralo, akoby tam tých kníh boli stovky! No čo už, tu bol v stávke zvyšok jeho života. Nejako to zvládne. Len škoda, že nemohol požiadať o pomoc Hermionu.

Rázne za sebou zatvoril dvere a vyčaroval viacero utajovacích ochranných kúziel, prešiel k stohu kníh a začal si ich prezerať. Zdvihol jednu, ktorá vyzerala sľubne, usadil sa a začal čítať.

oOo

„Harry, môj chlapče,. No poď ďalej, poď ďalej. Musím povedať, že som ťa očakával o niečo skôr. Už si sa teda rozhodol?“ dychtivo sa opýtal Dumbledore a napravil si svoju nočnú čapicu. Bolo tesne pred polnocou a riaditeľ práve mieril do postele, dosť pobúrený, že za ním Harry neprišiel. Ale to všetko teraz už nebolo dôležité, keď sa tu ten chlapec konečne ukázal.

„Strávil som niekoľko posledných dní uvažovaním,“ začal Harry.

„Áno, áno, využil si miestnosť potrieb. To bolo od teba veľmi šikovné, musím uznať. Hrad odmietol kohokoľvek k tebe pustiť, len nás uistil, že si v poriadku.“

Harry potlačil svoj úsmev. Z toho sa ten starý dedo musel ísť zblázniť, keď tentoraz nebol schopný nijako nič ovplyvňovať, pomyslel si s pobavením.

„Veci sa majú tak, že ma skrátka nenapadá nikto, s kým by som chcel stráviť zvyšok svojho života, takže asi budeme musieť nájsť iný spôsob, ako prekaziť Voldemortove plány,“ povedal Harry a tváril sa skrúšene.

„S tým si nerob starosti, Harry. Ako som ti povedal, láska príde až po obrade. Asi som ťa tým nemal zaťažovať, ale myslel som si, že ak si do niekoho už bol zamilovaný, obrad by fungoval oveľa lepšie. Ale nemusíš sa báť. Mám pre teba dokonalého kandidáta,“ Dumbledorovi v očiach zahrali iskričky, keď si pomyslel na to, ako spojí svojich dvoch najmocnejších a najoddanejších ľudí. „Skrátka príď v sobotu do Veľkej siene. Obleč sa formálne, samozrejme, a ja sa o všetko postarám.“

„Áno, pane,“ zamrmlal si Harry a rýchlo vyšiel von z pracovne a ani sa neobťažoval zistiť, kto je jeho nastávajúci. Mal taký pocit, že už to vedel.

Albus si ani len nevšimol, že Harry už odišiel. Príliš ho zamestnávali jeho plány. Mal by to Severusovi povedať teraz? Starostlivo to premyslel. Nie, potriasol hlavou. Severus vedel byť ešte tvrdohlavejší než Potter, keď ho chytila jedna z tých jeho nálad. Bude lepšie, keď ho tam bude mať ako jedného zo svedkov a nastraží pascu, keď budú všetci prítomní. Bolo menej pravdepodobné, že by sa vtedy Severus vzpieral, hlavne keď to bude vyzerať tak, že Harry s týmto spojením súhlasí. Áno, tak to asi bude najlepšie.

Od radosti zatlieskal a vyslal jedného z domácich škriatkov, aby zobudili Minervu. Než príde sobota, museli toho ešte veľa naplánovať. Oh, toto bude veľkolepá udalosť! To teda áno!

oOo

Harry strávil nasledujúce tri dni ako v hmle. Jedol, chodil na vyučovanie a spal, ale cítil sa úplne mŕtvo. Nemohol uveriť, že sa to dialo. Vždy vedel, že jeho život mu skutočne nepatrí, že ho čarodejnícky svet považoval za ich vlastníctvo, ale nikdy ani vo svojich najdivokejších snoch by si nepredstavil, že by mu spravili niečo takéto.

