Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Ďalšia dobrá šlamastika

Ďalšia dobrá šlamastika

Originál: Another Fine Mess od Lilyseyes.

Obsah: Nehoda s časovratom má pre Severusa Snapa nečakané následky, najmä keď mu Harry pribehne na pomoc. Napísané pre 2008 Snarry_Holidays Fest pre leela_cat.

Varovania: Chan (16-18), sex ;)

Originál nájdete na: http://www.walkingtheplank.org/archive/viewstory.php?sid=2942&warning=4

Ďalšia dobrá šlamastika

Obsah: Nehoda s časovratom má pre Severusa Snapa nečakané následky, najmä keď mu Harry pribehne na pomoc.

Severus Snape sa primiestnil do známej bočnej uličky za Magnóliovým oblúkom s náladou pod psa. Nielenže bol hore posledných 48 hodín v kuse, keď sa snažil zastaviť temnú kliatbu, aby nevzala život jeho priateľa a mentora, ktorý si vo svojej neuveriteľnej múdrosti nasadil Slizolinov prsteň na ruku, teraz ho ešte k tomu poslali ako nejakú pestúnku, aby skontroloval úbohého Harryho Pottera! Len minulý týždeň sa na jeho prahu objavila Narcissa, vlečúc za sebou ako smrad svoju šibnutú sestru a vmanévrovala ho do zloženia neporušiteľného sľubu chrániť jej milovaného hajzla synáčika pre sebou samým!

A akoby toho nebolo dosť, Albus mu hneď potom zveril jeden z posledných časovratov, o ktorých existencii sa vie, po tom debakli na Ministerstve mágie. Severus ho bude musieť vrátiť Kingsleymu Shackleboltovi, len čo skontroluje, či Potterov nosík nepotrebuje poutierať. Akokoľvek nepravdepodobné sa to zdalo, len temný pán od neho momentálne nič tak prehnané nečakal. Nie, jediné čo temný pán chcel boli informácie o Dumbledorovej príšerne sčernenej ruke a zhoršujúcom sa stave, čo bolo niečo, čo by sa eventuálne dozvedel tak či tak. Aspoň že Severusovi neprideľoval zbytočné úlohy mrhajúce jeho vzácny čas.

Severus zišiel z chodníka na cestu v časti Wistériovej ulice, preklínajúc Albusovu nezaslúženú dôveru v nečestných chuligánov ako Mundungus...

Svet vybuchol v záblesku svetla, mučivej bolesti a temnote.

-----------------------------

Harryho zakrádajúceho sa uličkami za Magnólivoým oblúkom zaskočilo škrípanie bŕzd. Predné svetlá mu prudko zasvietili do tváre, keď vozidlo náhla zabočilo, aby sa vyhlo niečomu na ceste a pri začutí mužského výkriku mu prebehli zimomriavky po chrbte. Harryho takmer oslepil záblesk strieborného svetla a cítil, ako sa okolo neho prevalili vlny mágie, keď počul auto dupnúť na plyn, aby sa dostalo z miesta činu čo najrýchlejšie preč. Harry zaklipkal očami a uvedomil si, že bol prikrčený s prútikom v ruke a čakal, kým sa účinky stratia.

Hmatkajúc po zemi Harry neprestával žmurkať, aby sa zbavil tancujúcich bodiek pred očami. Svet sa čoraz viac vyjasňoval, až dokázal vidieť svetlo z blízkej pouličnej lampy v momente, keď jeho ruka zavadila o okraj nejakej látky. Pomaličky sa priblížil, jeho zrak sa medzitým vrátil takmer do normálu a Harry rozlíšil hromadu nejakej tmavej látky s niečím bielym v prostriedku. Harry sa zamračil a sledoval strieborné iskričky obkolesujúce ten predmet – malé bábätko, ktoré sa začalo zvíjať a vyrástlo v batoľa pred jeho očami.

„Dočerta!“

Harry mal pocit, akoby bol späť v tej zvláštnej miestnosti s hodinami a časovratmi v oddelení záhad a sledoval smrťožrútovu hlavu v tom zvone. Ďalší záblesk svetiel z okoloidúceho auta mu pripomenul, že ho každú chvíľu môžu objaviť. Harry vedel, že by mal veľké problémy, keby ho prichytili vonku z domu u Dursleyovcov. Dieťatko zakňučalo od bolesti a začalo sa hýbať, akoby sa snažilo posadiť a Harry sa v tej chvíli rozhodol. Opatrne pozbieral to, čo pokladal za čarodejnícky habit, dieťatko doňho zabalil a pritúlil ho k sebe. Toto bolo rozhodne magické dieťa, uvedomil si Harry vďaka tomu, čoho bol svedkom a vedel, že maličké batoľa musí chrániť.

Harry sa snažil nepotknúť sa o látku, s prútikom stále v ruke, keď potichu prebehoval z tieňa do tieňa, od stromu ku kríku, až dokiaľ nevkĺzol späť do zadnej záhradky Dursleyovcov. Do domu vstúpil cez kuchynské dvere a chrápanie jeho strýka a bratranca, po ktorom sa celý dom triasol mu napovedalo, že je všetko tak, ako má byť. Vyhol sa schodu, ktorý vŕzgal, dostal sa až do svojej izby a opatrne zložil dieťa aj s habitom na posteľ. Zatvoril dvere, vyzliekol si košeľu a zapchal ňou škáru dolu pod dverami. Nebolo by práve najvhodnejšie, keby sa niekto rozhodol vstúpiť do jeho izby a zistiť, prečo ešte v takejto neskorej nočnej hodine svieti.

Tichučké zaplakanie z postele pritiahlo jeho pozornosť a Harry sa naklonil aby rozsvietil malú lampu pri posteli. Temné oči v tej malej tvári vyzerali obrovské, jedným líčkom sa ťahal dlhý škrabanec a pod dlhým nosom sa zhromaždila zaschnutá krv. Chlapec teraz vyzeral na dva alebo tri roky a prudko ním trhlo, keď sa Harry načiahol, aby ho vymotal z habitu, čo bolo niečo, čo si Harry pamätal z vlastného detstva.

„Všetko je v poriadku, neublížim ti, sľubujem,“ zašepkal Harry. „Musím len dať tieto šaty preč, aby som videl, kde si zranený.“

Oči ho podozrievavo sledovali, keď Harry opatrne odtiahol čiernu látku spolu s bielou košeľou dospelej veľkosti pod ňou. Celá pravá strana dieťatka bola plná modrín a na ľavom ramene mal krvácajúcu odretú kožu. Modriny a odretá koža pokračovali dolu po chlapcovom boku a nohe, a tak Harry jemne odtiahol čierne nohavice. Nevedel, či má niečo zlomené, ale vedel, že nemôže použiť mágiu, aby to skontroloval.

Hoci Harry nevedel nájsť žiadne vrecká v tom ťažkom odeve, vedel že tam musia byť, keďže cítil ako z látky vyžarovala mágia. V tom habite musel byť prútik a Harry mal podozrenie, že aj časovrat. Opatrne ich poskladal a zastrčil ich pod uvoľnenú dosku pod posteľou. Harry sa presunul k svojmu kufru a prehrabával sa v ňom dokiaľ nenašiel staré tričko, ktoré mu už bolo malé a malé vrecko, ktoré preňho Hermiona magicky z vnútra zväčšila.

Harry prikročil k posteli, kľakol si vedľa nej a opatrne otvoril vrecko. Siahol do vnútra, vytiahol z neho nádobku s masťou na liečenie modrín, malú fľaštičku tlmiča bolesti a veľkú fľašu kosťorastu, ktoré získal pri svojej poslednej návšteve nemocničného krídla. Pri tejto spomienke ním prenikol prudký pocit zármutku a Harry ho vo svojej mysli rozhodne odsunul bokom, keď obrátil pozornosť späť k malému chlapcovi ležiacemu na posteli. Bolo zvláštne sledovať malé dieťa zostať tak potichu a Harry pocítil prudký nával zlosti na toho, koho sa malé dieťa môže tak veľmi báť.

Harry sa pomaly naklonil nad posteľ a prehovoril jemným a tichým tónom. „Volám sa Harry a som čarodejník.“

Chlapec pozorne sledoval jeho tvár, ale zdalo sa, že sa mu po jeho slovách uľavilo. Ľavou rukou ukázal na vlastnú hruď. „Aj ja šom čavuodejnik.“

„Áno,“ prikývol Harry. „To som si myslel. Teraz, mám pre teba niečo, čo chcem aby si vypil, ale chutí to dosť zle.“

„Eviksiv?“

Harry sa usmial po prvý krát odkedy chlapca našiel. „Áno, elixír. Myslím, že máš zlomené zápästie, takže potrebujem, aby si toto vypil.“

Harry ponúkol fľašu, posunul sa aby mohol chlapcovi podporiť hlavu a zdvihol ho do sedu. Chlapec bez odvrávania vypil asi tretinu kosťorastu než ho Harry odtiahol preč a dal mu za hlt tlmiča bolesti. Opatrne chlapca zložil naspäť a jemne začal natierať masť na liečenie modrín na sfarbené časti malého líčka. Žltá farba vyzerala otrasne popri tmavo zmodralej pokožke. Harry metodiky vyliečil najhoršie z chlapcových zranení, prestal len na chvíľku, aby pretočil ospalé dieťa.

Zdvihol nohy hore, aby z neho mohol stiahnuť spodky, ktoré viseli z malých bokov a vtom v svetle lampy uvidel strieborný lesk. Naklonil sa bližšie a vyhrnul priveľké spodky aby videl drobné strieborné fliačiky, ktoré boli v skutočnosti vnorené v chlapcovom stehne. Ako Harry sledoval, malé telíčko stuhlo a začalo sa zvíjať. Harry cítil, ako sa koža na chlapcovej nohe napínala, kde sa jeho nohy držal. Chlapec vyrazil zo seba bolestivý výkrik a Harry si ho neváhal vziať do lona a snažil sa ochrániť jeho ostatné zranenia počas záchvatu.

Keď sa to skončilo, Harry udivene zistil, že modriny zmizli a chlapcova pokožka vyzerala takmer normálne. Opuchnutie okolo jeho zápästia tiež takmer zmizlo a jediný znak, že bol chlapec kedy zranený bola zaschnutá krv na jeho tvári. Na tej malej tváričke bol veľmi vystrašený a zmätený výraz a Harry si ho pritiahol bližšie, snažiac sa prísť na spôsob, akým ho utíšiť. Spomenul si, ako teta Petúnia často držiavala Dudleyho a tak Harry rukami obkolesil chlapca a jemne ho kolísal.

„Šššš, to je v poriadku, maličký, vyriešime to.“

Na jeho prekvapenie sa ho dieťa silne držalo, ručičky zaťaté v jeho košeli aj napriek podozreniu, ktoré ešte stále horelo v tmavých očiach. Harry sa takmer zasmial na tom prudkom, vážnom výraze na tak malej tváričke, ale ak toto naozaj bol dospelý čarodejník ako si myslel, tak potom ten chlapec musel byť mimoriadne zmätený z toho, čo sa práve dialo. Nekontrolovaná mágia obsiahnutá v strieborných fliačikoch bola nepredvídateľná a mocná a s pridaním elementu času si nepochybne sama nastaví svoje tempo, v ktorom muža vráti do jeho vlastného veku. Keď podvedome knísal chlapca, Harrymu zostávalo len dúfať, že tento čarodejník nie je jedným z Voldemortových poskokov vyslaných, aby ho zabil.

