Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Jej oči

Časť 2/2

Deň 15

Keď Harry zišiel dolu a jeho žalúdok mu nádejne naznačoval, že je čas večere, našiel Snapa v kuchyni, trieskajúc panvicami, asi aby Harry vedel, že je tam. Harry chvíľu ticho sedel za stolom, potom vyhŕkol, „Nechcem byť gay!“

„Tak nebuď, Potter. Ty si predsa koniec koncov záchranca čarodejníckeho sveta – malo by byť pomerne jednoduché nadiktovať vlastnú orientáciu!“

„To – to je dobrá somarina, Snape.“

„Presne. Buď ťa priťahujú muži, alebo nie. Čo ty chceš, Potter, do toho nijako nevstupuje. O nič viac než u nás všetkých ostatných.“ Znelo to trpko. Harry si spomenul, čo Snape povedal o tom, ako ho jeho otec a ostatní šikanovali.

„Pokúsil si sa byť normálny? Pre moju mamu?“

„Ak som sa aj pokúsil, očividne to nezabralo.“

„Ty nikdy nemôžeš nič priamo povedať, že?“

„Otvorenosť a úprimnosť nebývajú často znakmi úspešného špióna, to je pravda.“

„Bavilo ťa to? Špehovať, myslím. Myslím tým, očividne to bola ťažká práca a stresujúca a -“

„Áno, Potter.“

„Áno?“

„Práve si sa chcel spýtať, či ma bavilo vedomie, že som oklamal jedného z najmocnejších čarodejníkov histórie tak, aby veril, že som jeho oddaný, hoci trochu neschopný, sluha? Áno, Potter. Nebol by som človekom, keby som z toho nečerpal určité potešenie.“

„Bol si doňho niekedy zamilovaný?“

„To, Potter, bola pravdepodobne tá najnechutnejšia vec, ktorú si kedy vyslovil.“

„Nie, nie je. Myslel som, očividne si doňho nebol zamilovaný, keď bol celý plešatý a bez nosa a zhadovatelý – ibaže by sa ti také veci páčili a ak je to pravda, tak si nie som istý, či to chcem vedieť – ale nevyzeral tak zle predtým, keď bol ešte Tom Riddle.“

Nastalo ticho.

„Snape?“

„Regulus Black.“

„Čože?“

„Mal som pomer s Regulusom Blackom, hoci nemám ani poňatia, prečo ti to vlastne hovorím. On bol... mladý, impulzívny a vášnivý, dobre vyzerajúci, čistokrvný – všetko čo som ja nebol.“

„Oh. Počkaj – nemohol byť od teba oveľa mladší, maximálne zopár rokov!“

„Rozmaznaný maznáčik bohatej rodiny, v ktorej sa zo staršieho syna vykľulo neskutočné sklamanie? Potter, nás delili generácie.“

„Áno, jasné. Vedel si, že sa nakoniec obrátil proti Voldemortovi?“

„Nie dokiaľ nebolo príliš neskoro na to, aby som mu mohol pomôcť.“

„Je mi to ľúto.“

„Potter, už dávno som ťa prestal osobne viniť za každú menšiu tragédiu vo svojom dlhom a trpkom živote.“

„Nie až tak malú. A nie si zase až tak starý. Myslím tým, Albus Dumbledore musel byť, čo, stopäťdesiat ročný, keď zomrel!“

„Ďakujem ti, Potter, že si mi pripomenul najhoršiu noc môjho života.“

„Bola to ale naozaj tá najhoršia? Bolo to horšie než tá noc, kedy si sa dozvedel, že žena, ktorú si miloval – áno, ja viem, ako priateľku a tak – zomrela kvôli proroctvu, ktoré si vyzradil, aj napriek tvojej snahe presvedčiť Voldemorta, aby zabil len jej dieťatko?“

„Ty vieš byť ale riadne odporný a zlomyseľný kokot, keď chceš, však, Potter?“

„A teraz kto si musí dávať pozor na jazyk?“

„Ja aspoň neprejavujem patetickú žiarlivosť na muža, ktorý zomrel ešte predtým, než som sa narodil.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 16

„Ak som gay, tak ako je potom možné, že som chodil s Ginny?“ bola prvá vec, ktorú Harry povedal, keď ráno vstúpil do kuchyne na raňajky.

Snape si povzdychol. „Potter, napadá mi minimálne šesť dôvodov. Nie, skôr päť – vždy sa mi zdalo, že Percy nebol dostatočne obdarený genetickým kódom tej rodiny.“

„Snape, ty cituješ Levieho Kráľa. To je ešte šialenejšie než tvoje tvrdenie, že som v skutočnosti šiel po jej bratoch. Počkaj chvíľu – páčili sa jej bratia tebe?“

„Si si istý, že chceš počuť tú odpoveď, Potter?“

„Oh, Bože, tebe sa páčia! Bléé. Prosím, povedz mi, že nejdeš po Ronovi.“

„Bojíš sa, že ti budem šliapať na päty, Potter?“

Harry bol chvíľu ticho a jedol svoju hrianku, na ktorú si natrel priveľa džemu. „Pozri, nie som zamilovaný do Rona. Ani do Billa. A rozhodne nie do Percyho. Priznávam, že som bol jednu dobu zrejme trochu zbláznený do Charlieho. Ale to rozhodne nie je dôvod, prečo som chodil s Ginny! Páčila sa mi ona!“

„A jej postavenie sestry tvojho veľmi blízkeho priateľa, ktorý bol nedotknuteľný a jej vonkajšia podoba s tvojou mŕtvou matkou váš vzťah nijako neovplyvnili.“

„Spali sme spolu, vieš.“

„Tá rodina nikdy nebola známa svojou sexuálnou zdržanlivosťou.“

„Páčilo sa mi to!“

„O tom nepochybujem. Takže povedz mi, prečo ste sa vlastne rozišli?“

„Ona, hm, mala dojem, že sa o ňu tak veľmi nezaujímam. Ako o osobu, myslím.“

„To asi bude tým, že nemala penis.“

Harrymu zabehol čaj.

...

„Vsadím sa, že viem, ktorá bola tvoja obľúbená postava. V Levom Kráľovi, myslím.“

„Nechaj má hádať: myslíš si, že ma fascinoval Scar, diabolský vrah, ktorý chcel ovládnuť celú krajinu?“

„No, áno, ale myslím, že si mal celom rád Simbu.“

„Simbu? Bláznivé mladé levíča, ktorého ľahkomyseľné pohŕdanie autoritou ohrozilo jeho a aj ostatných?“

„Ale ktoré nakoniec porazilo diabolského vraha – áno, presne to.“

„Myslím si, Potter, že sme strávili až príliš veľa času diskutovaním o tom absurdnom detskom kreslenom príbehu.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 18

Harry sa snažil postaviť domček z kariet. Bolo to prekliato ťažké, vzhľadom na to, že nevidel čo robí. Práve sa mu podarilo postaviť prvé poschodie a nadšene začal stavať druhé, keď sa vtom do miestnosti vrútil Hurikán Snape a závan vzduchu zničil jeho starostlivo vybudovanú štruktúru ako, nuž, ako domček z kariet. Harry si prehnane povzdychol.