Správa o nastávajúcej svadbe sa nejako dostala do Denného Proroka a piatok ráno sa na prednej strane novín objavil obrovský titulok, ktorý všetkým oznamoval, že nasledujúci deň sa Chlapec Ktorý Prežil bude ženiť.

Harry potriasol hlavou nad ich hlúposťou. Ak ho chceli oženiť za nejakého úbohého trpáka, aby zabránili Voldemortovi dostať sa k nemu, prečo o tom povedali celému svetu a dali temnému pánovi príležitosť prekaziť im plány, rovnako, ako oni išli kaziť plány jemu? To bol naozaj každý človek v čarodejníckom svete imbecil?

Harry mykol plecom a pokračoval vo svojom živote tak normálne, ako sa len dalo. Jeho spolužiaci sa snažili zistiť, koho si ide brať – reči a odhady boli tak divoké, že z neho dokonca vytiahli aj nejaký ten úsmev – a otravovali ho, aby im zabezpečil pozvánky na túto veľkolepú udalosť. Počas tohto všetkého sa Harry len usmieval a odmietal odpovedať. Keď už toho naňho bolo priveľa, našiel si vždy nejakú prázdnu triedu a zamkol sa tam len v spoločnosti Dobbyho.

A prišiel ten veľký deň. Harry sa zobudil v to krásne Septembrové ráno. Slnko si krásne svietilo a na oblohe nebolo ani mráčika. Neodolal pokušeniu, rýchlo sa obliekol a šiel si zalietať. Vysoko vo vzduchu nebolo nikoho, len on sám so svojou metlou a čistým vzduchom a Harry sa konečne dokázal uvoľniť. Až dovtedy si neuvedomil, ako bol napätý. Ale všetko bolo pripravené a nech už to dopadne ako chce, než sa tento deň skončí, buď bude konečne voľný alebo navždy uväznený. Lietal v kruhoch po metlobalovom štadióne a robil všetky triky akých mu práve zachcelo a v mysli si naposledy preveroval svoje plány. Muselo to fungovať. Skrátka muselo.

Zostal vonku na metle až do desiatej. Potom jemne pristál vonku pred vchodom do hradu, opatrne zliezol z metly a pobral sa do kuchyne, aby si dal nejaké poriadne raňajky. Bol príliš nervózny na to, aby mal hlad, ale vedel, že potrebuje energiu, tak zjedol toľko koľko vládal, potom zamieril do svojej spálne, aby sa pripravil na ten najdôležitejší deň vo svojom živote. Tak veľmi si želal, aby bol niekto iný!

oOo

Albus Dumbledore stál na vyvýšenej plošine, kde obvykle býval profesorský stôl a radostne prechádzal pohľadom po Veľkej sieni. Všetko šlo oveľa hladšie, než v čo sa vôbec odvážil dúfať a dnes prišiel konečne ten deň keď sa táto vojna skončí. Harry bude mocnejší, než ktokoľvek mohol vôbec snívať a Voldemorta už viac nebude.

A nikto nebude tak hlúpy, aby sa ešte odvážil niekedy vzdorovať Albusovi! Konečne bude mať to, o čom sníval od chvíle, keď porazil Grindelwalda. Áno, toto bol naozaj úžasný deň. Jediné, čo teraz už len potrebovali bolo, aby sa objavil Harry.

Dumbledore znova prešiel pohľadom po miestnosti. Ten imbecil Kornélius Fudge sa tu objavil aj so svojou ženou a niekoľkými vybranými členmi ministerstva. Prítomní boli aj Potterovi priatelia, vrátane Weasleyovcov, ich detí a Lupina. Boli tu samozrejme aj všetci členovia Rádu, plus niekoľko iných, pri ktorých Albus nedokázal odolať a musel im ukázať svoju prevahu, ako napríklad Malfoyovci. Áno, toto bude deň, ktorý vstúpi do dejín a nikdy naňho nikto nezabudne!