Chlapcovi zaškvŕkalo v bruchu. Bol to tak normálny zvuk, že sa Harrymu po tvári rozlial úškrn plný úľavy. Presunul chlapca späť na posteľ a vytiahol malú zásobu jedla, ktorá mu zostávala. Niekoľko posledných krajcov chleba, hrudka syra a jablko boli pod kúzlom na udržanie čerstvosti od posledného rána na Rokforte a tvorili jeho hlavné jedlo odkedy sa vrátil na Privátnu cestu. Niežeby Harry mal veľkú chuť do jedla od...

„Tu máš, daj si toto,“ povedal Harry a položil jedlo na posteľ. „Nie je toho veľa, ale malo by ťa to aspoň trochu zasýtiť.“

Chlapec sa pokúsil posadiť a Harry natiahol jednu ruku, aby mu pomohol. Harry otvoril malý balík a posunul jeho obsah k svojmu malému hosťovi. Chlapec hodil rýchly pohľad na Harryho, akoby sa chcel uistiť, že si vážne môže niečo zobrať. Harry prikývol a zobral si jeden krajec chleba, roztrhol ho na polovicu a jeden kus posunul k chlapcovi, do druhého sa s prehnanými pohybmi zahryzol. Dieťa ho napodobnilo, odhryzlo si chleba a pomaly prežúvalo.

Chlieb Harrymu chutil ako piliny a jeho žalúdok sa zvíjal keď sa ho pokúsil prehltnúť. Nebol schopný toho zjesť veľa odkedy sa vrátil na Privátnu cestu, väčšinu jeho spomienok zaberali obrazy Siriusa padajúceho cez závoj. Zatiaľ čo Harry teraz už vedel, čo sa od neho v tejto vojne proti Voldemortovi očakávalo – vedel, že musí zostať silný a naučiť sa bojovať – fyzický proces jedenia ho ešte stále dusil. Plný dosah toho, čo urobil a čo stratil sa vždy akosi objavil keď sa pokúšal jesť alebo zaspať. Harry vedel, že sa dokáže prinútiť niečo zjesť, ale spánok bol úplne iným problémom.

S vedomým úsilím Harry dojedol kus chleba vo svojej ruke a usmial sa keď tak spravil. Načiahol sa za syrom medzi nimi a zaskočilo ho, keď sa chlapec prudko strhol a poskočil späť, akoby očakával, že ho Harry udrie. Harrymu to bolo všetko veľmi známe.. Pomaly zdvihol syr, kus z neho odlomil a držal ho pred sebou.

„Tu máš kúsok. Ehm, ako sa voláš?“

Malá ruka sa pomaly natiahla za syrom a rýchlo ho vykmasla Harrymu z ruky, keď sa k nemu dostala. „Chlapec.“

Harry sa zhlboka nadýchol a potriasol hlavou. „Aj ja som si kedysi myslel, že to je moje meno, ale teraz už viem, že sa volám Harry. Chcel by som vedieť tvoje meno, ak si ho pamätáš?“

Tmavé oči ho chvíľu pozorne sledovali. „Sev´us.“

Harry zažmurkal, keď počul to zvláštne meno. „Tak dobre, Sevus, zjedz trochu syra a to jablko, zatiaľ čo ja sa pokúsim rozhodnúť, čo spraviť s tou vecou na tvojej nohe.“

Harry sa posunul na kraj postele, kľakol sa a jemne naklonil nohu, aby sa mohol lepšie pozrieť na strieborné fliačiky. Jemne prešiel palcom po drobnom fliačiku blízko pri kolene, zacítil ako mágia vibrovala po celom jeho ramene a zhrozene sledoval, ako sa dieťa okamžite začalo zvíjať. Harry mohol len schmatnúť Sevusovo rameno a pokúsiť sa zastaviť ho, aby sa na niečom nezranil. Bol rád, že záchvat trval len niekoľko sekúnd. Sevus zastonal, keď sa Harry presunul späť na posteľ vedľa neho.

„Bolí to, keď sa to stane?“ tíško sa opýtal Harry a hľadal na drobnej tvári znamenia, o koľko asi tak mohla dospieť.

„Áno!“ dostal zo seba Sevus a zadržiaval slzy.

Harry bezradne pozbieral rozsypané jedlo a podal Sevusovi jablko. Jeho malé telíčko muselo spaľovať neuveriteľné množstvá energie zakaždým, keď prešlo jedným z tých záchvatov. Prezrel modriny na pravej ruke, ktorá držala napoly zjedené jablko a vyzeralo to, že chlapcove zranenia takmer úplne zmizli a chlapec sám teraz vyzeral tak na tri roky. Ak bude časovrat pracovať takto, bude trvať týždne, kým sa chlapec dostane späť do svojho skutočného veku. Harry vedel, že len čo Sevus dostatočne dospeje, len čo sa Sevus dozvie čo sa stalo, pravdepodobne odíde, ale dovtedy sa Harry oňho bude musieť postarať. A táto starostlivosť v sebe zahŕňala aj to, že sa Dursleyovci nedozvedia, že má Harry v izbe malého chlapca.

Harry sa naklonil a spod uvoľnenej dosky pod posteľou vytiahol svoj neviditeľný plášť. To bol ten najlepší spôsob, aký mu napadol, ktorý by zabránil jeho príbuzným nájsť Sevusa. Rozprestrel ho na posteľ a Sevus naň civel, keď jeho povrch napodobnil posteľné obliečky. Načiahol sa a opatrne po ňom prešiel prstom.

„Toto ťa udrží v bezpečí v prípade, že môj strýko sem príde, dobre?“

Sevus sa naňho pozrel. „On je zlý?“

Harry prikývol. „Volá ma chlapec.“

Sevus sa pozrel dolu na svoju ruku a Harry sledoval, ako zmizla pod plášťom. „Môj ocko, to on ma volá chlapec.“

Čokoľvek iné, čo chcel Sevus povedať sa stratilo v obrovskom zívnutí a Harry začal všetko spratávať. Odložil zvyšky chleba a syra, kompletne zabalil Severusa do plášťa a potichu ho odniesol do kúpeľne.

Chlapec dokázal, že vie, ako byť ticho, pomyslel si Harry, keď ich oboch prikrýval v posteli a ubezpečil sa, že Sevus je úplne zakrytý neviditeľným plášťom. Bolo to zvláštne upokojujúce, zvažoval Harry, nebyť sám, keď počul ako sa chlapcov dych ustálil. A prekvapivo jeho vlastný spánok bol tú noc bez nočných mor, ktorými obvykle trpieval.

--------------------------

Harry sa v nasledujúcich dňoch divil, ako ľahko sa prispôsobil prítomnosti svojho malého spoločníka. Starostlivosť o Sevusa mu pomohla odvrátiť myšlienky od proroctva a vlastného žiaľu. Dávala mu cieľ a dôvod každé ráno vstať, aj napriek jeho túžbe skryť sa niekde v tmavom kútiku. Dursleyovci sa mu toto leto vyhýbali, nič od neho nežiadali, ak sa im neplietol pod nohy. Nedostatok muklovských peňazí spôsobil, že získavanie dostatočného množstva jedla pre nich oboch sa stalo ťažkou prácou a Harry sa musel spoliehať na to, čo mu teta Petúnia dovolila, čím najprv nakŕmil Sevusa a až potom sa uspokojil s tým, čo zostalo.

Sevus ešte stále mával časy, keď sa zvíjal bolesťami starnutia, ktoré Harry nazýval časovými záchvatmi; niekedy aj dva či tri za deň. Harry vždy pozorne sledoval chlapcovu tvár, keď sa záchvat skončil a pokúšal sa zistiť, o koľko každý krát zostarol, ale vyzeralo to tak, že pozostatky časovratu  nešli podľa žiadneho plánu. Ale nakoniec sa ukázalo, že sa musel len opýtať Sevusa, keďže ten dosiahol vek, kedy mu mohol jednoducho odpovedať na otázku. Chlapec si našťastie pamätal všetko čo sa stalo od jeho „nehody“ a Harry mu nemusel stále opakovať, prečo sa skrýval v malej izbičke s mrežami na oknách a viacerými zámkami na dverách.

Štyri dni po tom, čo Harry našiel mladého čarodejníka, sa mu odhalila plná vážnosť situácie. Jemne hladkal Sevusove vlasy po jednom z mimoriadne dlhých záchvatov a chlapec otvoril oči s rozmazaným pohľadom a naklonil sa bližšie k utišujúcej ruke. Harry si pomyslel, že Sevus vyzeral akoby skočil vo veku a opýtal sa ho, koľko má rokov. Tmavé oči sa znovu zatvorili a Sevus mu neodpovedal, až dokiaľ si nezložil hlavu Harrymu do lona.

„Mám sedem a pol roka, Harry. Môj ocko ma ešte stále volá chlapec, ale moje skutočné meno je Severus, Severus Snape.“

Harry cítil, ako celý zamrzol na mieste a jeho hrdlo s stiahlo. Jeho prvý spanikárený nápad bol utiecť, ale problém bol, že nemal kam a chlapec v jeho lone rozhodne nebol tým dospelým profesorom, ktorý ho tak hlboko nenávidel. Snape! Zvieranie v jeho hrdle poľavilo, keď sa Harry pokúsil ovládať svoj strach. Čo robil Snape na Magnóliovom oblúku s časovratom vo vrecku? Určite ho z nejakého dôvodu poslal Dumbledore, aby Harryho skontroloval, ale prečo s časovratom?

„Harry? Čo sa deje?“

Sevusov, nie, Severusov hlas znel vystrašene a Harry sa pokúsil vystrúhať na tvári upokojujúci úsmev, keď sa pozrel dolu do tých tmavých očí. To malé dieťa, ktoré si vzal pod ochranné krídla sa nezmenilo, uvedomil si Harry, ešte stále to bol ten istý Sevus, ktorý s ním zdieľal nie práve najpríjemnejších príbuzných a ktorý potreboval jeho pomoc. Ten chlapec bol mimoriadne inteligentný, zistil Harry, a už dokázal povedať, keď mu Harry nehovoril celkom pravdu.

„Ja... si profesorom na mojej škole a naozaj... ty ma naozaj nemáš veľmi v láske,“ opatrne mu povedal Harry.

Severus sa vyškriabal na kolená a zoskočil by dolu z postele, keby ho Harry nechytil.

„Pusť ma! Nechceš ma tu, teraz keď už vieš kto som, tak ma pusť!“ zúrivo zašepkal Severus a pokúsil sa vymaniť z Harryho rúk.

Vzbúrenecký výraz na tak drobnej tváričke by bol smiešny, keby chlapec nebol tak vnímavý a neodhadol presne Harryho prvú reakciu. Harry skĺzol dolu na dlážku a kľakol si, keď vmanévroval Severusa aby stál pred ním.  Jedna ruka ešte stále zvierala Severusovu a Harry použil tú druhú, aby zdvihol chlapcovu bradu a prinútil jeho tmavé oči, aby sa stretli s jeho pohľadom.