„Konečne sa mi to začínalo dariť. A teraz budem musieť začať odznova.“

„Nerád ťa vyvádzam z omylu, Potter, ale nikdy sa ti nepodarí vybudovať si kariéru zo stavania domčekov z kariet.“

„Mám v tom teraz asi tak veľkú šancu, ako vybudovať si kariéru Aurora. Mimochodom, aké máš ty vlastne zamestnanie? Myslím tým, stále hovoríš, že máš niečo na práci – “

„Tak o tom zauvažujme, Potter. Som majstrom v elixíroch; mám plne vybavené laboratórium na prípravu elixírov v pivnici, do ktorej denne miznem na niekoľko hodín. Čo by som asi tak mohol robiť? Pestovať hríby?“

„Potvorák. Takže ako to funguje? Keby si pracoval cez soví objednávkový katalóg, myslím, že dokonca aj ja by som si toho už všimol. Nehovoriac o susedoch, hoci ty máš pravdepodobne zavedené nejaké šikovné malé kúzlo, vďaka ktorému si myslia, že tie sovy sú halucinácie, a že by sa okamžite mali nahlásiť do blázinca.“

„Ak už to musíš vedieť, pripravujem sériu elixírov na trh pre bohatšiu klientelu, ktoré každý mesiac dodávam do apatieky v Šikmej uličke. Predávajú ich pod menom Fairfaxove odvary.“

„Fairfax? Prečo Fairfax? Myslím tým, to predsa nič neznamená, nie?“

„Nechaj ma hádať, Potter. Podľa tvojej predstavy o rafinovane nepreniknuteľnom pseudonyme by som si mal hovoriť Tobias Prince?“

„Um...“

„Nuž, v tom prípade, ak sa niekedy rozhodneš skrývať sa v muklovskom svete, jediné čo budeme musieť spraviť je nájsť si v telefónnom zozname Evansa.“

„Tak dobre, fajn. Tak som to dobre nedomyslel. Tí ľudia, čo im dodávaš elixíry, oni nemajú ani predstavu, kto vlastne si?“

„Toto je svet obchodu, Potter. Ich nezaujíma, kto som. Dokiaľ im dodávam vysoko kvalitné elixíry za rozumnú cenu, mohol by som byť aj nelegitímne dieťa lásky zo vzťahu medzi Voldemortom a Grindelwaldom a ich by to vôbec netrápilo.“

„Vieš, túto teóriu o tvojich rodičoch som ešte nepočul. Ale to by nikdy nefungovalo. Dvaja diabolskí megalomani? Nikdy by si spolu nevychádzali dosť dlho na to, aby vyprodukovali dieťa.“

„Ty si naozaj neuveriteľne nevinný, však, Potter?“

„Áno, a som tomu celkom rád, vďaka. Takže, čo hovoríš susedom o svojej práci? Tým, ktorí práve neutekajú k lekárovi s prekríženými nohami alebo ktorých nestrkajú do zvieracej kazajky?“

„Hovorím im, že píšem, Potter.“

„Áno? A čo? Nepochopiteľné akademické traktáty o chemických – veciach?“

„Romantické romány. Pre Mills&Boon.“

„Dočerta, Snape! Ty a písať gýčovité romantické romány o vzdúvajúcich sa hrudiach? A čo im povieš, ak sa ťa opýtajú, ktoré si napísal? Vieš, aby vedeli, či už to čítali?“

„Potter, koľko presne ľudí poznáš, ktorí by sa priznali, že čítajú romány od Mills and Boon?“

„No, je tu -“

„A tvoja teta sa nepočíta.“

„Oh. Ale, vieš -“

„A nepočíta sa ani otrasné zlyhanie tej trochy vkusu a znaleckého úsudku, ktoré máš a to, že si jeden zdvihol sám.“

„Hej! Niežeby mi Dursleyovci dovolili sledovať telku, vieš!“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 20

Harry vstúpil do obývačky a začul známy zvuk tikania. „Prečo ma neprekvapuje, že sleduješ Countdown?“

„Ja to nesledujem, oni to skrátka len dávajú. Ja si v skutočnosti prezerám časopis o elixíroch.“

Harry sa uškrnul. Snape znel príliš defenzívne na to, aby hovoril pravdu. „Tak prečo nepočujem, ako sa obracajú stránky? Vieš, celkom mam prekvapuje, že vôbec máš telku. Nie je to tak trochu príliš, no, muklovské?“

„Musím ti vysvetľovať význam pojmu polovičný, Potter?“

„Áno, jasné. Ale myslel som si, že nemáš rád muklovské veci, aj keď si s nimi vyrástol.“

„Ako som už spomínal, Potter, keď si v Ríme.“

„Áno, áno. Pretože tie zástupy návštev, ktoré sa každý deň premieľajú tvojím domom by si mysleli, že je to trochu zvláštne, keby si nemal telku.“

„Sotva môžem niekoho pozvať, kým si tu ty, Potter. Prítomnosť slepej, hlboko zjazvenej pubertálnej obete traumy v mojom dome by mohla vyvolať nejaký ten komentár.“

Harry zamrzol.

„Ja... ospravedlňujem sa, Potter. To bolo odo mňa netaktné.“

„Ja som... hlboko zjazvený?“ Toto bolo prvý raz, kedy Harrymu nezáležalo na tom, ako pateticky jeho hlas znel.

„Potter...“

„Kde? Kde som zjazvený? Na mojej, mojej tvári?“

Počul, ako sa Severus postavil – buď vypol telku, alebo stíšil zvuk; Harry nedával pozor. „Máš nejaké jazvy na tvári, Potter. Nie... nie sú až tak početné. Želáš si, aby som sa ťa dotkol?“

Čože?“

V Snapovom hlase sa ozvala stopa netrpezlivosti, keď odpovedal. „Aby som ti ukázal, kde tie jazvy sú.“

„Oh. Áno. Myslím – áno. Urob to.“

Harry cítil, ako sa prstom jemne dotkol jeho ľavého spánku. „Tu máš tenkú jazvu – pravdepodobne spôsobenú Sectumsemprou – ktorá prechádza odtiaľtosem.“ Snape presunul prst dolu takmer k Harryho brade. „A na čele – mám pocit, že Bellatrix mala výhrady voči tvojej jazve v tvare blesku. Jej pokus vymazať ju zanechal niečo, čo vyzerá ako popálenina, tu.“ Zaváhal a Harry cítil jeho horúci dych na tvári. „Okolo hrdla máš zodratú kožu ako po povraze; myslím, že to sa časom stratí.“

Harry prehltol a pocítil úľavu pri pomyslení, že nie je úplne nerozoznateľný, ale stále mu to bolo nepríjemné z dôvodov, ktoré nedokázal vysvetliť. „A čo zvyšok?“

„Budeš si musieť vyzliecť košeľu.“

Harry si ju pretiahol cez hlavu a cítil sa strašne zraniteľný. Mierne poskočil, keď sa Snape dotkol prstom jeho hrude. „Ďalšie jazvy po Sectumsempretutu. Otoč sa. Na chrbte máš jazvy, ktoré vyzerajú ako po bičovaní – priveľa na to, aby som ich ukazoval po jednej.“ Ale aj tak prešiel rukami po Harryho chrbte a Harry počul, ako mu oťažel dych. Snapa to vzrušovalo? Bolo to kvôli Harrymu, alebo to bola nejaká chorá reakcia na jeho jazvy? Alebo si to Harry len všetko predstavoval?

„A čo – nižšie?“

Nie, to zaseknutie jeho dychu si nepredstavoval. Čudoval sa, prečo dočerta hrá túto hru práve so Snapom a Harry na moment uvažoval nad tým, že by zo seba zhodil nohavice a oprel sa zadkom dozadu o Snapov rozkrok, aby videl, či je naozaj tak vzrušený, ako znie, ale jeho zdravý rozum zvíťazil. Alebo to mohol byť strach, samozrejme. Zacítil závan vzduchu na holej koži, keď sa od neho Snape odrazu prudko odtiahol. „Zjazvenie pokračuje po tvoj- tvojich polovičkách a po nohách, ale nie je to horšie než na tvojom chrbte.“ Snapov hlas znel rázne a neosobne. „Obleč si naspäť svoju košeľu, Potter – naskakuje ti husia koža.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 21

Harry sa posadil na gauč vedľa Snapa a srdce mu prudko búšilo. Prišiel čas, aby to spravil. Myslel na to celý deň a po noci nepokojného spánku a snoch, v ktorých prominentnú úlohu zohrávali Snapove ruky na jeho penise sa po prvý krát, odkedy sem prišiel, zobudil s polepeným pyžamom.