Odrazu sa dvere do Veľkej siene prudko roztvorili a dnu vstúpil Harry. Zastavil sa na prahu siene a poobzeral sa okolo seba, potom vykročil vpred. Dumbledore sa hrdo usmial na svojho chránenca, ale jeho úsmev sa premenil v zamračenie keď si všimol, čo mal ten chlapec na sebe. Bol to slávnostný habit, tak ako si to od neho vyžiadal, ale bol celý čierny. Všetko čo mal chlapec na sebe bolo v čiernej, vyrobené z najdrahšieho hodvábu, ale predsa len čierne.

Zamračil sa ešte viac, keď sa Harry zastavil rovno pred ním a pomaly sa obrátil a prezrel si všetkých prítomných. Na chrbte chlapcovho habitu sa nachádzal obrys fénixa, vyšitý smaragdovo zelenou niťou. Okolo tohto majestátneho vtáka bolo niekoľko hadov striebornej farby. Albus netušil, čo chcel ten chlapec tým dizajnom dosiahnuť, ale rozhodne to nebolo vhodné pri takejto príležitosti! Dumbledore sa prinútil potlačiť to zamračenie a keď sa k nemu Harry znova obrátil, už sa znova usmieval.

„Drahí prítomní...“ začal zdraviť hostí.

„Musím povedať, nečakal som, že sa toľko ľudí zjaví na mojej svadbe,“ pokojne povedal Harry a rukou ukázal na celú miestnosť. „Ale nemal by som byť až tak prekvapený, však? Koniec koncov, som Chlapec Ktorý Prežil, kto už by sa nechcel zúčastniť môjho svadobného obradu?“ opýtal sa miestnosti.

„Uvedomujete si, aký je skutočný dôvod pre toto... zhromaždenie?“ pokračoval a ignoroval Dumbledorov šepkajúci príkaz, aby bol ticho. „Viete, starý Voldemort vymyslel úžasný plán, taký, že ma k sebe navždy pripúta. Tým pádom by som ho už viac neohrozoval a on by mohol sústrediť svoju pozornosť na iné veci, než na plánovanie ďalších spôsobov, ako ma zabiť. Albus Dumbledore sa vo svojej nekonečnej múdrosti rozhodol, že jediný spôsob, ako ma pred temným pánom zachrániť je ten, že ma ožení s niekým iným. Nezáležalo mu na tom, že neexistuje nikto, koho by som si chcel vziať. Nerobí to nášho cteného riaditeľa rovnako zlým ako je Voldemort? Aký je na to váš názor, pán Malfoy?“ opýtal sa Harry blondiaka, ktorý sa celou svojou silou snažil potlačiť smiech. Pohľady na tvárach prítomných boli na nezaplatenie. Túto spomienku si bude musieť dať do mysľomisy, aby sa uistil, že to nikdy nezabudne.

„Ako som už Harrymu povedal,“ povedal Dumbledore, nedal Malfoyovi príležitosť ani len otvoriť ústa a hodil na Harryho temný pohľad. Mal tušiť, že sa chlapec pokúsi z toho vymotať. No čo už. Pokúsiť sa môže, ale na háčik sa už chytil príliš pevne na to, aby sa z neho teraz oslobodil. „Toto je jeho najlepšia šanca. Svadbou získa lásku a podporu, ktorú potrebuje, aby mohol vyrásť a pomôže mu vyrovnať sa s nepríjemnými udalosťami jeho minulosti.“ Aha, to získa na moju stranu tých s mäkkým srdcom. Molly už teraz plače do svojej vreckovky, so zadosťučinením si všimol Albus.

„Zároveň tým získa výhodu, keď bude môcť použiť mágiu svojho nastávajúceho, ktorá by mu mala umožniť zbaviť sa Voldemorta raz a navždy. A ako všetci vieme, láska sa objaví po obrade,“ zakončil a venoval im svoj najmilší starootcovský úsmev. A to by malo vybaviť všetkých tých, ktorí majú záujem len o moc. Fudge na to dokonale skočil, pravdepodobne si už teraz píše v hlave prejav, vďaka ktorému to bude všetko znieť, akoby to bol jeho nápad. Ten chlap je úplný hlupák, ale je to užitočný hlupák.