„Nepustím ťa, dokiaľ ma nevypočuješ,“ ticho povedal Harry, vidiac niečo z toho večne zachmúreného tínedžera, ktorého videl počas hodín oklumencie v silných črtách tváre pred ním. „Nerozumieme si, pretože môj otec bol k tebe úplný bastard keď ste spolu boli v škole a ja vyzerám úplne ako on. A ja nemám rád, keď sa ku mne niekto správa odporne kvôli niečomu, s čím som nemal nič spoločné.“ Harry sa zhlboka nadýchol. „Vôbec nie som ako môj otec a rozhodne nikoho nešikanujem.“

Naklonil sa bližšie k Severusovi a za všetkým tým vzdorom v jeho očiach videl strach. „Ty nie si ten muž, Severus, ešte nie a možno ani nikdy nebudeš po tom všetkom, čím sme si my dvaja prešli. Ja k tebe rozhodne necítim nenávisť a povedal som ti, že sa o teba postarám, nie?“

Tie oči mu pozorne skúmali tvár. „Pri...prisahal by si na to? Čarodejnícku prísahu?“

Harry prikývol. Už počul o čarodejníckych prísahách, ale nemal ani poňatia, ak jednu spraviť. „Áno, Severus, prisahal.“

Severusova tvár bola plná úľavy, keď zoskočil z postele a načiahol sa po uvoľnenú dosku. „Musíme mať svoje prútiky, aby sme to spravili poriadne. Mám prútik, však?“

Harry vybral poskladaný čierny habit spod postele a položil ho na posteľ predtým, než sa načiahol za vlastným prútikom. „Neviem, Severus. Pozrel som sa, keď som ťa našiel, ale nemohol som ho nájsť.“

Severus si jemne odfrkol. „Učiteľ by mal svoj habit začarovaný tak, aby len on mohol nájsť svoj prútik vo vrecku.“

To bolo niečo, čo Harrymu nenapadlo, ale nemal ako protestovať proti tejto logike. Zamračil sa a premýšľal, či Severus môže vykonať to kúzlo, keďže bol technicky dospelý, ale rýchlo tú myšlienku potlačil, keďže si bol istý, že ministerstvo má kúzla na dome nastavené tak, aby zistili mágiu z akéhokoľvek zdroja.

„Tu je!“ zvolal Severus, na moment zabúdajúc, že museli byť potichu.

Obaja na moment stuhli, úplne ticho, dokiaľ si Harry nebol istý, že ich nikto nepočul. Severus pristúpil bližšie tak, že stál priamo pred Harrym a držal svoj prútik medzi nimi. Stále kľačiac Harry opatrne posunul svoj prútik  zarovno so Severusom, ktorého ruka vyzerala neuveriteľne malá tam, kde držala prútik. Obkolesil svojou rukou Severusovu tak, že obaja sa dotýkali oboch prútikov. Harry začínal byť nervózny, keďže vedel, aké silné môžu byť magické prísahy a dúfal, že to robia správne.

„Ja, Harry Potter, prisahám, že sa vždy budem o teba, Severusa Snapa, starať a chrániť ťa.“

Severus chvíľu skúmal jeho tvár a potom odpovedal zvláštne formálnym tónom. „Ja, Severus Snape, prisahám, že sa vždy budem o teba, Harryho Pottera starať a chrániť ťa, teraz a aj budem opäť dospelý.“

Harryho prekvapilo, keď oba prútiky začali jemne vibrovať a v ich rukách sa zahriali. Prútiky obklopila zlatá žiara a rýchlo sa rozšírila tak, že zahŕňala aj ich ruky, ramená a potom celé ich telá. Severus stuhol a Harry cítil, ako jeho srdce začalo prudko búšiť keď sa cez nich prevalila vlna mágie. Harry ramenom obkolesil chlapca a pritiahol si ho k hrudi a obaja sledovali, ako sa jemná žiara prudko zablesla a vsiakla sa do ich kože. Severus sa oňho sťažka oprel.

„Ďakujem, Harry.“

Usmievajúci sa ale stále ešte vyvedený z miery Harry objímal Severusa a snažil sa neznepokojovať nad zábleskom mágie, ktorého svedkom práve boli. Posledné čo práve potrebovali by bola pozornosť ministerstva mágie, vzhľadom na to, v akej zraniteľnej pozícii sa Severus práve nachádzal. Harry si po niekoľkých minútach vydýchol, keď sa neobjavila žiadna sova a nikto netrieskal na vchodové dvere. Znova pevne objal Severusa, potom pustil ich ruky ešte stále objímajúce oba ich prútiky a postavil sa. Pred očami sa mu zjavili čierne bodky a Harry sa prudko posadil na posteľ keď sa mu začala točiť hlava.

Harry vedel, že musí nájsť viac jedla, keď sa Severusovo malé telo oňho oprelo. Každý záchvat starnutia si vyžiadal obrovské množstvá magickej energie a Harry dával Severusovi takmer všetko jedlo, čo mu posunuli cez mačacie dvierka do izby. Už im zostával len jeden krajec chleba a s tým, ako často Severus mával tieto záchvaty, čoskoro ho bude potrebovať viac než on, ale Harry už nebude schopný potláčať vlastné potreby oveľa dlhšie. A to znamenalo ďalší nočný výlet do Malých Útrap.

„Môžem si nechať svoj prútik, Harry?“

Harry si unavene prehrabol rukou vlasy, ale oči držal ešte stále zatvorené, aby sa vyhol závratom. „Neprekľaješ ma, však nie?“

Harry otvoril jedno oko a videl ako chlapec energeticky trasie hlavou nie. „Tak potom nevidím dôvod, prečo nie.“

Severus sa víťazoslávne uškrnul a potom sa rozchichotal pri intenzívnom pohľade, ktorý mu Harry venoval predtým než sa usmial. Zložil sa späť na posteľ, keď ho v tom Severus jemne švihol po bruchu. Harry sa skrútil, schmatol Severusa a začal ho štekliť. Nevydali zo seba ani hláska, keďže obaja museli predtým znášať následky z robenia hluku a nechceli na seba prilákať pozornosť. Nejako bolo jednoduchšie znášať túto existenciu, keď ju zdieľal s niekým kto vedel aké to je.

---------------------------------

Harry mal v tú noc šťastie a našiel smetník za potravinami plný zrelého ovocia a zeleniny. Boli otlčené a mierne sfarbené, ale ešte stále sladké a šťavnaté. Severus bol nadšený, rovnako ako aj Hedviga, ale Harry dával pozor, aby nezjedli priveľa, keďže vedel, že by im z toho prišlo špatne. Bola to pre nich všetkých chutná hostina a Harry si tú sladkosť vychutnával.

Možnože to bolo vďaka energii z čerstvého ovocia, lebo Severusov ďalší záchvat trval celú večnosť a Harry bol poriadne vydesený, keď sa snažil upokojiť zmietajúce sa dieťa. Tentoraz bol Harry schopný vidieť, ako sa Severusova koža naťahuje a rastie. Keď to všetko konečne prestalo, Severus upadol v hlboký vyčerpaný spánok a jediné, čo Harry mohol spraviť bolo položiť si chlapcovu hlavu do lona a uisťujúco ho hladiť po vlasoch. Severusove vlasy mu siahali po plecia, jemné ako hodváb, keď nimi Harry prešiel prstami a čudoval sa prečo boli Snapove vlasy stále také mastné a povädnuté.

Harry netušil, ako dlho tam sedeli a to, že noc prešla v deň si uvedomil až keď začul na chodbe ťažké kroky strýka Vernona. Harry rýchlo zdvihol Severusovu hlavu a presunul ju na podhlavec a prikryl posteľ, chlapca aj jedlo všetko ako to bolo plášťom. S vedomím, že teta Petúnia mu každú chvíľu zatrieska na dvere si Harry rýchlo obliekol čistú košeľu a pokúsil sa uhladiť si vlasy, aby aspoň trochu vyzerali učesane. Dnes bol piatok a Harrymu dovolili pokosiť vonku trávnik, niečo, na čo sa obvykle tešil na tomto otrasnom a nudnom mieste. Obvykle – okrem práve tohto piatku.

„Harry!“ Petúniin škrekľavý hlas mu dal len malú chvíľku varovania predtým, než sa dvere prudko rozleteli dokorán a oči jeho tety v momente prehľadali každý kútik izby.

„Áno, teta Petúnia, som pripravený ísť von,“ povedal Harry a vykročil vpred, pretože to bolo to, čo sa od neho očakávalo.

Chladné tmavé oči prebehli pohľadom po jeho tvári, potom si prezreli jeho telo a znova sa pozreli hore. Jeho teta sa mu tieto posledné dni nedokázala pozrieť do očí, roztržito si pomyslel Harry , keď čakal na jej rozkazy.

„Beriem Dudleyho na nákupy a nechcem ťa vidieť vonku, dokiaľ sa nevrátime,“ vyštekla naňho a znova sa poobzerala po izbe. „A túto nechutnú izbu vyčistíš, kým sa vrátime späť!“

„Áno, teta Petúnia,“ poslušne odvetil Harry hoci ona už sa obrátila a vyrútila sa von z izby, zatresknúc za sebou dvere.

„Drahý Merlin, ty si Tunin synovec?“  unavený hlas z postele znel neveriacky.

Prekvapený Harry sa dovliekol späť k Severusovi, opatrne si stiahol dolu čistú košeľu a odložil ju bokom predtým, než si stiahol dolu plášť. Severus bol ešte stále bledý a schúlil sa do klbka so zatvorenými očami, keď sa Harry všuchol do postele vedľa neho. Až keď sa usadil vedľa neho s ťažkými viečkami si konečne uvedomil význam Severusových slov. Harry sa podoprel na lakťoch a pozrel sa dolu na Severusa.

„Ty poznáš tetu Petúniu?“

Severus obrátil očami na Harryho a pozrel sa mu do očí. „Keď mi bolo deväť, stretol som na ihrisku dve dievčatá a vedel som, že jedna z nich je čarodejnica, pretože dokázala vyletieť na najvyšší bod na hojdačke a potom jemne plachtiť dolu. Jej sestra ma nenávidela a nenávidela aj fakt, že jej sestra je čarodejnica.“

„Ty... ty si poznal moju mamu?“ zašepkal Harry a srdcom mu prešla bodavá bolesť. „Prečo si mi to nikdy nepovedal?“

Severus položil Harrymu ruku na hruď v nemej prosbe. „Neviem, Harry, naozaj neviem. Časom si spomeniem, rovnako ako si spomeniem, že moja jediná priateľka je mŕtva.“

Chlapcov hlas sa zlomil a Harry potláčajúci vlastné slzy sa zložil späť na posteľ a držal Severusa, zatiaľ čo plakal. Bolo ťažké spojiť si v mysli toto dieťa so zlomeným srdcom s chladným a krutým profesorom Snapom. Jeho myseľ mu hovorila, že je to ten istý človek a keď sa vráti do svojho skutočného veku, Severus Snape ho bude znova neznášať s takmer hmatateľnou nenávisťou. Jeho srdce nesúhlasilo a hovorilo mu, že tento chlapec dostal takpovediac druhú šancu a nové vedomosti, ktoré získaval budú mať vplyv na to, akým mužom sa stane. Práve teraz však dôležitým faktom zostávalo, že toto bolo dieťa, o ktoré prisahal že sa bude starať, a tak ich Harry prikryl plášťom a prehrabol sa Severusovi prstami vo vlasoch.

„Nejako to zvládneme, Severus, sľubujem. Nejako sa to všetko na dobré obráti.“

Obaja zaspali a zobudili sa až o niekoľko hodín neskôr na to, ako Hedviga začala trieskať krídlami do mreží klietky a so smiechom išli rýchlo využiť prázdny dom. Vyrabovali kuchyňu, osprchovali sa a vyčistili Harryho malú izbu. Keď teta Petúnia znova zatrieskala na dvere, Severus bol už bezpečne pod neviditeľným plášťom. Aj napriek tomu, že povedal chlapcovi, aby naňho čakal v izbe Harry vedel, že ho tíško nasledoval von. Zatiaľ čo bolo ťažké vysvetliť mladšiemu Severusovi prečo žil so svojimi príbuznými, Harrymu bolo trápne, keď táto staršia verzia videla ako sa k nemu vlastní príbuzní správajú. Chladný nezáujem tety Petúnie bol aspoň o niečo lepší než otvorená nenávisť strýka Vernona. Dudley sa k nemu ani nepribližoval, toto leto zostal nejako zvláštne tichý, ale to aspoň znamenalo, že sa nepokúsil Harryho šikanovať.