Váhavo položil ruku Snapovi na stehno a jemne ňou prechádzal hore-dolu.

„Potter, čo do čerta si myslíš, že robíš?“

„Um, hladím ti nohu? Pozri, uvažoval som nad tým. Mal si pravdu. Je hlúpe predstierať, že nie som – gay – keď očividne som. A tak som si myslel, že by sme mohli - “

„Mohli čo, Potter? Toto nie je žiadna pubertálna fantázia, Potter! Vo svete dospelých, na rozdiel od hormonálneho pubertálneho mozgu, existencia príťažlivosti ešte neznamená, že s ňou musíme niečo robiť. Aj iné veci zavážia, Potter, nie len tvoj vták!“

Zranený a ponížený tak, že nemal slov sa Harry vyškriabal na nohy a vypotkýnal sa von z izby, cestou vraziac holeňou do stolíka. Na poschodí sa vrhol do svojej postele. Bože, bol tak hlúpy. Snape ho vôbec nemal rád – a prečo by aj dočerta mal? Miloval Harryho matku, dopekla, nech o tom teraz hovoril, čo chcel. Tú noc, keď sa dívali na hviezdy pravdepodobne len predstieral, že bol vzrušený, aby sa Harry cítil lepšie, alebo čo. Áno, pretože Snape vždy robí všetko preto, aby sa ľudia okolo neho cítili lepšie... Dopekla aj s tým. Nech už bola pravda akákoľvek, Snape ho nechcel. Bol príliš hlúpy a zjazvený a mladý a slepý.

„Potter?“

Harry neodpovedal. Čo by dopekla asi také aj mohol povedať?

„Harry, prešiel si si strašnými útrapami a ešte si sa nespamätal z následkov. Zneužiť teraz tvoju dôveru by bolo strašným narušením - “

„To si tam dolu nehovoril! Povedal si, že som, že som hormonálny pubertiak! Ešte stále si myslíš, že som len hlúpe, otravné, pojebané decko, že?“

„Potter, nemyslím si o tebe, že si dieťa. Hlúpy, možno – otravný, určite – ale nikdy nie dieťa.“

„Tak prečo sa so mnou nechceš vyspať? Som teraz tak šeredný so všetkými týmito jazvami, alebo ma skrátka len nenávidíš?“

„Dočerta aj s tebou, Potter, ty ma vôbec nepočúvaš! Povedal som ti svoje dôvody! Pre teba je ešte priskoro, aby si sa púšťal do fyzického vzťahu.“

„Čo, a ja sa k tomu sakra vyjadriť nemôžem? Mám toho plné zuby, Snape – plné zuby toho, že nikdy nemám na výber! Vieš s koľkými ľuďmi som mal sex? S tromi. A dvaja z nich boli tí pojebaní Lestrangeovci! Ja som – ja som len chcel - “ Harry s hrôzou zistil, že sa mu pri posledných slovách zlomil hlas. On nebude plakať.

„Potter, nie si pripravený na to, čo si predstavuješ, že chceš. Neotvorím sa možným obvineniam, že som zneužil tvoju dôveru. Teraz okamžite prestaneš s tou melodrámou, pôjdeš so mnou a dáš si šálku čaju, je to jasné?“

„Ja – oh, dočerta s tým, Snape, skrátka mi len povedz – páčim sa ti? Aspoň trochu? Alebo si mi v tom klamal? Ja viem, že ani normálne nie som až tak super krásny a teraz keď mám všetky tieto jazvy - “

„Potter, keby bola pre mňa fyzická dokonalosť tak dôležitá, už dávno by som si podrezal žily. A teraz. Čaj.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 22

Ďalšie ráno Harry ešte stále trucoval, spomienka na poníženie predošlého večera mu stále zostávala v popredí mysle. Veľmi dobre sa nevyspal – keď sa mu podarilo zadriemať, jeho sny boli plné Bellatrixinho škriekania o tom, aký je zbytočný a ako začarovala nože, aby sa zarezávali do jeho mäsa...

„Potter. Tvoj elixír.“ Snape znel rovnako mrzuto, ako sa Harry cítil.

„Vďaka,“ odpovedal mu krátko Harry. Potom ho odrazu niečo napadlo. „Ako to, že si o tomto elixíre hneď všetko vedel – myslím tým, začal si na tom pracovať takmer hneď po tom, čo sme sem prišli, nemusel si si nič naštudovať ani nič také a akoby si mal všetky prísady už prichystané?“

Snape mu neodpovedal hneď.

„Snape?“

„Ja – Bellatrix si bola veľmi dobre vedomá mojej náklonnosti voči tvojej mame. Často sa mi za to vysmievala – naznačovala, že k tebe budem príliš zhovievavý, keďže máš rovnaké oči ako ona. Ona... pri viac než jednej príležitosti, ona - “ na chvíľu sa odmlčal, „ponúkla sa, že mi ich jedného dňa daruje.“

Harry vybuchol. „Takže – ty si to vedel? Vedel si, čo pre mňa plánovala – a vedel si o zozname miest, kde by sa mohla skrývať –a nikomu si to nepovedal? Nemohol si ani len poslať anonymný tip Aurorom, aby to mohli skontrolovať? Máš ty vôbec predstavu o tom, aké to pre mňa bolo? Myslel som si – myslel som si, že tam zomriem! Slepý. Bezmocný. A ty – ty si tomu všetkému mohol zabrániť!“

„Dočerta aj s tebou, Potter! Ja si na seba nevezmem vinu za činy tej bláznivej ženskej!“

„Ale ty si to vedel! Ty zbabelý bastard, ja som si to všetko musel pretrpieť, len aby si ty mohol viesť pokojný život!“

„Potter, ty malá pokrytecká sviňa, strávil som dvadsať rokov bojovaním proti temnému pánovi a jeho prívržencom – určite mám nárok očakávať, že niekto iný prevezme trochu zodpovednosti! To ty si bol ten hlupák, čo sa nechal zajať! Nemôžeš viniť nikoho iného než samého seba!“

Harry utiekol z izby a vypotkýnal sa hore po schodoch. Bolo mu špatne a celý sa triasol. Vo svojej izbe sa stúlil do klbka na posteli, ležal tam a snažil sa na nič nemyslieť.

Veľmi sa mu to nedarilo.

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Neskôr sa Harry vrátil späť do obývačky. Telka nebola zapnutá, ale bol si celkom istý, že počul niekoho dýchať. „Snape? Si tu?“

„Áno, Potter, som tu.“ Snape znel zúfalo unavený.

„Ja – je mi to ľúto. Mal si pravdu – bol som hlúpy. Že som sa nechal zajať, myslím. Mal som strašný deň – Ron bol ku mne celý deň protivný kvôli tomu, že sme sa s Ginny rozišli, akoby to nebola ona, ktorá dala košom mne – a ja som šiel domov pešo, celý naštvaný a vôbec som nedával pozor. To musel byť ten najľahší únos v celej histórii. Len – nemohol si vedieť, že to naozaj urobí.“

„Potter.“ Nastalo dlhé ticho. „Uznávam, že som zrejme príliš unáhlene prenechal zodpovednosť za – pokračujúci boj niekomu inému. Môžeš si byť istý, že úprimne ľutujem utrpenie, ktoré spôsobila moja nechuť konať, akokoľvek nepriamo. Len... zdá sa, že tak to u mňa chodí vždy, spôsobujem bolesť tým, ktorých – iným, a potom sa musím snažiť napraviť to, čo som spôsobil.“

Harryho odrazu z ničoho nič pochytila silná potreba mať pri sebe Hermionu, aby mu pomohla vysvetliť všetky tie city, ktoré v ňom vírili. „Um,“ začal. „Neviem ako ty, ale mne by sa teraz zišla poriadna šálka čaju.“

Bolo možné počuť úsmev? Snape sa zhlboka nadýchol a postavil sa. „Tak teda čaj, Potter.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 24

Na obed si dali Eidam a Harry sa zabával tak, že sa pokúšal vytvoriť malé modely z voskovej kôrky. Nebolo to ľahké, keďže to všetko musel robiť po hmate, ale mal pocit, že sa mu podarilo vytvoriť celkom slušnú napodobeninu Snapovej hlavy a práve uvažoval nad tým, či sa má spýtať originálu na jeho názor, keď ho v tom vyrušil zvuk ding-dong, pri ktorom okamžite pomyslel na Avon lady.