„Takže nikto z vás nebude protestovať proti tomuto obradu, hoci nemilujem toho, koho si to vlastne mám vziať?“ opýtal sa Harry a znova prebehol pohľadom celý dav. Ale Dumbledorov prejav vykonal svoju mágiu. Nikto sa ani len nepozrel jeho smerom. Mykol plecom. „Vidím. No tak dobre.“

Harry sa obrátil tak, aby sa díval rovno na Dumbledora, usmial sa a luskol prstami. Celou miestnosťou sa prevalila vlna mágie a odrazu všetci prítomní zistili, že sa nemôžu hýbať. Jediná vec, ktorú ešte kontrolovať mohli, boli ich oči.

„Viete, pán riaditeľ. Trochu som nad tým vaším plánom zauvažoval a objavil som v ňom obrovskú chybu. Odmietam ďalej byť vašu bábkou. Takže táto svadba, ktorú ste naplánovali, tá sa nekoná. Ale keďže všetci prítomní nejakú očakávajú, rozhodol som sa všetkých týchto dobrých ľudí nesklamať.“

Harryho úsmev sa stal trochu zlovestným a znova luskol prstami. Keby toho boli schopní, začali by kričať. Vedľa Harryho stál Voldemort. Temný pán vyzeral zarazene a nie práve nadšene.

Harry sa uškŕňal ako blázon, vytiahol prútik a levitoval temného pána tak, aby stál vedľa Dumbledora. Harry sa upokojil, na chvíľu zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Nemohol uveriť, že to naozaj mieni spraviť.

Otvoril oči a znova zhromaždil vo svojich rukách mágiu a vyslovil prvé slová, ktoré k sebe navždy pripútajú dvoch nepriateľov.

Úplne sa sústredil, celou bytosťou venoval pozornosť tým slovám a pohybom prútika. Má v tomto len jednu šancu a ak zlyhá... Nie! Zlyhanie bolo neakceptovateľné. Sústredil sa ešte viac a podarilo sa mu vykonať komplikované obradné kúzlo bez najmenšej chyby.

Keď sa posledná kvapka mágie vsiakla do tých dvoch čarodejníkov, nad ich ľavými zápästiami sa objavil strieborný oblak a len čo sa kúzlo skončilo, prudko sa zableslo a na oddanom páre sa objavili dva spletité a detailné náramky. V tej chvíli Harry klesol na kolená s pocitom úplného vyčerpania a všetci sa znova mohli hýbať. Ale nikto to nevyužil. Ešte stále tam stáli zmrznutí šokom z toho, čo sa práve stalo.

Voldemort zareagoval ako prvý. Trhol zápästím a pritiahol si ho k očiam, aby mohol preskúmať runy na náramku. Pravdepodobne je viac zvyknutý na to, že sa mu plány vždy rozsypú, rozjímal Harry. Dumbledore je asi tak zvyknutý na to, že všetko funguje tak ako on chce, že keď to podľa jeho plánov zrazu nejde, nedokáže sa s tým šokom vyrovnať. No čo už, to nie je môj problém, pomyslel si samoľúbo.

„Potter! Čo si to spravil!“ zareval Voldemort, vytiahol prútik a vyslal kruciatus na ešte stále kľačiaceho chlapca.

„Tom!“ zakričal Dumbledore a odtiahol jeho ruku preč, prerušil a tým aj ukončil kliatbu.

„Chcem vedieť, čo to so mnou ten zasranec spravil!“ zajačal Voldemort a obzeral sa okolo seba s divokým pohľadom v očiach.

„To chcem vedieť aj ja, ale takto sa to nerobí!“ karhal ho Dumbledore. Obrátil sa k Harrymu a venoval chlapcovi svoj najprísnejší pohľad. „Harry, čo si to spravil!“

„To isté, čo ste vy s Voldemortom chceli spraviť mne,“ odpovedal Harry s anjelským úsmevom, keď konečne našiel dosť sily na to, aby sa postavil na nohy.