Harry sa prikrčil, zažmúril očami hore do slnka a utrel si čelo od potu do rukáva. Vzdialene počul Hedvigu trepotať krídlami do mreží klietky, niečo, čo robila iba keď bol von z izby na dlhšiu dobu. Jeho sova bola toto leto mimoriadne trpezlivá. Od chvíle, keď ju strýko Vernon zamkol v jej klietke, Hedviga vyzerala rezignovaná voči situácii. Harry si len želal, aby ju mohol vypustiť von dosť dlho na to, aby si mohla zaloviť. Sovy nemôžu vyžiť len zo sovích suchárov a zvyškov, ktoré mohol prešmyknúť do jej klietky.

Zašuchotanie niekde poblíž mu pripomenulo, že tu bol aj Severus pod neviditeľným plášťom v horúcom popoludňajšom slnku. Chlapec spod neho nemohol ani len vyliezť, keďže jediné šaty, ktoré sa im preňho podarilo nájsť bolo staré vyblednuté tričko a Harryho Rokfortské nohavice z prvého ročníka. Harry sa presunul bližšie k miestu, odkiaľ začul zvuk a preniesol so sebou aj záhradnícke nástroje. Mal strach, že Severus trpel ďalším časovým záchvatom, najmä preto, lebo teraz sa zdali byť dlhšie a bolestivejšie, keď bol chlapec starší.

„Harry?“

„Si v poriadku?“ opýtal sa Harry popod nos, keď položil nástroje dolu  a poobzeral sa okolo trávnika akoby zisťoval, čo má robiť ďalej.

„Áno, som v poriadku,“ Severusov hlas znel podráždene. „Našiel som pre teba nejakú vodu, ty trúbka.“

Harry si odfrkol, keď jeho pozornosť pritiahol zvuk po jeho ľavej strane a uvidel bielu šálku položenú na zemi. Kľakol si, akoby niečo kontroloval, chytil šálku a hltavo vypil polovicu teplej vody predtým, než ju položil späť na zem. Jeho prsty nahmatali okraj plášťa a natiahol okraj nad šálku, potom sa znovu postavil.

„Chcem aby si vypil zvyšok, Severus. Musím už len zarovnať okraj trávnika a potom sa môžeme vrátiť hore.“

„Som v poriadku, Harry,“ vyštekol chlapec. „Nepotrebujem, aby si ma ofukoval.“

Harry sa s úsmevom vrátil späť do práce a začínal chápať, čo jeho mama musela mať rada na tomto bojovnom desaťročnom chlapcovi.

-------------------------------------

Ďalšie popoludnie Severusa zasiahol časový záchvat. Harry práve dokončil poslednú zo svojich úloh vonku, keď začul, ako chlapec zalapal po dychu a spadol na zem. Harry si ho zdvihol do náručia, pevne držal zvíjajúce sa dieťa ako najlepšie len vedel, prešmykol sa cez kuchynské dvere a podarilo sa mu nenápadne prejsť cez chodbu bez toho, aby si ho niekto všimol. Vkročil do malej izby a podarilo sa mu zavrieť za sebou dvere. Zatackal sa, keď sa váha v jeho rukách odrazu zvýšila a len tak-tak sa mu podarilo dostať sa k posteli než pustil Severusa.

Harry nebol schopný zastaviť ten pohyb a spadol na Severusa, cítiac posledné záchvevy pohybu. Pregúlil sa na bok a stiahol plášť. Severus bol teraz bližšie k jeho vlastnému veku, tvár mal dlhšiu a údy štíhle spôsobom, akým ich mávajú chlapci vstupujúci do puberty.  Severus mal oči pevne zatvorené proti bolesti a ruky zaťal v päste proti niečomu, čo len Severus sám vedel. S klesajúcou náladou sa Harry načiahol po poslednú fľaštičku tlmiča bolesti. Vedel, že tento Severus už jeho tvár rozozná a desil sa nenávisti, o ktorej vedel, že uvidí v temných očiach.

Zdvihol Severusa na svoje kolená a neodolal a pobozkal Severusa na dlhé vlasy, keď Severusovu hlavu zaklonil dozadu. „Tu máš, prehltni to; budeš sa cítiť lepšie.“

Severus so stonom otvoril ústa a prehltol elixír, ktorý mu do nich Harry vlial. Harry odložil fľaštičku nabok a prehrabol rukou Severusove vlasy, ako vždy robieval po každom záchvate a čakal na neodvratnú reakciu. Nevidomo civel na prach točiaci sa v lúči popoludňajšieho slnka a prehrával si v mysli obrazy, ktoré videl v Snapovej mysľomise.

„Mal si úplnú pravdu, Harry, tvoj otec bol absolútny bastard!“ Severusov hlas bol plný jedu, ale keď začul svoje krstné meno, Harrymu sa veľmi uľavilo.

„Je mi to ľúto,“ zašepkal a neohrabane objal Severusa, než sa posunul tak, aby sa druhý tínedžer mohol vystrieť na posteli.

Temné oči sa naňho prižmúrene pozreli, ale nie predtým, než Harry uvidel v ich hĺbkach smútok. „Ty si nič neurobil, Harry, ešte si sa ani len nenarodil. Viem lepšie než ktokoľvek iný, že rodičov si nevyberieš.“

Harry sa posadil na okraj postele a stiahol nohavice dolu zo Severusa, keď si všimol, že teraz boli primalé na jeho vyššiu postavu. Severu naňho vytiahol obočie, ale Harry ho ignoroval a kĺzal rukami po chudom stehne, všímajúc si šľachovité svaly, ktoré neboli súčasťou jeho desaťročného tela. Strieborné fliačiky vsiaknuté do mäsa boli ešte stále porozsýpané od polovice stehna po jeho bok, ale Harrymu s zdalo, že už ich tam nebolo toľko, ako predtým. Ak bolo starnutie spôsobené tým, že sa jeden fliačik vzdal svojej mágie času, ich nepravidelné veľkosti by vysvetľovali nerovný počet rokov, ktorý Severusovi pribúdal. Bolo tu viacero väčších fliačikov, ale jeden vyzeral obzvlášť obrovský a Harry sa obával bolestivého záchvatu, ktorý tento vyvolá.

„Prešiel som kontrolou?“ Severusovo sarkastické zatiahnutie pritiahlo pozornosť na jeho prehlbujúci sa hlas.

Harry zdvihol hlavu a podarilo sa mu zamaskovať svoje obavy úsmevom. „Myslím, že budeš žiť, ale musíme ti nájsť nejaké iné šaty, z týchto si už vyrástol.“

Severus ako tínedžer bol oveľa mrzutejší než aký bol ako dieťa a Harry vedel, že sa to bude len zhoršovať ako bude starnúť a rozpamätá sa na viac vecí zo svojho života. Slizolinská prefíkanosť bola teraz jasne viditeľná, keď sa vybrali večer von a Severusovi sa podarilo nielen urobiť výmenný obchod a získať pečené kura, ale zaviedol ich aj k prísadám, ktoré potrebovali na prípravu elixíru na tlmenie bolesti. Dursleyovci práve v ten večer našťastie odišli niekam preč a oni boli schopní pripraviť ho na šporáku v kuchyni.  Harry sa naučil pomáhaním Severusovi s elixírom viac, než sa naučil počas celého prvého ročníka v Snapovej triede.

Malá posteľ, ktorú zdieľali sa teraz zdala ešte menšia, najmä preto, lebo Severus bol teraz takmer tak vysoký ako Harry. Po prvý raz, odkedy sa toto všetko začalo si bol Harry plne vedomý toho, že vedľa neho niekto leží. Severus si našťastie nič nevšimol, okamžite sa uložil na spánok a pritúlil sa k Harrymu. Harry sa nechal utešiť horúcou váhou, ktorá sa k nemu pritisla, opatrne položil rameno okolo Severusa a zaspal.

Čcho Čchangová k nemu pomaly pristúpila, jej dlhé čierne vlasy povievali vo vetre. Zastavila sa len kúsok od neho, vzala jeho tvár do dlaní, naklonila sa a jemne ho pobozkala. Harry ovinul svoje ramená okolo nej, prechádzal prstami cez hodvábne vlasy a vrátil bozk ako najlepšie vedel, ale nechcel mäkký a vlhký, chcel tvrdý a horúci. Harry si ju pritiahol bližšie a miloval pocit jej pevnej hrude popri vlastnej, silné stehno, ktoré sa vtlačilo medzi jeho vlastné a tvrdý penis, ktorý sa mu otieral o brucho. Harry zastonal, keď nosom vrazil do Severusovho ako sa snažil dostať ešte bližšie, túžil cítiť tie dlhé prsty ako hladia jeho pokožku, túžil po Severusovi...

Harry sa prudko prebudil, jeho zrýchlený dych znel ostro aj jeho vlastným ušiam a Severus ležal k nemu pevne pritisnutý, pritiahnutý do jeho náručia. Presne v takejto polohe spali odkedy Severusa našiel, až na to, že tentoraz sa Harry zobudil s erekciou a uprostred najvzrušujúcejšej fantázie, akú kedy mal. Severus sa pohol, zaboril nos do priehlbinky pri Harryho krku a dych sa mu znova ustálil. Harryho mysľou vírili myšlienky a útržky sna, keď sa snažil spomaliť svoje dýchanie. Nechcel naozaj Severusa, bola to Čcho, zúfalo si pomyslel Harry. Ale kedykoľvek sa pokúsil predstaviť si Čcho, jej črty sa premenili na Severusove. Bolo to normálne, snívať o chlapcoch, keď ste naozaj mali radi dievčatá? Žiadne dievča, ani Čcho, dokonca ani Ginny, o ktorej vedel, že ho má rada, ho nenechalo tak bolestivo tvrdým.

Jeho rozbúrené myšlienky mu dlho nedali zaspať a Harrymu sa konečne podarilo nepokoje zadriemať až tesne nadránom. Desil sa rána, ale Severus bol ten istý ako obvykle, možnože o niečo náladovejší a jeho sarkazmus o niečo ostrejší, ale aj tak Severus. Hoci, raz či dva krát, keď Harry zdvihol zrak, uvidel Severusa, ako sa naňho intenzívne a hodnotiaco díva. Prebiehali mu z toho po chrbte nie práve nepríjemné zimomriavky.

----------------------------------------

„Severus?“

Obava v jeho hlase bola jasná, to Harry vedel, ale tento časový záchvat zasiahol tvrdšie a rýchlejšie než ostatné a Severus sa zvalil na zem, keď prechádzal cez izbu. Vykradli sa von, aby sa osprchovali, keď Dursleyovci odišli spať a práve sa vrátili späť do izby keď to zrazu prišlo. Harrymu sa podarilo ho zachytiť, keď padal, ale mohol len pritúliť k sebe Severusovu hlavu, keď sa celý chvel. Len čo sa kŕče pominuli, Harry schmatol fľaštičku s elixírom, ktorý pripravili dve noci predtým a prinútil tichého Severusa, by ten elixír vypil. Harry sa posadil na dlážku vedľa neho a načiahol sa, aby odhrnul vlhké vlasy zo Severusovej tváre. Temné oči sa pomaličky otvorili a zažmurkali v prudkom svetle lampy, potom Severus opatrne natiahol svoje dlhé končatiny.