„Snape? To bol zvonček?“

„Tvoje schopnosti dedukcie ma nikdy neprestanú udivovať, Potter.“

„Kto – kto to je?“

„Vyzerám snáď ako nejaký veštec, Potter?“

„Hej, ak vezmem do úvahy, koľko toho ja viem, tak je pokojne možné, že sa doma prezliekaš za Trelawneyovú. Snape..? Snape?“

Harry počul, ako sa otvorili vchodové dvere a vtom žoviálny hlas zahučal, „Nige! Ako sa máš, kamarát? Ja aj ostatní chlapci sme sa o teba začínali trochu báť. Kde si sa celý ten mesiac skrýval?“

Nige?

„Tvoje obavy by ma dojali, Andy, keby som nemal podozrenie, že majú oveľa viac spoločné so zápasom proti Swanovcom budúci týždeň. Ale poď ďalej. Dozeral som na svojho synovca. Harry, toto je Andy. Je kapitánom šípkového tímu v Bojujúcich Kohútoch.“

Synovec? Šípkový tím? „Um, ahoj.“

„Dočerta, Nige, čo sa mu to stalo?“

„Škaredý príbeh, Andy. Predsudky voči gayom. Nejaká banda usmrkancov videla, ako sa bozkáva so svojím priateľom a očividne voči tomu mali výhrady.“

„Bastardi! A čo sa stalo tomu priateľovi?“

„Zdrhol, tá malá sviňa.“

„No, tak to už u teplošov chodí. Budú jeho oči v poriadku?“

„V to dúfam. Navštevoval špecialistu.“

„No, takže, na ďalšom zápase budeš..?“

Harry prestal počúvať zvyšok rozhovoru, keďže bolo celkom jasné, že sa na ňom nebude podieľať a mrvil sa na svojej stoličke, dokiaľ Kapitán Andy konečne nevypadol.

„Fajn. Nebudeš veriť, koľko otázok na toto mám. Najprv, ako je možné, že sa ten tvoj prekliaty kamarát správal, akoby som bol hluchý a nie slepý? A ty si členom šípkového tímu? A dočerta, Nige? Ty si mal na výber všetky mená v anglickom jazyku a ty si si vybral Nigel?“

„Takže poporiadku, Potter: je všeobecne prijatá pravda, že ktokoľvek s akýmkoľvek postihnutím musí zároveň byť aj retardovaný a neschopný rozprávať sám za seba; vôbec sa mi nepáči tvoja narážka, že musím byť nevyhnutne neschopný vo všetkých športoch; a áno, Potter, vybral som si meno Nigel. Čistou náhodu je moje obľúbené.“

„Hra v šípky je teraz športom? Bude na budúcej Olympiáde, čo? Hneď po pretekoch v pití piva?“

„Potter, vrelo ti odporúčam, aby si sarkazmus prenechal väčším odborníkom v tomto umení, než si ty.“

„Takže sarkazmus je teraz umenie? Dobre, dobre. Takže kto je ten mýtický priateľ, ktorý zdrhol a nechal ma, nech ma zmlátia?“

„Myslel som si, že to bude zjavné. Ronald Weasley.“

„Hej! Ron by nezdrhol!“

„Vážne? Zo svojich skúseností by som vyvodil iný záver. Avšak, ak sa ti to páči viac, môžeš si predstaviť vášnivé objatie s mladým Malfoyom.“

„Vsadím sa, že si to práve predstavuješ, ty prasák. A mimochodom, ako to, že si mu povedal, že ja som teplý, ale nepriznal si sa mu, že ty si tiež? Bojíš sa, že ťa vyrazia zo šípkového tímu?“

„Presne tak, Potter. Nikdy nepodceňuj bežnú homofóbiu priemerného Britského krčmy- navštevujúceho chlapa.“

...

„Hrával si niekedy šípky so svojím otcom?“

„Obávam sa, Potter, že v čase, keď mi bolo štrnásť sa náš vzťah natoľko zhoršil, že sme sa jeden druhému aktívne vyhýbali.“

„Je, um, ešte nažive?“

„Zomrel na rakovinu pľúc pred niekoľkými rokmi.“

„Oh. Fajčil?“

„Prevažne pasívne. Po smrti mojej matky strávil väčšinu svojho času dolu v krčme. A áno, Potter, vášnivo rád hrával šípky.“

„Ešte si, um, ho niekedy videl, predtým než zomrel?“

Nastalo ticho. „Poprosil jednu starú čarodejnicu, ktorá bola priateľkou mojej matky, aby mi teste pred jeho smrťou poslala sovu.“

„A uzmierili ste sa?“

„Ospravedlnil sa za svoj... postoj, keď som bol mladší a ja som jeho ospravedlnenie prijal, takže by som zrejme mohol povedať, že sme sa uzmierili. Zomrel v ten večer dňa mojej návštevy.“

„Um. Aspoň – si ho poznal.“

„Áno, Potter, aj tak sa to dá vidieť.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 28

„Je čas, Potter.“

„Si si istý? Myslím tým, povedal si, že mesiac, že? A prešlo, čo, dvadsaťosem dní? Možnože by sme mali počkať tridsaťjeden, len pre prípad, že mysleli jeden z tých mesiacov? Alebo, alebo dlhšie, len aby sme si mohli byť istí - “

„Potter, som si istý, že si uvedomuješ, že mesiac v magickom slova zmysle znamená lunárny mesiac. Láskavo si spomeň, že si Chrabromilčan.“ Snape odmotal obväz a mrmlal si popod nos rušiace kúzla proti tým, ktoré ho udržiavali na mieste.

„Ja dokážem – povedať, že je ešte svetlo, Snape. Muselo to aspoň trochu fungovať.“ To bolo dobré nie? Prinajmenšom, ak to nebude lepšie než toto, bude schopný rozlíšiť či je deň alebo prekliata noc, čo bolo lepšie než nevedieť –

„Potter. Najprv musíš otvoriť oči.“

Ale čo ak sa neotvoria? Čo ak sa, ak sa vyliečili zlepením? Bude mu Snape musieť rozrezať viečka?