„Všetci prítomní si mysleli, aký je to úžasný nápad, nanútiť ma do svadby. Hocičo, len aby sme vyhrali vojnu, že? Myslím tým, cieľ svätí prostriedky, že? A všetci boli tak nadšení, že konečne budem mať dosť lásky a stability, aby som sa vyliečil a dospel. Nuž, ak existuje niekto, kto potrebuje lásku, tak je to Voldemort. Vy sám ste to povedali, pán riaditeľ. Toma Riddla nikdy nikto nemiloval a vsadím sa s vami o tisíc galeónov, že Voldemort rozumie čo to láska je ešte menej než ja. A kto by bol vhodnejší na to, aby ho naučil milovať, než Albus Dumbledore? On má lásky na rozdávanie a nikoho, komu by ju venoval. Teraz už niekoho má. A čo je zo všetkého najlepšie,“ šťastne povedal Harry spevavým hlasom. „Toto znamená, že vojna sa skončila.“

Všetci zalapali po dychu a začali medzi sebou šepkať.

„Len sa nad tým zamyslite!“ zavolal na nich veselo Harry. „Kto sú hlavní dvaja oponenti tejto vojny? Albus Dumbledore a Lord Voldemort. Teraz sa môžu pekne posadiť vo svojej útulnej obývačke a prediskutovať svoje rozdiely a som si istý, že po čase sa dohodnú na nejakom kompromise a to nám môže všetkým len prospieť, nie?“

„Harry! Nemal si právo nám spraviť niečo také!“ vyštekol naňho Dumbledore rozzúrený do nepríčetnosti. Na druhej strane Voldemort vyzeral, akoby sa snažil nevybuchnúť smiechom.

„A vy ste nemali právo nútiť ma, aby som si zobral niekoho, koho nechcem. S kým ste ma chceli oženiť? So Severusom Snapom?“ zavrčal naňho Harry, ktorého už to predstieranie začínalo unavovať. Prekvapený výraz na tvári starého čarodejníka ho prezradil.

„Keďže sme celú túto záležitosť vyriešili, už ma viac nebudete potrebovať. Takže, odchádzam na poriadne zaslúženú dovolenku. Snáď sa uvidíme. Alebo ani nie,“ a s tým Harry rozhodne odkráčal von z Veľkej siene a zanechal za sebou šokované publikum.

„Ty si ma chcel oženiť s Potterom?“ odrazu zakričal Severus Snape, keď konečne pochopil význam chlapcových slov. Razil si cestu davom k svojmu zamestnávateľovi, popolavý od zúrivosti.

„Ale no tak, Severus. Tak by to bolo najlepšie,“ Dumbledore sa pokúšal upokojiť nahnevaného muža. „Veď vieš, že by si sa k Harrymu hodil najviac, čo sa týka magickej moci a som si istý, že by si ho bol schopný uchrániť pre nebezpečenstvom,“ pokúsil sa vysvetliť.

„Napadlo ti vôbec niekedy, že sa s tým chlapcom navzájom nenávidíme?“ vyštekol naňho Severus, ktorého to vysvetlenie vôbec neupokojilo.

„Viem, že ešte stále prechovávaš nejakú tú nevraživosť z detstva, Severus, ale som si istý, že po čase by si bol schopný cítiť niečo aj mimo to.“

Severus vyzeral ešte menej pokojný, keď mu povedal tieto argumenty. Zúžil oči a trhlo mu rukou, akoby chcel prekliať Dumbledora, až z neho budú lietať triesky, keď mu vtom Lucius položil ruku na plece a jemne ho stisol. „Nepreklínaj ho, Severus. Nemyslím, že náš pán by ocenil, keby musel odložiť svoju svadobnú noc,“ uškrnul sa.