„Myslím, že som v poriadku, ale dočerta, tento tak bolel,“ zafňukal Severus keď ohýbal nohy.

„Áno, zdá sa, že čím starší si, tým sú bolestivejšie,“ súhlasil Harry, keď sa posunul dolu, aby sa lepšie pozrel.

Ešte stále zostávalo pomerne veľa strieborných fliačikov na štíhlom stehne, ktoré Harry držal vo svojich rukách a s prekvapením zistil, že Severus sa chveje. Roztržito palcami jemne hladil a tíšil bledú pokožku, potom sa pozrel hore a videl, že Severus naňho uprene hľadí intenzívnymi a zakrytými očami.

„Už sme si vyjasnili, že nie si ten Potter a ty si mi vysvetlil, opakovane, ako som sa sem dostal aj napriek faktu, že si to pamätám a aj prečo mi pomáhaš, ale ešte si nevysvetlil prečo sa o mňa tak dobre staráš, Harry.“

Harrrymu sa začali triasť ruky a pokúsil sa odtiahnuť, keď vtom ho Severus chytil za pred jeho vyťahanej košele. Severus ho pomaly ťahal hore, až bol Harry na kolenách medzi Severusovými nohami. Harry pevne zatvoril oči a mohol len čakať, vediac, že sa nejako prezradil, že Severus ho stiahne z kože za jeho hlúpu zamilovanosť a potom ho opustí. Videl na vlastné oči, aký tínedžer Severus bol, keď Harry minulú jar podľahol pokušeniu a vtrhol do Snapovej mysľomisy. Vedel, že Snape neprijme s úsmevom iného chlapca, ktorý o ňom sníval, najmä ak spolu zdieľali posteľ.

„Žiadna odpoveď, Harry?“ pri zvuku Severusovho hlasu sa celý rozochvel. „Nuž, tak možno by som mal skrátka...“

Harryho oči sa prudko otvorili v panike, keď zacítil horúci dych na líci a úplne ho prekvapilo, keď sa horúce pery dotkli tých jeho. Dokázal vidieť len okraj toho pokrúteného, dlhého nosa a jedno oko, keď Severus prebehol špičkou jazyka po jeho zatvorených perách. Harry zalapal po dychu a zacítil, ako Severus využil príležitosť otvorených pier a preskúmal mu ústa jazykom. Prebehlo ním prudké vzrušnie, Harry okamžite stvrdol a zastonal. Bozkávanie s Čcho mu nič také nespravilo, ani trochu nie!

Bozk pokračoval celú večnosť a Harryho telom prebiehali pocity, aké ešte nikdy predtým necítil. Dych sa mu zasekol v hrudi, keď jeho ruky našli Severusovu hlavu a pritiahli si ho ešte bližšie a zrazili mu okuliare na stranu. Jeho penis pulzoval vášňou a Harry si nemohol pomôcť, pritlačil sa k Severusovi a s prekvapením zistil, že on je rovnako tvrdý. Harry stratil pojem o čase, cítil sa, akoby sa vznášal na hladine, s každou vlnou prechádzajúcou jeho telom sa dostával bližšie k vrcholu. Ruky skĺzli dolu a schytili ho za zadok, pritlačili ho k Severusovi. Ich údy sa dostali do kontaktu a Harry zalapal po dychu, keď mu vrelé prsty vkĺzli do nohavíc. Horúca ruka ho chytila za jednu polovicu a nabádala ho ešte bližšie; Severus obmotal svoje nohy okolo Harryho stehien a pomaly začal hýbať bokmi. Pocit iného tvrdého údu ako kĺže popri jeho vlastnom, dokonca aj cez ich tenké šaty, zaplavil Harryho pocitmi, aké nikdy nezažil.

Harry začal prudko, trhane dýchať, jeho telo sa hnalo k vrcholu. Prst skĺzol dolu medzi jeho polovičky a dotkol sa jeho diery. Harry prehol chrbát pri tomto novom pocite, zastonal, zachvel sa a orgazmus ním prebehol s intenzitou, ktorá mu ukradla dych. Ich nové úlohy sa dočasne obrátili a Harry cítil, ako ho Severus hladí po vlasoch, keď ho pevne držal, dokiaľ sa jeho dych nespomalil.

Harry si položil hlavu na Severusovu hruď, pevne zatvoril oči a jeho vnútornosti sa zvierali nervozitou. Z nejakého dôvodu sa v tej chvíli cítil neuveriteľne mladý, jeho telo celé oťaželo ako následok intenzívnych pocitov, ale Harry sa cítil zmätený a určitým spôsobom s hanbil. Čo si o ňom musí len Severus myslieť? Harry prisahal, že sa oňho bude starať a chrániť ho; namiesto toho ho... zneužil! Neospravedlniteľné!

„Ešte nikdy si to nerobil, však?“

Severusov hlas bol tichý, chýbal v ňom tón spokojnej povýšenosti, ktorý by od neho Harry očakával.

„Nie, ja... ja som v živote pobozkal jen jedného iného človeka, dievča...“

„A teraz ľutuješ...“

Harry sa zodvihol a zagánil dolu na tínedžera pod sebou. „Som trochu zmätený, to áno! Nikdy predtým som ani len nepomyslel na iného chlapca takým spôsobom, než som začal snív... predtým! A neľutujem to, ty trúbka, bolo to absolútne úžasné!“

Severusove pery sa skrivili úškrnom, ale než Harry stihol zareagovať, Severus si ho pritiahol k sebe a dôkladne ho vybozkával. Jeho telo už znova pulzovalo, keď ich Severus oboch obrátil na bok a posadil sa. Zadíval sa na Hedvigu, ktorej jantárové oči sa akoby prižmúrene zadívali na Severusa, teda aspoň Harrymu sa tak zdalo.

„Vlastne to bola Lily, ktorá prišla na to, že ma viac fyzicky priťahujú iní chlapci než ona. Zúfalo som sa snažil zamilovať sa do nej, ale počas leta pred naším tretím ročníkom ma prichytila civieť na iného chlapca na ihrisku a prinútila ma čeliť realite.“

Severus sa pozrel späť naňho a Harry v jeho temných očiach videl smútok. „Tak veľmi som sa chcel do nej zamilovať, až si myslím, že časť nenávisti, ktorú som cítil voči Jamesovi Potterovi pramenila z toho, že začala venovať pozornosť jemu.“

Harry pomaly prikývol; aj on vedel až príliš dobre aké to je, keď zúfalo túžite po tom, aby vás milovali. Harry chvíľu skúmal Severusovu tvár, povedal by, že je približne v jeho veku, okolo šestnásť a na chvíľu sa zamyslel nad tým, čo sa v jeho živote v tom čase dialo. Obrazy z mysľomisy sa mu vynorili v pamäti a Harrym myklo. Odrazu ho napadlo, že Severus sa obával odmietnutia práve tak veľmi ako on.

Harry sa s úsmevom postavil a natiahol ruku k Severusovi. Severus mu venoval dlhý, hodnotiaci pohľad a potom jeho ruku prijal. Harryho ramenom prešiel prudký šok vnímania, ktorý predtým nikdy necítil. Štíhle prsty pevne zovreli tie jeho a Harry videl, ako sa Severusove oči rozšírili. Dobre, pomyslel si, keď vytiahol Severusa na nohy, nebol jediný, ktorý cítil túto príťažlivosť.

„Chcel by si sa niečoho najesť?“ opýtal sa Harry a zaškľabil sa pri pocite lepkavosti medzi jeho nohami. „Teda, len čo sa vyčistíme.“

--------------------------------------

Na tie nové pocity vnímavosti si bolo treba trochu privyknúť, zistil Harry keď sa neskôr vytratili von hľadať jedlo. Bol si viac vedomý každého Severusovho pohybu a zdalo sa, že vždy vie, kde sa nachádza. Harry premýšľal nad tým, či to bolo zmenou v ich vzťahu alebo či to nejako súviselo s prísahou, ktorú zložil so Severusovou sedemročnou inkarnáciou. Ak to bolo kvôli tej prísahe, dospelý Snape ho stiahne z kože zaživa, len čo sa objaví; Harry preto radšej držal jazyk za zubami, keďže na to nechcel pritiahnuť Severusovu pozornosť. Harry prisahal, že sa bude starať o Severusa, nie o Snapa, ktorý ho nenávidel a Harry sa veľmi obával návratu muža vychádzajúceho zo Severusa, na ktorom mu začalo záležať. Harry si bol istý, že len čo profesor elixírov získa späť všetky svoje spomienky, okamžite odmietne Harryho a prísahu, zloženú vydeseným malým chlapcom.

------------------------------------

„Harry?“

Z hlbokého hlasu mu naskočili zimomriavky na chrbte, keď sa zobudil. Harry otvoril oči do tmy a prižmúril ich, aby dovidel na Severusovu temnú postavu nakláňajúcu sa nad ním. Severus mu končekmi prstov prebehol po rameni, naklonil sa a pobozkal ho. Minulú noc trénovali a Harry zastonal nad spôsobom, akým Severus prechádzal jazykom po jeho spodnej pere.

„Šššš, chcem niečo vyskúšať,“ povedal Severus, keď kĺzal jazykom dolu po Harryho hrdle. „Dovolíš mi to?“

„Áááno,“ zastonal Harry keď sa Severus zosunul dolu po jeho tele a cestou stiahol Harryho spodky.

Harry sa strácal v pocitoch, ktoré v ňom Severus vyvolával, zalapal po dychu a preklenul chrbát, keď tým jazykom neisto oblizol špičku jeho penisu. Ruky mu pridržiavali boky na posteli, keď sa nahé stehno prehodilo cez jeho ramená a Harry sa za ním naslepo natiahol, pričom obrátil svoje torzo. Mierne odstrčil Severusa a podarilo sa mu nájsť jeho penis. Prebehol po celej jeho dĺžke prstami a udivilo ho, keď pri jeho dotyku poskočil a Severus zhlboka zastonal. Harry sa naklonil bližšie a ochutnal špičku. Chutilo to mierne pižmovo a trochu trpko, ale nie tak nechutne, ako by si myslel.

Severus poskočil a zasunul sa Harrymu hlbšie do úst v rovnakej chvíli, keď vzal Harryho úd do vlastných úst a Harrym pri tom pocite myklo. Bolo to neuveriteľné, chuť toho tvrdého, horúceho penisu v jeho ústach v rovnakom čase ako pocity, keď Severus sal jeho erekciu, vťahoval ho hlbšie do horúčavy svojich úst. Bolo to takmer príliš dobré, horúčosť a ťah Severusových úst, keď sa Harry pokúšal napodobňovať jeho pohyby a Harry zastonal. Severus sa zastavil a pomaly sa odtiahol, ostro dychčal a túlil sa k Harryho údu. Opatrne sa odtiahol, obrátil sa a položil sa vedľa Harryho, kde sa im nosy zrážali keď zdieľali drsný bozk.

Harry cítil, ako sa Severus zhlboka nadýchol a presunul ruky na Harryho zadok.

„Chcem... mohli by sme... Harry, ja...“

Severusove prsty ho pohladili medzi polovičkami, najdlhší krúžil okolo jeho najosobnejšieho miesta a Harry sa zachvel. Nevedel toho veľa o sexe a ešte menej o sexe medzi dvoma chalanmi, ale pri Severusovi sa cítil tak dobre!