„Potter! Otvor oči!“

Oh. Harry zažmurkal na rozmazaný obraz Snapa, ktorý sa pred ním objavil. „Máš krátke vlasy.“

„Potter, to ani pre jedného z nás nie je novinkou. Ako dobre vidíš?“

„Um, dobre. Myslím tým, naozaj dobre. Teda – ja už nepotrebuje okuliare! Hej, ty si mi napravil zrak!“

„To... sa dalo čakať.“

„Hej, mali sme to spraviť už dávno!“

„To, Potter, by bolo mimoriadne nevhodné. Hoci je možné, že by nám to ušetrilo hodne problémov.“

„Potrebujem zrkadlo. Chcem sa na seba pozrieť.“

„V kúpeľni jedno je. Potter – tvoje oči... nie sú také, ako boli predtým. Mal by si sa na to pripraviť.“

„No tak to si píš, že nie sú. Tieto fungujú! Hej, Snape, vedel si, že tvoj koberec na schodoch je ružový? Mal by si to zmeniť, lebo inak ľudia dospejú k tým správnym záverom! A dočerta, ty máš vaňu v avokádovej farbe?“

Harry sa zastavil pri umývadle. Civel do zrkadla nad ním a pomaly sa v ňom rozmáhala hrôza. „To – to nie sú moje oči. Vyzerajú ako... jej. Bellatrix Lestrangeovej. Dočerta, Snape, čo si to dal do toho elixíru?“

„Čo do pekla si myslíš, že som tam dal, Potter? Povedal som ti, že je to temná mágia. Bol by si radšej, keby som ťa nechal slepého? Vzala si tvoje oči, Potter. Toto bol jediný spôsob - “

„A tak si mi dal jej? Dopiče, ja som pil – a teraz, teraz tam niekde sedí v žalároch a civie do prázdna, tak ako predtým ja?“

„Nie, Potter, je mŕtva, ako som ti už predtým povedal. A teda by jej tie oči na nič neboli.“

„Takže, čo, bola by škoda nimi plytvať? Toto nie je temné, Snape, to je kurva choré!“

„Oko za oko, Potter. Odveká forma spravodlivosti. Potter, uvedomujem si, že toto je pre teba... šokujúce, ale zostal by si radšej slepý? S vedomím, že ťa zmrzačila na celý život?“

„Ja – nie – potrebujem – “

„Šálku čaju. No poď, Potter, postavíme vodu.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Harry si namrzene miešal druhú šálku čaju. V kuchyni našiel malé zrkadielko na holenie (prečo práve v kuchyni?) a civel na svoj odraz ako ten prekliaty Gilderoy Lockhart. „Dal si do tohto nejaký upokojujúci elixír?“

„Je to možné. Už si sa trochu upokojil?“

„Ja – áno – ja len – už ani viac nevyzerám ako ja. Myslím tým, čo každého napadne, keď počuje Harry Potter? Zelené oči, okuliare a jazva v tvare blesku na čele. Teraz už ani jednu z tých čŕt nemám.“

„Ešte stále ti zostalo to otrasne strapaté hniezdo na hlave.“

Harry vystrúhal grimasu. Pri tomto pohybe sa jazvy na jeho tvári natiahli a prazvláštne poskrúcali. „Mal by som si zaobstarať pásku cez oko a pirátske oblečenie.“

„Ak si myslíš, že ti dovolím preháňať sa okolo mňa a oháňať sa mačetou, tak si na veľkom omyle. Ale zrejme by si ma dokázal presvedčiť, aby som ti uťal ruku v mene autentickosti.“

„To tak sa vyrábajú Ruky večnej žiary?“

„Nie, Potter, tie vyrastajú v sklenených pohároch z odhodených nechtov. Očividne ich vyrábajú takto.“

„Myslíš, že piráti to spolu niekedy robili?“

„To, Potter, bola možno tá najnaivnejšia vec, ktorú si kedy povedal. Máš bandu chlapov, ktorých morálka je ešte voľnejšia než tá celkovej populácie, vonku na mori celé mesiace bez prestávky, keď v mnohých prípadoch spia aj traja v jednej kabíne - “

„Oh. Takže si myslíš, že sa navzájom šukali do slepoty? No, to by asi vysvetľovalo prečo mali všetci pásky cez oči.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 29

Sedeli spolu na gauči a Harry vychutnával príležitosť skutočne aj sledovať Countdown, namiesto toho, aby ho len počúval. Anagramy boli vďaka tomu oveľa jednoduchšie, ale ešte stále v nich nebol až taký dobrý. Snape ich vždy uhádol v priebehu asi desiatich sekúnd.

„Um, Snape? Tak som rozmýšľal.“

„To by vysvetľovalo ten bolestne napätý výraz.“

„Ha ha. No, vieš ako muklovia robia tie transplantácie orgánov - “

„Už som o tých príšerných jatkách počul, áno.“

„Ty máš čo hovoriť. No, občas príjemcovo telo tie orgány odmietne. Takže možno by som tu mal zopár dní zostať. Len aby sme sa uistili, že moje nové oči nebudú, um, odmietnuté.“

„Potter, toto je – oh, tak dobre. Ale teraz už môžeš konečne začať umývať riady ty.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 32

Bol nádherný slnečný deň. Vedel predtým povedať, keď vonku svietilo slnko? Tým, že zacítil jeho teplo na tvári cez okno? Už teraz si Harry len ťažko spomínal. Usmial sa na Snapa, ktorý sa naňho upokojujúco zamračil.

„Vieš, možno by sme mohli ísť von? Možno do tej krčmy. Mohol by si ma naučiť, ako sa hrajú šípky!“

„To preto, lebo som ťa s tak neuveriteľnou úspešnosťou naučil elixíry a oklumenciu?“ Snape si povzdychol. „Potter, mal by si sa vrátiť k vlastnému životu. Už nemáš dôvod dlhšie tu zostávať.“

Jasné. Žiaden dôvod. Tak prečo sa Harry dopekla tak strašne zdráhal a odmietal odísť? „Máš ma rád?“

„Čože?“ Snape sa k nemu obrátil s neveriacim výrazom.

„Je to jednoduchá otázka. Máš ma rád? Teda, viem, že predtým si nemal, ale teraz, máš? Teraz, keď sme sa mohli, um, o niečo lepšie spoznať?“

„Potter. Musíš si byť vedomý toho, že ma priťahuješ.“

„To nie je to isté ako mať ma rád. Rád sa so mnou, veď vieš, rozprávaš?“

„Priznávam, že som čerpal určité pobavenie z tých neprestajných prejavov tvojej otrasnej neznalosti.“

„Takže, budem ti chýbať, keď odídem?“

„Potter, musím pripraviť ešte veľa elixírov. Pokús sa byť počas mojej neprítomnosti užitočný.“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 33

Snape sledoval nejaký dokumentárny film o živote zvierat, kde levy brutálne vraždili menšie, rozkošnejšie zvieratká. Harry si k nemu prisadol práve včas na to, aby levy namiesto toho začali sexovať. „Potrebuješ nejaký poriadny porno kanál,“ komentoval.

Snape zdvihol obočie. „Mám zbierku DVD-čiek, ak máš záujem,“ povedal tónom nesnaž-sa-zahanbiť-mňa-synak.

„Gayovské, alebo hetero?“

„Aké si dočerta myslíš, Potter, že mám?“

„Ty naozaj vlezieš do obchodu a kúpiš si gay porno na DVD?“

„Nebuď absurdný. Objednávka cez mail je oveľa diskrétnejšia.“

„Alebo by si skrátka mohol použiť Obliviate na predavača.“

„Pretože nechať sa natočiť na bezpečnostnú kameru ako mávam prútikom je úplná definícia toho, ako udržať svoj život v tajnosti.“

Harry sa uškrnul. Snapova ruka ležala na gauči vedľa neho. Vyzerala tam tak trochu osamelá.