Dvaja muži na vyvýšenej plošine zrazu vyzerali, akoby im malo prísť špatne.

„Máš úplnú pravdu, čo ma to len pochytilo?“ súhlasil Severus, rýchlo pochopil, čo jeho Slizolinský priateľ zamýšľal. „Ospravedlňujem sa, môj pane, Albus. Som si istý, že s nadšením čakáte na príležitosť zostať spolu osamote a trochu sa lepšie spoznať. Mal by som radšej ísť a nájsť Pottera, ubezpečiť sa, že nerobí nič hlúpe.“ Elegantne sa poklonil smerom k dvom mužom a chvatne utiekol z miestnosti.

„Asi by som mal ísť s tebou, Severus. Chcel by som sa tomu mladému mužovi poďakovať za to, že za nás ukončil túto vojnu,“ povedal Lucius a tiež sa poklonil.

Albus a Voldemort sledovali, ako odchádzajú a nechceli veriť vlastným ušiam. Ich dvaja najmocnejší prívrženci ich práve opustili! A nezdvihli ani prst, aby im pomohli nájsť nejaký spôsob, ako sa z tejto šlamastiky dostať! Čo bolo horšie, len čo sa dvere za týmito dvomi mužmi zatvorili, vtom sa ozval hysterický smiech. Bol síce trochu tlmený, ale ešte stále ho bolo počuť v každom kúte Veľkej siene.

„Riaditeľ Dumbledore, ja a všetci škriatkovia vám želáme šťastné manželstvo, pane,“ pišťavý hlások prerušil plány na pomstu za dezerciu, ktoré títo dvaja snovali.

„Dobby?“ prekvapene sa opýtal Dumbledore.

„Áno, pán riaditeľ. Dobby prišiel, aby váš zobral na vašu svadobnú cestu,“ povedal nadšený malý škriatok.

„Tak počkaj chvíľu!“ vyštekol Voldemort. „Nikdy som s ničím takým nesúhlasil! To je absurdné!“

„Aj napriek tomu je všetko pripravené,“ povedal Dobby a šťastne sa na nich uškŕňal.

„A kto to pripravil?“ dožadoval sa Dumbledore.

„No, pán Harry Potter, samozrejme, pane,“ hrdo povedal škriatok.

„Ty! Ty si mu pomáhal, však!“ zavrčal Albus, keď konečne všetko pochopil.

„Ja som len robil to, čo si pán želal,“ odpovedal im Dobby a venoval riaditeľovi vinovatý pohľad. Pristúpil k nim, schytil dvoch ženatých čarodejníkov a vzal ich so sebou, keď odchádzal.

Albus a Voldemort sa okolo seba neveriacky poobzerali a zistili, že stoja na piesčitej pláži pred malou chalúpkou.

„Pán Harry Potter hovorí, že tu môžete zostať tak dlho, ako len chcete. Dobby a Twinky sa o vás radi postarajú, páni,“ šťastne povedal Dobby a poskakoval na mieste. Luskol prstami a bol preč, zanechávajúc za sebou dvoch ohromených čarodejníkov.

„Toto je všetko tvoja vina, Albus!“ zavrčal Voldemort.

„Moja vina! Toto je všetko vina toho prekliateho Harryho Pottera!“ zreval rozzúrený Albus. „Ako sa opovažuje? Ako sa opovažuje mi niečo také spraviť?“

„Ty si to chcel spraviť jemu ako prvý! Ty si mu dal ten nápad!“

„Nikdy by som to ani nezvažoval, keby nebolo teba!“ zakričal Dumbledore a na chvíľu zabudol, s kým sa to rozpráva.

„Mňa! Čo som spravil?“ opýtal sa zmätený Voldemort.