„Áno,“ zalapal po dychu Harry, keď sa jeden z prstov pritlačil k jeho prstencu svalov. „Ukáž mi, Severus!“

Severus ho tvrdo pobozkal, kľakol si na kolená a načiahol sa za krémom, ktorý Harry používal, aby uvoľnil Severusovu pokožku po jednom z jeho časových záchvatov. Posunul sa, aby kľačal medzi jeho nohami a Harry s očakávaním sledoval, ako si Severus nalial krému do ruky. Harry doširoka roztiahol stehná a poskočil pri prvom chladom dotyku, ale Severus ho utíšil a naklonil sa dopredu, aby mohol oblizovať jeho penis.  Na chvíľu to odvrátilo jeho pozornosť od prstu, ktorý doňho pomaly vsúval.

Jeho pozornosť pritiahol až druhý prst, vsúvajúci sa doňho, keď Harry cítil pálčivý pocit prispôsobovania sa svalov. Harry sa pokúsil uvoľniť, sústredil sa na Severusov jazyk pohybujúci sa po jeho zmenšujúcom sa penise a želal si, aby mohol lepšie vidieť, čo Severus robí. Odrazu mu celým telom prebehla vlna rozkoše a Harry potlačil výkrik keď sa pritlačil bližšie k pohybujúcim sa prstom.

„Ah, áno! Urob to ešte raz!“ zalapal po dychu Harry a schmatol Severusovu hlavu.

„Keby som len vedel, čo som spravil,“ zavrčal Severus a krútil prstami hľadajúc to miesto.

Stalo sa to znova a Harry zastonal, jeho boky sa hýbali hore. Bolo to ako ohromujúci záblesk neuveriteľnej túžby prevaľujúcej sa jeho telom. Penis mu už znova stvrdol a pulzoval túžbou a Harry zastenal keď sa Severus pohol.

„Poď, kľakni si na kolená,“ Severus dychčal a prebiehal rukami po Harryho nohách. „Myslím, že tak to bude jednoduchšie.“

Harry sa vyškriabal hore a dostal sa do správnej pozície, zatiaľ čo ho Severus neprestával hladiť. Harry sa ani nepohol, keď zacítil špičku Severusovho penisu pri svojom otvore a zaťal zuby proti bolesti, keď sa Severus pokúsil dostať do vnútra. Keď Severus zatlačil tvrdšie, zakňučal.

„Dočerta, nezmestí sa to tam!“ zaškrípal Severus, jednou rukou pridržiavajúc Harryho boky.

Harry sa zaryto pokúsil pritlačiť k nemu, do očí mu vyhŕkli slzy pri pálčivej bolesti, ktorú cítil keď jeho svaly povolili a Severus vkĺzol dovnútra. Obaja na moment stuhli, dokiaľ bodavá, pálčivá bolesť neprešla a Harry znova pohol bokmi dozadu. Severus mu pevne zvieral rukami boky a Harry cítil, ako doňho mierne vráža, dokiaľ v ňom nebol až na doraz. Harry sa cítil nepríjemne napnutý a roztiahnutý, ale pálčivý pocit a bolesť pomaly prechádzali a on pokusne zahojdal bokmi. Keby sa tak Severusovi podarilo znova trafiť ten bod...

Severus zalapal po dychu, keď zacítil, ako a Harry hýbe a s chrapľavým výkrikom sa vytiahol takmer von a prirazil doňho raz, dva krát a stuhol. Harry v sebe náhle cítil nával horúčosti a premklo ho sklamanie, keď si uvedomil, čo sa stalo. Sklonil hlavu a čakal, kým sa Severus dokončí. Nebolelo to, keď sa Severus vytiahol, len trochu zaštípalo a Harry sa pokúsil odtiahnuť, ale Severus ho pevne držal.

„Prepáč, Harry, ale byť v tebe bolo tak úžasné a horúce a tesné a... skrátka som to nevydržal,“ povedal mu Severus, keď mu Harry dovolil presunúť ho na posteli. „Nabudúce to bude lepšie, tým som si istý. A teraz mi dovoľ sa o teba postarať.“

A Severus sa oňho veru aj postaral. Harry nedokázal uveriť, aké úžasné to bolo, keď si Severus vzal jeho penis do úst a začal pomaly sať. Jeden dlhý prst sa doňho opatrne vsunul a Harrymu pred očami zasvietili hviezdičky, keď našiel ten magický bod a pohladil ho v tej istej chvíli, keď Severus začal hýbať ústami hore a dolu po jeho erekcii. Jeho vlastný orgazmus sa privalil tak náhle a nečakane, že Harry sotva stihol varovne zaťahať Severusa za vlasy; celé jeho telo sa triaslo uvoľnením.

„Nabudúce v tom budeme lepší,“ ospalo mu povedal Severus, keď sa k sebe po umytí pritúlili.

Harry sa usmial, šťastný, že Severus to chce skúsiť znova.

----------------------------------------------

Keď mu na ďalšie ráno teta zatrieskala na dvere, Harry vyskočil na nohy skôr než sa Severus stihol zamrviť. Než vyšiel z dverí sa Harry zastavil pri posteli s trápnym pocitom, nevediac čo má spraviť a nakoniec sa uspokojil s prehrabnutím Severusových vlasov a prikrytím Severusa plášťom. Harry sa vyvliekol von a všimol si, že ho mierne pobolieva spodná časť tela, ale nie tak, že by  to bola skutočná bolesť, len dosť na to, aby mu pripomenula, čo minulú noc robil. Pri pomyslení, že sa bude môcť vrátiť späť hore a robiť to znova si priam podskočil, keď si išiel vypočuť rozkazy tety Petúnie.

S trávnikom si hravo poradil, rovnako ako aj s obvyklým upratovaním vonkajších priestorov.  Ukázalo sa, že teta Petúnia si v to popoludnie pozvala na čaj niektoré zo susediek a Harry bol rád, že sa mu podarí vyvliecť sa z upratovania skôr než obvykle. Jeho samozrejme nemal nikto vôbec vidieť, čo Harryho plánom úplne vyhovovalo. Harry si poutieral čelo do rukáva, vrátil sa cez zadné dvere a prešiel cez bezchybne vyčistenú kuchyňu ako po špičkách. Stolík zdobili taniere plné lahodných sendvičov a vzduch bol nasýtený vôňou pečúcich sa čajových koláčikov, pri ktorej Harrymu zaškvŕkalo v žalúdku. Keď zbadal kôpku odrezaných kôrok zo sendvičov, šikovne zhrnul polovicu z nich do košele a poponáhľal sa hore.

Vkročil do malej izby a zastavil sa hneď vo dverách. Zamračil sa; vyzeralo to úplne rovnako, ako keď odišiel.

„Severus?“

Žiadna odpoveď neprišla a Harry opatrne zložil svoj úlovok na stolík, než sa presunul k posteli. Načiahol sa, rukou zachytil okraj plášťa a stiahol ho dolu. Srdce mu okamžite vyskočilo až do hrdla, keď uvidel staršieho Severusa, ktorého telo sa zvíjalo v časovom záchvate. Z jeho bledej tváre a rýchlosti starnutia usudzoval, že Severus takto trpel už nejakú tú dobu. Harry skočil po fľaštičku tlmiča bolesti, schmatol krém, ktorý použili minulú noc a vkĺzol do postele.

Presunul ich oboch tak, aby mohol podoprieť Severusovu hlavu vo svojom lone a začal sa k nemu jemne prihovárať, keď prehrabával prstami dlhé, čierne vlasy. Harry opisoval, ako strávil posledné dve hodiny a ostávalo mu už len dúfať, že záchvat sa čoskoro pominie, hoci jeho obavy rástli.  Avšak prešlo ďalších dvadsať minút, kým Severus zalapal po dychu a jeho telo ochablo. Harry okamžite podoprel Severusovu hlavu a pritisol mu fľaštičku k perám.

„Prosím, Severus, vypi ten elixír, bude ti po ňom lepšie,“ tíško prosil Harry. Jedno oko sa pootvorilo a Harry nalial toľko elixíru do Severusových úst, koľko len mohol, pričom masíroval štíhle hrdlo, aby podporil prehĺtanie. Položil Severusovu hlavu späť na podhlavec a presunul sa nižšie, aby mohol začal masírovať krém do pokožky okolo Severusových kĺbov. Harry sa pozorne zadíval na spiaceho muža a odhadoval, že Severus má teraz asi 20 rokov, päť alebo šesť rokov starší a tentoraz si bude presne pamätať, ako jeho najlepšia priateľka zomrela. Keď zdvihol Severusovu ľavú ruku, neprekvapilo ho, že tam vidí Voldemortovo škaredé znamenie hyzdiť bledú pokožku.

Toto bol najväčší skok vo veku počas jedného záchvatu, aký Harry videl. Zachmúrene sa prepracovával dolu po napnutej pokožke až k Severusovmu stehnu. Jeden z najväčších strieborných fľakov bol preč, ale ten zostávajúci bol takmer dvojnásobne väčší než ten, ktorý zapríčinil posledný časový záchvat. Už prešli tri týždne, odkedy našiel Severusa na Wistériovej ceste a Harry začal uvažovať aj nad tým, kto ho hľadá. Ak ho poslali skontrolovať Harryho, tak Dumbledore, alebo jeden z členov rádu ho sem určite príde hľadať. Bolo tiež len otázkou času, kým Dumbledore nepošle niekoho, aby vyzdvihol Harryho, ako mu to sľúbil predtým než Harry odišiel z Rokfortu. Dúfal len, že sa mu dovtedy podarí udržať Severusa v poriadku.

Harry odložil zvyšok elixíru, vložil sendvičové kôrky do začarovaného vrecka a vyšplhal sa do postele vedľa Severusa. Harry vedel, že tentoraz keď sa Severus prebudí, bude naňho čakať veľa nepríjemných a znepokojivých spomienok a obával sa bolesti, ktorú bude musieť Severus znova prežiť, najmä smrť jeho priateľky. Z toho mála čo vedel Harry usudzoval, že Severus bol asi v tomto veku, keď začal učiť na Rokforte, čerstvo prepustený z Azkabanu po tom, čo sa zaňho Dumbledore zaručil pred celým Wizengamotom. Skutočne búrlivé obdobie v živote človeka, ale ničomu nepomôže, ak sa kvôli tomu bude zbytočne zožierať. Stočil sa do klbka vedľa Severusa, objal ramenami vyčerpaného muža a aj napriek svojím starostiam sa mu podarilo zaspať.

Niečo Harryho zobudilo a on sa automaticky načiahol za okuliarmi. Videl, že Severus je už hore a je oblečený do čiernych nohavíc a bielej košele, v ktorých ho Harry našiel v noc nehody. Čierny vrchný habit bol prehodený cez jeho kufor a popoludňajšie slnko svietilo cez okno. Na tvári človeka, na ktorom začalo Harrymu mimoriadne záležať bol temný a rozhodnutý výraz.

„Severus?“

Temná hlava sebou mykla a Severus sa obrátil, aby sa na Harryho pozrel, keď sa posadil.

„Čo robíš?“

„Očividne odchádzam, Potter.“ Severusove črty tváre sa skrútili do veľmi známej grimasy. „Nemôžem tu ďalej len tak zostať sedieť a skrývať sa.“

Harryho srdcom prenikla ostrá bodavá bolesť. Očakával, že starší Severus bude nahnevaný a rozrušený, ale nečakal, že ten hnev bude namierený proti nemu. Vyšplhal sa von z postele a bezradne tam stál, keď si Severus obliekol svoj habit, hoci mu šaty boli mierne voľné na jeho chudom tele.