„Potter, čo to robíš?“

„Snažím sa držať tvoju ruku.“

„Prečo?“

„Nechceš, aby som to robil?“

„Neodpovedal si mi na otázku, Potter.“

„Ani ty mne.“ Harryho srdce poskočilo, keď sa Snapove dlhé, štíhle prsty pohli – a potom sa usmial, keď sa preplietli s tými jeho. Dlhú chvíľu tam len tak sedeli, zatiaľ čo levy neprestávali robiť to, čo im príroda prikazovala. Čoskoro, vďaka mágii televízie, ktorá zmietla všetky tie zdĺhavé detaily o tehotenstve pod koberec, mohli obdivovať zlatučké drobné levíčatká, ale vtom nastala dráma, keď zaútočila rivalská levica. Mama levica divoko a surovo bojovala, aby chránila svoje mladé a vyzývateľka sa vzdialila, skrvavená a krívajúca. Potom kameru akoby levy prestali baviť a začal sa zaujímať o okapie páskavé, ale Harry sa nedokázal prinútiť vyvolať v sebe dostatočný záujem a tak sa obrátil a začal študovať Snapa. Krátke vlasy mu naozaj nepristali, pomyslel si. Jeho nos takto vyzeral ešte väčší a jazvy na krku boli ešte viditeľnejšie. Niekto by ich naozaj mal pobozkať, aby sa zahojili rýchlejšie.

„Potter – “

„Bozkávam ti jazvy. Ty môžeš vybozkávať tie moje, ak chceš. Aj keď to ti asi bude trvať hodne dlho.“

„Potter, toto... sa naozaj neodporúča.“

„To je v poriadku. Aj tak nie som taký dobrý v počúvaní odporúčaní.“ Snapov golier na košeli mu začínal trochu zavadzať, tak Harry rozopol vrchný gombík a odhalil priehlbinku kľúčnej kosti. To bolo lepšie. Znova Snapovu jazvu pobozkal, potom oblizol, len aby vedel, ako chutí a vsunul ruku medzi ďalšie dva gombíky a dotkol sa Snapovej hrude. Snape teraz už dýchal dosť rýchlo. Ale koniec koncov, Harry bol na tom rovnako.

„Potter...“

„To je v poriadku. Myslím tým, je tu niekoľko vecí, ktoré nechcem robiť, ale myslím, že s tým si nejako poradíme. Nevadí ti, ak si na sebe nechám košeľu, že? Pretože si nemyslím, že by som zvládol byť úplne nahý, ešte nie. Prepáč. Ale ty sa môžeš vyzliecť, ak chceš. Myslím tým, bol by som fakt rád, keby si tak spravil.“

Snape sa trhane nadýchol, potom jeho ruky odrazu schytili Harryho hlavu a ich ústa sa spojili v hlbokom, skúmajúcom bozku. Harry sa po prvý raz cítil nervózne a odtrhol svoje ústa od neho preč. „Myslím – myslím, že musím mať kontrolu ja. Ak ti to nevadí?“ povedal a snažil sa potlačiť chvenie v žalúdku.

„Potter, ty ma raz privedieš do hrobu,“ povedal mu Snape. Potom sa pasívne zvalil späť na gauč. Alebo sa možno len hral na mŕtveho, aby to dokázal. Prečo ho neohlušil tlkot Harryho srdca, to Harry nikdy nepochopil. Sadol si obkročmo okolo Snapových stehien a užasnuto prechádzal rukami po jeho hrudi, potom na naklonil dopredu, aby mohol pobozkať Snapa na pery. Áno. Rozhodne to bolo lepšie, keď bol navrchu on. Len aby sa uistil, urobil to znova. Snape zľahučka prebehol rukami po Harryho bokoch, nedržal ho na mieste, len ho uisťoval. Bolo to takmer dokonalé. Harry sa váhavo narovnal.

„Budeš si musieť rozopnúť tú košeľu. Alebo, veď vieš, mohol by som to pre teba urobiť ja.“

Kútik Snapových úst sa zdvihol v tom najúprimnejšom úsmeve, aký uňho Harry kedy videl. „To by bolo prijateľné, Potter.“

Harryho prsty sa tomuto plánu veľmi potešili, hoci jasne v takýchto veciach potrebovali o niečo viac praxe, keď sa nešikovne pokúšali rozopnúť Snapovu košeľu. Ale kým sa dostali po posledný gombík košele, očividne sa to naučili. Harry si pomyslel, že si zaslúžia odmenu a tak nimi jemne prebehol po Snapovej hrudi. Bola fakt dobrá: štíhla, ale chlpatejšia, než by čakal, ukazovali sa na nej prvé náznaky šedín, so skrytými tmavými bradavkami, ktoré pri Harryho dotyku poslušne stvrdli.

Harry sa pozrel Snapovi do tváre. Jeho oči boli tmavšie, než by si Harry myslel, že je možné a uprene sa nimi díval na Harryho. Harry jeho pohľad chvíľu opätoval, potom sa sklonil, aby mohol pobozkať tie bradavky, jednu po druhej. Neodolal a zakrúžil okolo nich jazykom a pri tomto na neuverenie stvrdli ešte viac. Počul, ako Snape začal dýchať ešte ostrejšie.

Jedna z Harryho rúk mimovoľne vystrelila a začala jemne hladiť Snapov rozkrok. Snapove nohavice mu však definitívne prekážali a tak ich Harry začal rozopínať. Snapovým penisom myklo, akoby sa nevedel dočkať akcie. Harry mal našťastie náladu na to, aby mu vyhovel.

Pozrel sa na Snapov penis, keď vyskočil von z nohavíc, veľký a červený, ale akosi nie zastrašujúci. V skutočnosti vyzeral lákavo. Priateľsky. Niekoľko krát po ňom prešiel rukou hore-dolu a zdalo sa, že sa mu to páčilo. „Môžem si ho dať do úst?“

„To, Potter, bola zrejme tá najidiotskejšia vec, akú si kedy povedal.“

Harry sa uškrnul a sklonil hlavu dolu. Nervózne otvoril ústa, spomenul si, že má zakryť zuby perami a vzal si Snapov penis do úst tak hlboko, ako len vládal – čo, ako sa ukázalo, nebolo veľmi hlboko. Ale aj tak, nezdalo sa, že by to Snapovi nejako vadilo, keďže zo seba vyrazil zvláštny priškrtený ston, ktorý si Harry vysvetlil ako povzbudenie. Ešte nikdy predtým to nerobil – hoci raz, keď sa na jednom večierku trochu opili to Ginny urobila jemu. Vydržal asi päť sekúnd a keď sa jej urobil do úst, vyzerala úplne znechutená, vypľuvla to von a strelila mu facku.

Harry sa trochu stiahol, oblizol špičku Snapovho penisu, čím si vyslúžil ďalší priškrtený ston. Bolo to akosi slané, tak trochu ako zemiačky, až na to, že to nechutilo tak veľmi po zemiakoch. A pochrúmať to by asi nebol veľmi dobrý nápad, pomyslel si a snažil sa nerozosmiať so Snapovým penisom v ústach.

„Dočerta, Potter!“

„To bolo dobré?“

„Pomerne... prípustné... Potter.“ Zdalo sa, že Snape mal problém spomenúť si, ako sa rozpráva. Povzbudený Harry ho začal fajčiť. Zvláštne, že niečo s tak divnou chuťou mohlo byť tak vzrušujúce, rozjímal a snažil sa obtierať sa rozkrokom o Snapovu nohu.