„Chcel si si vziať Harryho a...“

„Ale nechcel! Tento Halloween by som ho konečne dostal!“ odsekol Voldemort. „Mal som úplne úžasný plán. Úplne spoľahlivý tiež. Ale to si ty Potterovi nepovedal, však?“ povedal Voldemort a zamyslene zúžil červené oči. „Všetkým si povedal, že si ho chcem vziať, aby si ty mohol spraviť to isté, ako jediný spôsob ochrany. A to o mne sa odvažujú tvrdiť, že som bezcitný!“

„No, áno, potreboval som výhovorku, aby som mohol nejako dať dokopy Harryho so Severusom. Tí dvaja vedia niekedy byť tak neuveriteľne tvrdohlaví. Vážne neviem, prečo ich vlastne tolerujem.“ Dumbledore si zarmútene povzdychol.

„Pretože ich potrebuješ,“ samoľúbo prehlásil Voldemort. „Neviem ako ty, ale ja nemám záujem postávať tu na tom slnku o nič dlhšie, než musím. Idem zistiť, aké väzenie tu Potter pre nás pripravil.“ A s tým najtemnejší temný pán za niekoľko storočí zamieril smerom k malej chalúpke, ktorú mu venovali.

Posledný krát sa okolo seba poobzeral, potom si Veľký Albus Dumbledore naposledy porazenecky povzdychol a nasledoval svojho manžela.

oOo

Severus a Lucius sa len tak-tak dostali von z Veľkej siene, než sa začali hystericky rehotať.

„Vi-videl si ten v-výraz na ich t-tvárach, keď si u-uvedomili, čo Po-Potter spravil?“ koktal Lucius a opieral sa o Severusa.

„Myslel som, že vyhodia celý hrad do luftu priamo tam na mieste!“ Severus lapal po dychu. „Nikdy ani za milión rokov by som si nepomyslel, že sa niekomu podarí tých dvoch napáliť!“

„Nemal som ani poňatia, že ten chlapec je taký Slizolinčan!“ súhlasil Lucius, keď sa trochu upokojil. „Naozaj si myslíš, že odtiaľto odíde?“

„Netuším. Z nejakého zvláštneho dôvodu mi bude ľúto, ak sa tak rozhodne,“ povedal Severus so zamysleným výrazom na tvári.

„Pôjdeme ho nájsť?“

„Poďme,“ prikývol Severus a odrazil sa od steny. Vôbec si neželal zostať tam, keď sa všetci tí vnútri konečne spamätajú.

Chvíľu im to trvalo, ale za pomoci niekoľkých domácich škriatkov našli Chlapca Ktorý Ich Všetkých Prekabátil, ako sa vo svojej spálni balí.

„Odchádzaš niekam?“ pobavene sa spýtal Severus.

Harry sa na nich ostro pozrel. Povedal si, že ho nijako neohrozovali a vrátil sa späť k baleniu, niežeby teda mal toho veľa, čo bolo treba zbaliť.

„Ako som povedal, myslím, že som si zaslúžil dovolenku. Vy tu asi nie ste preto, aby ste sa mi pomstili za to, čo som spravil?“ nakoniec sa Harry opýtal, keď sa dobalil.

„Práve naopak,“ odpovedal Lucius. „Prišli sme sa ti poďakovať a zagratulovať ti k mimoriadne úspešnej pomste. To bolo od teba veľmi Slizolinské,“ dodal prešibane.

„Nuž, robíte, čo môžete, aby ste prežili v tomto svete,“ povedal Harry a pokúšal sa o svetácky tón. Ale kompletne ten efekt zničil, keď takmer detským hláskom dodal: „Ale bolo to fakt husté, že?“

„Áno, bolo to mimoriadne... husté,“ súhlasil Severus.

„Povedzte mi, pán Malfoy, naozaj Voldemort plánoval oženiť sa so mnou, alebo je to len niečo, čo si Dumbledore vymyslel, aby ma prinútil súhlasiť s jeho plánmi?“

„Prosím, volaj ma Lucius. A nie, nie som si vedomý žiadneho takého plánu. Posledný plán môjho bývalého pána sa skladal z teba a labyrintu plného príšer. Plánoval takú menšiu Halloweensku oslavu, pričom ty by si bol hlavným zdrojom zábavy,“ povedal Lucius takmer ospravedlňujúco.