„Ja tomu nerozumiem, myslel som si, že si vychádzame...“

„Nepokúšaj sa ma nakŕmiť svojimi hlúposťami, chlapče! Oveľa lepšie si poradím, keď sa budem spoliehať na vlastnú vynachádzavosť a teba oprostím od zbytočného bremena.“

Harryho v krku dusila hrča, keď sledoval, ako si Severus pozapínal habit a vzal si svoj prútik. Posledný raz sa poobzeral po izbe s výrazom úplného znechutenia. Harry sťažka prehltol, keď sa starší muž obrátil k dverám.

„Počkaj!“ Harry sa načiahol a schmatol neviditeľný plášť a začarované vrecko so svojím úlovkom sendvičových kôrok a podal ich Severusovi. „Vold... temný pán sa vrátil a je veľmi mocný, zabije ťa, ak ťa takto nájde. A ja... nikdy si nebol bremenom, Severus.“

V hlbinách temných očí niečo prebleslo, ale čokoľvek to bolo nezabránilo Severusovi obrátiť sa, natiahnuť si plášť cez hlavu predtým, než sa dvere otvorili a znova potichu zavreli. Harry na ne dlhú chvíľu civel, oči ho pálili horúcimi slzami a cítil, ako v ňom nádej pomaly odumiera. Každý, koho miloval ho nakoniec opustil, čím všetci dokázali, že možno bol predsa len tak odpudivý, taký blázon ako to o ňom jeho príbuzní vždy hovorili.

Harry sťažka prehltol. Aspoň že Severus nezomrel, a možno vďaka tomu, že od Harryho odišiel zostane nažive. Niečo trhlo jeho samotnou dušou, odmietajúc poddať sa úplnej zúfalosti. Harry si strhol dolu okuliare, hodil sa na posteľ, zaboril tvár do vankúša ktorý ešte stále voňal po Severusovi a poddal sa víchrici pocitov, dovoliac horúcim slzám hnevu a bolesti, aby ho vyčerpali.

--------------------------------------

Harry sa zobudil na zvuk hlasu a zaštrngotanie riadu, otvoril svoje polepené oči a načiahol sa za okuliarmi. Zvuk sa stratil tak rýchlo ako prišiel a on sa posadil, zamračený. Hedviga zatrieskala o klietku akoby ju niečo popudilo a Harry videl podľa uhlu slnka, že bolo neskoré popoludnie. Hostia jeho tety museli byť dole, pomyslel si Harry, keď prehodil nohy cez okraj postele a zaboril si tvár do dlaní.

Harry zdvihol hlavu, keď začul vedľa seba tichý zvuk a uvidel Severusa pomaly sa vynoriť spod plášťa. Harry zostal len civieť na zachmúrený výraz v mužovej tvári, keď poskladal plášť a položil ho na posteľ.

„Dostal som sa asi tak po ihrisko,“ povedal mu Severus hlasom zbaveným akéhokoľvek citu. „Očividne sa prísaha, ktorú sme zložili spolu a prísaha chrániť ťa, ktorú som zložil Albusovi, keď Lily... keď si bol malý, sa prepojili a vytvorili medzi nami puto.“

Zhrozený Harry si mohol len znova zaboriť tvár do dlaní a želal si, aby sa pod ním zem prepadla. Nezáležalo na tom, čo sa nažil spraviť, keď prišlo na Severusa, nejako sa mu vždy podarilo všetko totálne pokaziť. Posteľ vedľa neho poklesla a zacítil horúcu ruku, ako mu váhavo prešla po ramene.

„Bol som... neznesiteľne krutý. Môžem ti len povedať, že bolo ťažké sa prispôsobiť šoku zo všetkých tých informácií naraz a... zrejme som zareagoval prehnane.“

Harry si nemohol pomôcť a odfrkol si, potom zdvihol hlavu a obrátil sa, aby na Severusa lepšie dovidel. Jeho úzka tvár vyzerala napäto a unavene a Harry vedel, že Severus musí ešte stále cítiť bolesť z časového záchvatu. Harry síce chcel upokojiť Severusa, ale srdce ho ešte stále bolelo a nebol si istý, či to od neho vôbec bude chcieť. Akoby mu Severus čítal myšlienky, načiahol sa za Harrym, posadil si ho do lona a pevne si ho pritisol k hrudi.

„Mrzí ma môj...“

Harry potriasol hlavou, nechcel počuť slová, ktoré by určite nasledovali. „Len mi povedz či zostaneš alebo odídeš, prosím – nemyslím si, že by som zvládol prejsť si tým znov...“

Ruka mu podoprela hlavu, jemne mu odložil okuliare a horúce pery ho vášnivo pobozkali. Harry sa naklonil bližšie k Severusovi a do bozku vložil všetko svoju túžbu, zúfalo sa snažiac dostať sa bližšie. Severus sa pomaly položil na posteľ a Harry ho nasledoval s takmer horúčkovitou potrebou, aby ho ubezpečil. Ruky ho chytili za tvár, prevzali kontrolu nad bozkom a zjemnili ho. Harry zakňučal a odrazu zistil, že ich roly sa obrátili a teraz to bol Severus, kto ho prišpendlil k posteli.

Severus zdvihol hlavu a ich oči sa stretli, palcami prechádzal po Harryho lícnych kostiach a Harry sa zachvel vzrušením. „Už ťa neopustím, Harry, a nikto nás ani nemôže od seba oddeliť, pretože sme spojení putom. Či to bolo náhodné alebo nie, pár s putom od seba nemôže byť oddelený.“

Harry si nebol istý, či celkom rozumie tomu putu, ale vedel, že tá príšerná bolesť, ktorú cítil keď bol Severus preč sa stratila. Prikývol a rýchlo zažmurkal, aby odohnal vlhkosť, ktorú cítil zbierať sa v jeho očiach. Severus sa sklonil dolu a znova ho dôkladne pobozkal, potom Harryho opatrne znova zložil dolu a postavil sa. Harry sledoval, ako tie štíhle prsty začali rozopínať dlhý rad gombíkov, s úškrnom sa postavil a stiahol si nohavice. Načiahol sa za ním a začal mu pomáhať s rozopínaním.

„Pod plášťom je to vrecko, Harry, prines ho, prosím.“

Harry hmatom našiel hodvábne jemnú látku svojho plášťa na vrchu kufra. Stiahol ju dolu a uvidel nezameniteľnú krabicu s pizzou, niečo, o čom Severusovi povedal, že ešte nikdy neochutnal. Hrča sa mu vrátila späť do hrdla ako tam stál, dokiaľ sa nahé rameno nenačiahlo okolo neho a nezdvihlo začarované vrecko ležiace vedľa pizzy. Severus ho otvoril a vybral odtiaľ úzku fľaštičku plnú zlatistej tekutiny.

„Počul som, že pizza je dobrá aj studená,“ mierne povedal Harry a očami sledoval fľaštičku.

„To teda je,“ ticho odvetil Severus. „Ale najprv ťa chcem cítiť v sebe, Harry.“

Severus ho stiahol späť na posteľ a rýchlo ukázal Harrymu, že v tomto veku bol definitívne skúsenejší. Fľaštička bola plná olejčeka so sladkou vôňou, ktorý si Harry rozotrel po prstoch tak, ako mu Severus povedal. Severus zastretým hlasom dával Harrymu pokyny, ako ho pripraviť; úloha, na ktorú sa Harry nadšene podujal aj napriek svojim trasúcim sa rukám. Harry fascinovane sledoval, ako Severus zasyčal od rozkoše, keď sa mu podarilo nájsť vo vnútri ten špeciálny bod. Harry bol zo svojej pozície medzi štíhlymi stehnami očarovaný sledom emócií, ktoré prebiehali Severusovi po tvári.

„To stačí, Harry.“

Severus si dal pod boky vankúš, roztiahol nohy ešte širšie a pokynul Harrymu, nech príde bližšie. Harry si nervózne rozotrel trochu toho oleja po vlastnom penise a priblížil sa k Severusovmu otvoru. Jemne zatlačil, obávajúc sa, že staršiemu mužovi ublíži.

„Silnejšie, Harry!“

Severus nohami obkolesil Harryho pás, lýtkami si ho pritisol k sebe a nabádal ho, aby šiel hlbšie. Harry zatlačil o niečo tvrdšie a prekvapene sebou mykol, keď sa Severus načiahol a jemne mu poštípal bradavku. Zastonal pri prudkom návale vzrušenia, ktoré sa vlialo priamo do jeho údu, trhane sebou mykol vpred a zistil, že je v Severusovi až po vajcia. Hodvábna horúčava ho pevne zvierala a Harry schmatol štíhle stehná a pokúšal sa kompletne sa nestrápniť. Necht ho poškriabal po jednej z jeho vztýčených bradaviek a Harry zo seba vydal niečo medzi zalapaním po dychu a vzlykom a pokúšal sa myslieť na niečo iné, aby odvrátil svoju pozornosť od tela, ktoré ležalo pod ním úplne v jeho moci.

„Pobozkaj ma, Harry.“

Severusov hlas znel hlbšie a Harry sa naklonil dopredu, prekvapený, keď cítil, ako mu zubami jemne hryzie spodnú peru. Horúce ruky ho hladili po chrbte a Harry sa sústredil na bozkávanie Severusa, ktorý začal pomaly pohybovať bokmi. Harry ho napodobnil, pomaly prirážal, zatiaľ čo sa pokúsil zároveň koordinovať aj bozkávanie. Netrvalo dlho než Harry zacítil, že je blízko. Oprel sa o Severusovu hruď, vyrovnal sa, oprel sa o ruky a začal prirážať hlbšie. Severus si vzal svoj vlastný penis do rúk, palcom prechádzal po špičke a Harrymu tak poskytol nesmierne erotický pohľad. Harry zastonal, takmer sa vytiahol von a zarazil sa do Severusa tak hlboko ako sa len dalo a priam sa vznietil orgazmom. Držal sa na rukách a sledoval Severusa, ako ešte niekoľko krát prešiel rukou hore-dolu po vlastnom penise než sa urobil, vystreliac horúce semeno na svoje brucho aj hruď.

Harrymu sa podarilo spadnúť na bok a rozmazane sledoval, ako ich Severus oboch vyčistil než sa k nemu pridal na posteli.  Bolo zvláštne, že Severus bol odrazu od neho o hlavu vyšší, ale Harrymu sa páčilo, že môže použiť túto širšiu hruď ako vankúš, keď sa k nemu pritúlil. Obrátil hlavu a pobozkal bradavku, ktorá bola hneď vedľa jeho úst a jemne ju dráždil špičkou jazyka.

„Odpočiň si chvíľu, ty presexovaný závislák,“ hlboko zamrmlal Severus. „Mal som tak trochu perný deň.“

Harry sa jemne zasmial a pritúlil sa bližšie. Áno, bol to celkom perný deň.

------------------------------------------

„Ale Severus, zvyšok fliačikov je preč, čo znamená, že keď ťa pochytí tento posledný časový záchvat, ostarneš o takmer deväť rokov!“

Harry vsunul niekoľko prúžkov surového mäsa do Hedviginej klietky a obrátil sa späť k teraz už 26 ročnému Severusovi. Bol deň pred jeho narodeninami a Harry nechápal, prečo ho ešte nikto nekontaktoval, čo sa týkalo odchodu z Privátnej cesty. Myslel si, že hlavne tento rok sa ho Dumbledore pokúsi odtiaľ dostať skôr, ak už kvôli ničomu inému, tak aspoň aby ho začal pripravovať na splnenie proroctva. Keď si spomenul, čo sa stalo na konci minulého školského roka, zacítil miernu zatrpknutosť, ale Harry ju neúprosne potlačil. Chytať teraz depresie by ani jednému z nich práve nepomohlo a oni už obaja prediskutovali to prekliate proroctvo do poslednej bodky.