„Potter?“

„Mmm?“

„Prestaň.“

„Oh. Myslel som si, že sa ti to páči.“

„Aj sa mi to páči, Potter. Až príliš.“

Oh. Tak to je potom v poriadku. Chcem, aby si sa urobil. Nemôže to chutiť horšie než ten elixír.“ Harry sklonil hlavu a znova vzal Snapov penis do úst a pre istotu obkrútil základ rukou, čo zrejme spravil dobre, pretože asi o minútu neskôr sa Snapove boky začali rytmicky dvíhať a klesať, akoby sa snažil vraziť svoj penis Harrymu do hrdla. Harry práve rozjímal nad tým, ako sa niekto môže naučiť ako vziať niečí penis hlboko do hrdla a či by lekcie od Snapa boli lepšie než spôsob, akým učil elixíry, a keď nad tým už uvažoval, zrejme by v tom bol horší, keď vtom Snape zastonal, znehybnel a Harry zacítil ako mu horúce prúdy semena vystrekli do úst. Harry reflexívne prehltol a podarilo sa mu nepridusiť sa, pozrel sa hore a utrel si ústa. Mal podozrenie, že sa uškŕňa ako idiot. Vyzeralo to zlovestne, s jeho novými jazvami? Bude to musieť neskôr skontrolovať v zrkadle. „Takže to bolo dobré?“

Snape vyzeral – uvoľnene. Harry nevedel, že to vôbec dokáže. „Očividne, Potter, naháňanie ohnivej strely a riskovanie tvojho bláznivého krku nie sú jediné veci, v ktorých si výborný. Chcel by si, aby som sa ti podobne odvďačil?“

„Um,“ Harry si nebol celkom istý, ako by na to zareagoval – bude mu to príliš pripomínať ju, keď  na ňom jazdila? „Použi ruky?“ navrhol a vytiahol sa vyššie, ešte stále obkročmo usadený na Snapovi a Snapove dlhé, ohybné prsty ho odmenili obkrútením sa okolo jeho penisu ako hady okolo vetvy. „Oh, áno!“ vydýchol. Snape nasadil tempo, ktoré bolo síce fajn, ale frustrujúco pomalé. „Mmm, o niečo rýchlejšie,“ zamrmlal Harry.

„To teda nie,“ povedal Snape s diabolským úsmevom. Ale aj napriek tomu vyslal jednu ruku dolu, aby sa začala hrať s Harryho vajcami, ktoré si tú pozornosť rozhodne cenili.

„Áno, to... to je dobré,“ vydýchol Harry. Začínal si zvykať na pomalšie tempo a cítil, ako sa v ňom hromadia vlny pocitov. „Oh, áno.“

„Vidíš, Potter? Pomaly ďalej zájdeš.“

To bolo z tej bájky o zajacovi a korytnačke, nie? Keď už tak nad tým uvažoval, ako vlastne korytnačky sexovali? Nezavadzal im v tom ten pancier? Možno mali vážne dlhé vtáky. A zahnuté...

„Potter! Aspoň sa pokús dávať pozor!“

Harry sa uškrnul. „No, možno keby si trochu pridal...“

Snape naňho zagánil, hoci Harry si bol takmer istý, že to nemyslel vážne, a začal pohybovať rukou hore-dolu oveľa rýchlejšie. Tentoraz to hromadenie pocitov prišlo v rýchlom crescende, ktoré Harrymu ukradlo dych.

„Bože, som tak... ááááh!“ Mal pocit, akoby sa celé jeho telo sympaticky stiahlo a Harry sa urobil, jeho semeno vystrelilo rovno do vzduchu a dopadlo na Snapovu holú hruď. Harry si pomyslel, že to bola tá najerotickejšia vec, akú vo svojom živote kedy videl, hoci uznával, že by si asi mal častejšie niekam vyraziť. Konečne vyčerpaný sa dychčiac zvalil na Snapa a vôbec mu nevadilo, že si rozotiera semeno po košeli. Šťastnou náhodou bol presne v tej správnej pozícii na to, aby mohol znova pobozkať Snapove jazvy, nech sa rýchlejšie zahoja, čo celej tej záležitosti dodávalo takú dobrú uzavretú kruhovitosť. Snapova ruka sa zdvihla a začala ho jemne hladiť po vlasoch.

Harry slastne zatvoril oči. „Um, tak som rozmýšľal, že túto noc budem spať v tvojej posteli. S tebou, myslím. Ak s tým súhlasíš. A to by si aj mal. A, um, Snape?“

„Áno, Potter?“

„Asi by to znelo naozaj dievčensky, keby som ti povedal, že ťa milujem, že?“

„Nepochybne.“

„Myslel som si. Prepáč.“

„Avšak, som ochotný tento priestupok prepáčiť, tento jeden krát.“

Harry sa uškrnul, vzal Snapovu ruku do svojej a odtiahol ho hore do postele.

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Deň 34

Keď sa Harry zobudil, cítil sa – inak. Mimo. A nie tým spôsobom práve-som-sa-po-prvý-krát-vyspal-s-chapom. A ani nie spôsobom som-zamilovaný. Možno by tu mal chvíľu len tak ležať a zistí, čo sa stalo.

„Myslím, že už sa budí. Harry?“

Oh. To sa stalo.

„Kamarát, počuješ nás?“

Keby otvoril oči, začali by kričať a utiekli by? Alebo, urobil by to on?

„Oh, Harry!“ Hermiona sa očividne radšej rozhodla rozplakať sa a začať ho objímať. Vlastne, bolo to celkom milé. Ron si to zdanlivo myslel tiež, ale očividne sa zo všetkých síl snažil nesprávať sa tak dievčensky.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry, keď mu konečne dovolili dýchať.

Ron vystrúhal grimasu. „Dúfali sme, že nám to povieš ty, kamarát.“

„Ty si nepamätáš vôbec nič, Harry?“ Hermiona sa znova začala tváriť ustarostene.

„Um, áno – ale nie to, ako som sa sem dostal. Sme u sv. Munga, že?“

„Áno. Niekto ťa priniesol minulú noc, v bezvedomí a skrátka ťa nechal na recepcii. Nikto nevie, kto to bol. Oni – najprv si neboli naozaj istí, či si to skutočne ty, ale spravili nejaké testy – oh, Harry, mysleli sme si, že si mŕtvy!“

Harry sa uškrnul. „Chlapec Ktorý Prežil, nie? Um, musím odtiaľto vypadnúť.“

„Si si istý, kamarát? Vyzeráš, že si to mal naozaj hrozné, kdekoľvek si to vlastne bol.“

„Áno, ale teraz som už v poriadku.“ Harry si sadol na kraj postele a pozrel sa dolu. „Um, šaty. Potrebujem nejaké šaty.“

„Uvidíme, čo sa bude dať robiť – ale si si istý, že si dosť v poriadku na to, aby si odišiel? Vážne si myslím, že by sme mali zavolať liečiteľa, aby ťa prepustil – “

„Som v poriadku. Kde sú moje šaty?“

„Len – počkaj tu chvíľu, Harry. Hneď ti ich prinesiem.“ Hermiona odbehla preč so znepokojeným výrazom na tvári.

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Harry sa pozrel na tie pestrofarebné veci, ktoré mu podala. To nie sú Snapove šaty. „To nie sú moje šaty.“

„Ale áno, sú, Harry, priniesla som ich z Grimmauldového námestia.“ Hermionin výraz sa premenil z mierne znepokojeného rovno na výrazne ustarostený.

Harry mykol plecom. „Oh. Tak v tom prípade potrebujem nejaké nové šaty. Zišlo by sa viac čiernej. Pristane mi k novým očiam, nie?“

„Um, kamarát, chceli sme sa ťa na to opýtať – “

Ronald!

Harry sa na nich na oboch pozrel s nohavicami napoly natiahnutými. „To je v poriadku. Ona to spravila.“

„Ona?“

„Bellatrix Lestrangeová. Myslel som si – no, na tom nezáleží. Teraz je už mŕtva.“

„Ty si ju zabil, kamarát? Čertovsky dobrá práca!“

„Nie. Ale je mŕtva.“ Harry dúfal, že znel definitívne a že téma bola uzavretá.

Hermiona mu položila ruku na plece. „Harry, čo sa ti stalo? Harry?“

„Kamarát, si v poriadku?“ Už aj Ron sa teraz snažil tváriť ustarostene. Vyzeral tak trochu, akoby mal zápchu.