„Huh, myslel som si,“ zamrmlal si Harry.

„Ty si mal podozrenie, že to všetko je lož už od začiatku? Ale ako?“ opýtal sa Severus. Ani len on si nebol istý, či tá hrozba bola skutočná alebo nie.

„Pravdu? Ten plán neznel ako niečo, na čo by náš starý červenooký známy prišiel sám. Myslel som si, že tentoraz sa rozhodol počúvnuť tuto Luciusa,“ priznal sa Harry s úškrnom. „Ale čím viac som nad tým uvažoval, tým viac sa mi to zdalo byť... nejako nereálne. Tak som sa rozhodol vytvoriť si vlastné plány. Našťastie pre mňa fungovali.“

Lucius a Severus sa znova rozosmiali.

„Tak to sa vsadím, že fungovali,“ povedal Malfoy, keď bol znova schopný rozprávať. „Takže čo teraz plánuješ? Ešte stále musíš dokončiť školu, vieš.“

„Ja viem. Ale nemyslím si, že by som to mohol spraviť tu. Všetko to tu bude ešte nejaký čas poriadne chaotické. Fudge ma bude loviť. Reportéri sa budú dožadovať, aby som im poskytol exkluzívne interview, a teraz keď už všetkým zasadili toho chrobáka do hlavy, zaplavia ma ponukami na manželstvo a bohvie čo všetko ešte,“ sklesnuto povedal Harry.

Severus si s Luciusom vymenil pohľad. Ten chlapec im pomohol, aby sa zbavil pánov, ktorí stáli za touto vojnou. Bolo načase, aby tomu chlapcovi niekto podal pomocnú ruku.

„Ak chceš, mohol by si s nami ísť na Malfoyský Zámok, dokiaľ sa nerozhodneš, čo chceš robiť,“ ponúkol Lucius. „Ochranné kúzla sú jedny z najlepších v tejto krajine; nikto ťa tam nebude otravovať, dokiaľ si to sám neželáš.“

„Ja vážne neviem,“ váhal Harry, ktorého tá ponuka úplne zaskočila.

„Viem, že my dvaja sme boli na opačných stranách vojny, ale vojna sa teraz už skončila. Je načase, aby sme si znova vybudovali svoje životy. Okrem toho, neexistuje dnes ani jeden živý smrťožrút, ktorý by sa ti v modlitbách nepoďakoval. S temným pánom bolo týchto niekoľko posledných rokov úplne nemožné žiť. Čas, ktorý strávil ako prízrak bez tela ho zmenil, a vôbec nie k lepšiemu. Takmer mi je Dumbledora ľúto. Ale len takmer.“

Harry sa na blondiaka prenikavo zadíval. Potom sa pozrel vedľa na Snapa a snažil sa prísť na to, čo má povedať. Tá ponuka bola naozaj štedrá. A podľa Pravidiel Pohostinstva mu Lucius nemohol nijako ublížiť, dokiaľ bol na zámku jeho hosťom.

„Tak dobre, prijímam!“ súhlasil Harry a podal Malfoyovi ruku, aby si ich mohli potriasť. Pravdepodobne to oľutuje, ale dopekla aj s tým. Čo už by to bol za život, keby v ňom občas nemal trochu vzrušenia?

Finis?

Poslední komentáře
21.08.2017 09:44:59: Tak to jsme se dost dobře pobavila, skoro by mě zajímalo i pokračování... ale jako dobře je dostal n...
01.09.2015 21:58:36: škoda ze to neni vic rozepsané, parádně jsme se nachlámalasmiley${1}
25.03.2015 14:56:29: www.oricosmetics.cz www.oriflame.cz www.ori-cosmetics.cz www.oriflame.cz www.krasa365.cz www.orifl...
04.09.2014 12:23:04: Dost dobrý a vtipný příběh.