Harryho momentálne viac trápil budúci záchvat, pri ktorom Severus dospeje o toľko rokov naraz, že môže spôsobiť viac škody, než s čím si bude vedieť poradiť. Severus súhlasil s vedomím, že existovalo viacero elixírov, ktoré by mohli pomôcť tento prechod uľahčiť. Obaja súhlasili s tým, že najlepším miestom na pretrpenie tohto záchvatu by bol Rokfort, ale Harry nechcel odísť od Dursleyovcov bez toho, aby najprv počul od niekoho z rádu. Už zabil dosť ľudí nepočúvaním príkazov a nechcel ohroziť život nikoho iného.

„Mohol by si odísť na Rokfort sám, Severus a...“

„A my sme už o tomto diskutovali, Harry,“ povedal Severus zamietavým tónom, tým, o ktorom sa Harry naučil, že ho Severus používa, keď mu nejaká téma nie je príjemná.

Harry sa obrátil a videl Severusa, ako balí všetky ich veci ho jeho kufra, pripravený hneď ráno odísť. Od posledného časového záchvatu prešlo už niekoľko dní a Harry začínal mať veľký strach, že im čoskoro vyprší čas. Severus trval na tom, že budú čakať až do jeho narodenín, keďže dosiahnutím šestnástich rokov sa stane ich puto v čarodejníckom svete legálne. Merlin vedel, že budú potrebovať všetky argumenty aké im len napadnú, aby presvedčili Dumbledora, že to myslia naozaj vážne a chcú zostať spolu.

Severus otvoril náruč a Harry do nej vstúpil. Odfrkol si a zaboril tvár do Severusovho habitu, keď si predstavil reakciu profesora Snapa na takéto objatie.

„Aké zvrátené myšlienky sa to preháňajú v tej tvojej hlave?“

Možnože Severus sa až tak veľmi nezmenil, pomyslel si Harry, alebo možno už Harry nie je na jeho štipľavý sarkazmus tak citlivý, teraz, keď ho poznal lepšie. Pri jeho poznámke sa len uškrnul, obrátil hlavu a prebehol špičkou jazyka po okraji Severusovho goliera, milujúc ako sa obaja zachveli.

„Som len trochu nervózny, či ma ešte stále budeš... chcieť, keď sa toto všetko skončí,“ pravdivo odvetil Harry.

Prsty mu vkĺzli do vlasov a potiahli ho dosť silno na to, aby sa Harry mykol. Harry sa otvorene stretol s tým intenzívnym temným pohľadom, dávajúc legilimensovi príležitosť všetko vidieť.

„Čo sa deje, pokúša sa snáď môj chrabrý malý Chrabromilčan vycúvať z nebezpečnej situácie?“ potichu ho naťahoval Severus.

„To ťažko,“ dôrazne mu odpovedal Harry. „Zostanem s tebou, Severus, sľubujem, dokiaľ ma nepošleš preč.“

Jedno obočie sa neveriacky zdvihlo. „Si mladý, poddajný, primerane atraktívny, bohatý a mocný, prečo by som ťa mal kedy poslať preč?“

„Potvorák,“ uškrnul sa Harry a cítil, ako sa začervenal. „A zároveň mám temným pánom vypísaný rozsudok smrti.“

„Ak to, čo si mi povedal je pravda, tak aj ja som v smrteľnom nebezpečenstve, takže sa skrátka budeme musieť ubezpečiť, že túto vojnu vyhráme, Harry.“

„Nuž, viem, že teraz mám o jeden dôvod viac, prečo bojovať,“ povedal mu Harry.

Severus sa sklonil dolu, horúcimi perami sa pritisol k Harrymu v požadovačnom bozku. Dvere sa zrazu prudko rozleteli dokorán a obaja od seba odskočili, keď začuli škrekot Dudleyho hlasu.

„Hey, Harry! Dolu pri dverách je jeden z tých bláznov...“

Neboli dosť rýchli na to, aby vytiahli neviditeľný plášť a Dudley zalapal po dychu, jeho prasačie očičká preskakovali z jedného na druhého predtým, než vybehol von z izby jačiac po mamu tak hlasno ako len vládal. Harry sa obrátil k Severusovi práve včas na to, aby ho zachytil, keď stuhol a začal padať. Keď sa Severusa zmocnil časový záchvat, izba okolo Harryho vybuchla zvukom. Bolo celkom jednoduché ignorovať pobúrený hlas jeho tety aj rozzúrené štekanie jeho strýka, keď povolil Severusov golier a posadil sa na dlážku, aby k sebe pritúlil Severusovu hlavu a chránil staršieho muža vlastným telom. Hedviga začala škriekať, znepokojená stupňom zmätku okolo seba.

„Harry? Čo sa tu deje a kto...“

Harry sa narovnal zo svojej ochrannej pozície a pozrel sa hore do unavených modrých očí Albusa Dumbledora. Tieto oči sa rozšírili, keď sa pozreli dolu na čarodejníka v jeho lone.

„Severus?“

Dumbledore si kľakol vedľa neho a Harry si privinul Severusa bližšie. Nemohol si pomôcť a civel na riaditeľovu sčernenú a zoschnutú ruku.

„Môžeš mi povedať čo sa stalo, Harry? Hľadali sme profesora Snapa celé týždne.“

Harry sa bez myknutia pozrel do modrých očí, zatiaľ čo robil čo mohol, aby zabránil Severusovi nejako sa zraniť, keď mocné vlny času vracali jeho telo do jeho skutočného veku. „Zoberte nás späť na Rokfort, profesor, a poviem vám všetko čo viem.“

Modré oči sa akoby uzavreli. „Obávam sa, že ti nemôžem dovoliť sprevádzať profesora Snapa na Rokfort, chlapče môj, najmä keď ťa tvoji priatelia už očakávajú v Brlohu.“

„Severus a ja sme svoji[1], profesor Dumbledore, a za menej než hodinu mi bude šestnásť, čo mi dáva právo ísť s ním.“ Harry nemienil v tomto povoliť; musel dostať Severusa domov. „Toto sa mu stalo kvôli nehode s časovratom, o ktorom mám podozrenie, že ste mu dali vy.“

„Nemyslím si...“

„Profesor,“ naliehavo ho prerušil Harry a jeho mágia začala okolo neho krúžiť, keď bol čím ďalej tým rozrušenejší. „Urobím všetko čo ste po mne žiadali a naplním vaše proroctvo alebo zomriem pri pokuse, ale iba ak nás dostanete na Rokfort, hneď!“

„Ty si ceníš život Severusa Snapa viac ako svoj vlastný, Harry?“ Dmbledorov hlas bol plný prekvapenia.

Harry nemal problém sa usmiať. „Bez váhania, profesor.“

---------------------------------------------------

Severus Snape pomaly otvoril oči a pokúsil sa spamätať. Hoci ho všetko bolelo tak, že takmer ani dýchať nechcel, Severus vedel, že je v bezpečí na Rokforte vo svojej vlastnej veľkej a pohodlnej posteli. Objímajúce štíhle ramená v tomto prostredí boli novinkou, avšak nie nevítanou. Na krku cítil horúce, rovnomerné dýchanie a myseľ sa mu zaplnila spomienkami. Spomenul si, ako ho poslali skontrolovať Parchanta Ktorý Prežil, prudký záblesk svetla a neuveriteľnú bolesť nárazu a potom teplé, starostlivé ruky a nežný hlas jeho záchrancu.

Harryho.

Obrazy a spomienky mu vírili hlavou, keď si Severus spomínal na starostlivosť, ktorú mu Harry venoval, upokojujúc malé, vydesené dieťa; obete, ktoré Harry podstúpil, aby ho nakŕmil a trpezlivosť, ktorú preukázal počas Severusovho návratu do vlastného veku. Nikto v jeho živote odkedy stratil Lily sa mu tak nezištne nevenoval, bez pomyslenia na niečo, čo by od neho mohli získať naspäť. Dokonca aj prísaha, ktorú Harry zložil spolu so sedemročným chlapcom, a ktorou sa nevedomky vytvorilo ich puto tak urobila len preto, lebo ju zložili úprimne a s čistým srdcom. Prísaha, ktorú Harry zložil až potom, čo sa dozvedel Severusovo skutočné meno, a to bolo niečo, čo Severusa ešte stále napĺňalo úžasom.

A kedy mu začalo na tom šestnásťročnom tínedžerovi tak záležať, že by bol schopný spraviť čokoľvek, len aby si ho udržal vo svojom živote? Nejako, ani sám nevedel ako, Severus sa zamiloval do prekliateho Harryho Pottera. A Harry ho miloval tiež, Severus to vedel vďaka putu, ktoré zdieľali a ktoré on sám bez hanby využije, aby si Harryho udržal pri sebe. Pocit a vedomie, že ho niekto môže milovať aj napriek tomu, kým bol, ho napĺňal úžasom. Že láska, o ktorej Albus stále tvrdil, že je Harryho najväčšou silou bola venovaná jemu.

V ich ceste stálo ešte veľa prekážok, ktoré budú musieť prekonať, kým budú môcť voľne žiť svoj život; temný pán získaval čoraz väčšiu moc, Albus Dumbledore pomaly zomieral a tam vonku zostávalo ešte päť nezničených horcruxov. Ale s jeho vynachádzavosťou a prešibanosťou a s Harryho neuveriteľným šťastím si bol Severus istý, že zvíťazia.

A medzičasom, pomyslel si Severus, keď sa vedľa neho Harry začínal budiť, si bude dôkladne vychutnávať každú jednu z hodín, ktoré plánoval vsunúť do rozvrhu mladého muža vedľa seba, tak často, ako len mohol.

KONIEC



[1] Ak niekto vie, ako mám preložiť výraz „bonded“, napíšte mi, prosím. Viem, že to môže znamenať „mať puto“, „byť svoji“, „existovať ako pár“, a „byť poviazaný/zviazaný“. Napadajú niekoho ešte iné výrazy, ktoré neznamenajú hneď spriaznené duše alebo manželstvo?

 

Prekladateľská poznámka:

Tak a som späť. (to trvalo, čo?) Nejakým zázrakom sa mi po updatovaní Firefoxu znova objavil textový editor – a trvalo to len rok, kým sa vrátil. Tak to využijem, zakiaľ môžem (dúfajme, že mi nepadne pri ďalšom update). Toto je preklad, do ktorého som sa pustila vždy, keď sa mi nechcelo do Zakázaného. (neznášam vetnú konštrukciu tej ženskej, neznášam).

 

Sorry ak je to trochu nekonzistentné, prekladala som to asi tempom jeden odstavec za týždeň. Už mi to tu medzi tým stihlo dva krát padnúť, tak dúfam, že aspoň ten text tam bude ako má byť.

 

Vďaka ti, Hajmi, že si sa rozhodla doprekladať Zakázaného. Ja som sa do toho len zbytočne nútila a potom to tak aj vyzeralo.

Poslední komentáře
22.08.2016 16:12:14: Ahoj, moc krásná povídka. Četla jsem si už několikrát. smiley Ke slovu "bonded". Jako sloveso to znam...
19.01.2015 20:45:17: Dík moc zatakový krásný překlad. Nedělej si starosti s větnou stavbou, stejně má každý trošku jiný c...
03.11.2014 17:18:25: Dopřejte si kosmetikou Oriflame za skvělé ceny. Sleva oproti katalogovým cenám. Aktuální katalog na...
08.10.2014 18:29:12: Další krásná povídka. Pouto lidi spojí, propojí. Možná by se dalo použít i spříznění duší, ačkoli to...