Harry sa v duchu otriasol. „Sorry. Som v poriadku. Len – udialo sa kopec vecí. A ja o nich nechcem hovoriť. Tak poďme, dobre?“

„Um, ešte chvíľku počkaj – “ Hermiona teraz vyzerala nervózne a dôvod, prečo tak vyzerala sa onedlho objavil vo dverách v podobe vysokého čarodejníka v liečiteľskom habite, ktorý práve vstúpil do izby. „Harry, toto je liečiteľ Ignavus. Ja som si len myslela – “

Harry si povzdychol. „Jasné. Liečiteľ Ignavus, vďaka za, no, za čokoľvek čo ste vlastne spravili ale ako vidíte, som v poriadku, takže teraz pôjdem. No tak, Ron, Hermiona, odchádzame.“

„Liečiteľ Ignavus! Som si istá, že musíte – “

„Slečna Grangerová, naozaj vyzerá byť v poriadku. Možno by ste ma mohli zavolať, ak sa objavia nejaké problémy.“

Hermiona na liečiteľa vrhla zradený pohľad a poponáhľala sa za Harrym a Ronom. Harry otvoril dvere a dodával si odvahy, aby dokázal prejsť nemocnicou k hop-šup sieti. Bolo tu tak veľa ľudí. A všetci naňho civeli – okej, to nebolo nič nové, ale robili to preto, lebo vedeli, kto bol, alebo preto, lebo vyzeral ako príšera, alebo oboje –

„Kamarát, si v poriadku?“

Harry sa zhlboka nadýchol. Koniec koncov, čo by mu na to povedal Snape, keby ho videl? Temného pána porazil, ale nie je schopný čeliť zopár idiotom, ktorí by si zrejme od strachu pustili do nohavíc, keby zazreli smrťožrúta? „Áno, som v poriadku. Len je to tu trochu – príliš rušné. Ale som v poriadku.“ Narovnal plecia a prepochodoval nemocnicou a prisahal si, že si kúpi nejaké slnečné okuliare, len čo nájde dosť odvahy na to, aby sa vydal nakupovať.

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Grimmauldovo námestie mu po návrate nejako vadilo. Izby boli príliš staré, nemal tu poriadnu záhradu a už vôbec nie obrastenú šesť metrovou zeleňou a dokonca nemal ani telku. Prečo si nikdy nekúpil telku?

Ale všetko poporiadku. „Potrebujem sovu – myslím tým, nejakú vlastnú. Hermiona, mohla by si mi kúpiť sovu?“

„No, áno – ale nechceš si nejakú vybrať sám?“

„Ja – pozri, nakupovanie by som práve teraz nezvládol. Len mi zožeň nejakú poriadnu sovu, dobre? Chytrú.“

Harry napäto čakal pri Ronovi celú tú neprimerane dlhú dobu, kým sa vrátila s klietkou s myšiarkou ušatou, ktorá Harrymu záhadne pripomínala Snapa.

„Tu máš, Harry. Volá sa Orion.“

Harry sa uškrnul pri spomienke na tú daždivú noc. „A kde má opasok s mečom?“

Hermiona sa zatvárila ustarostene. „Harry, si si istý, že si v poriadku?“

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Brko v ruke, nová sova usadená na písacom stole a Harry po prvý raz uvažoval nad tým, čo má asi tak dočerta napísať. Nakoniec sa uspokojil s

 

Snape, si bastard.

Som v poriadku. Chýbaš mi.

Odpíš mi?

Harry

PS Nikomu som o tebe nepovedal.

 

Potom sa usadil a netrpezlivo čakal na odpoveď. Netrvalo dlho, kým dorazila.

 

Potter, si idiot.

Čo by som ti asi tak mal napísať? Veď si ma videl len minulú noc.

Som rád, že si v poriadku a nepodľahol si svojim obvyklým sklonom bez rozmyslu bľabotať o čomkoľvek, čo ti práve vstúpi do tvojej žalostne prázdnej hlavy.

S.

 

Harry sa šťastne uškrnul a vytiahol brko.

 

Snape

Kedy ťa budem môcť znova vidieť? A nehovor nikdy, lebo nahovorím ministerstvo, aby ti odňalo ten posmrtný Merlinov Rád, ktorý som ich prinútil, aby ti dali.

Harry

 

Na odpoveď si musel hodne dlho počkať. Harry stihol vypiť niekoľko šálok presladeného čaju, presvedčiť Hermionu, aby ho zobrala kúpiť nejaké muklovské šaty na nejaké tiché miesto a tri krát si vyleštiť metlu, z toho iba raz obrazne než sa Orion konečne vrátil.

 

Harry

Musíš si znova privyknúť na svoj život. Ak si o niekoľko mesiacov budeš ešte stále priať znova sa so mnou stretnúť (o čom dosť pochybujem), niečo vymyslíme.

S

~*~*~*~*~*~*~*~*~*~*~

Snape sedel v kuchyni a mrzuto civel na Harryho prázdne miesto za stolom, keď sa tá sova vrátila.

 

Snape

Kašli na to. Hej, vieš ako rýchlo letia sovy? Fakt dosť rýchlo, ale vsadím sa, že nie rýchlejšie než Blesk na plné obrátky.

 

Na liste chýbal podpis. Snape cítil zvláštny nepokojný pocit v žalúdku, ktorý nepochybne spôsobilo mlieko v čaji a zdvihol pohľad. A ten pohľad mu padol rovno na úškrn Harryho Pottera, ktorý práve zo seba snímal splývacie kúzlo.

Povzdychol si. „Potter, vynaložil som veľké úsilie, aby som ťa vrátil do vrelej náruče tvojich zbožňujúcich priateľov.“

„Ja viem. A preto ani nezostávam. Len som ti prišiel povedať, že v piatok večer mám s niekým rande.“

„Ty nevďačný malý - “

„S chlapíkom, čo sa volá Nigel Fairfax. Večne namrzený starý potvorák, ktorý vždy tvorí unáhlené závery. Naozaj neviem, čo na ňom vidím. Pôjdeme do malej reštaurácie neďaleko môjho domu – je to muklovský podnik, takže je na tebe, či sa rozhodneš, er, prestrojiť. Myslel som, že by si mohol prísť tak okolo siedmej, aby som aspoň vedel, ako vyzeráš.“

„A čo ťa priviedlo k záveru, Potter, že mám pripravený Všehodžús práve na takúto príležitosť?“

„Si Snape. Ty si vždy pripravený. Ale, um, snaž sa, aby to bol niekto uveriteľný, dobre? Vieš, niekto, do koho by som sa mohol zamilovať?“

„Ak si želáš, aby som sa premenil na repliku najmladšieho Wealseyovca – “

Harry sa striasol. „Preboha, len to nie! Um, tak som uvažoval, skôr ako niekto vysoký, temný a pohľadný? A starší než ja. Mám rád starších mužov.“ Jeho úsmev trochu povädol. „Ale ak, vieš, sa naozaj so mnou nechceš viac stretávať a minulú noc si sa iba snažil byť voči mne ohľaduplný – “

„Potter, ja nikdy nie som ohľaduplný a ocenil by som, keby si ma z takých vecí neobviňoval.“

Harry sa šťastne uškrnul. „Tak super! O siedmej, u mňa.“

„Vysoký, temný a pohľadný?“ zatrpknuto sa opýtal Snape.

„No, aspoň vysoký a temný. Alebo aspoň o pár centimetrov vyšší než ja a temný. A bolo by fajn, keby mal o niečo dlhšie vlasy. Ja si skrátka na tie tvoje krátke vlasy nezvyknem. Ide to proti prírode, alebo čo.“

„Takto je oveľa ľahšie udržiavať ich čisté,“ zamrmlal si Snape. „Dúfam, že si uvedomuješ, ako prekliato ťažké je ukradnúť niekomu vlasy bez toho, aby ma nezatkli za sliedenie. A v každom prípade, prečo si vlastne myslíš, že budem súhlasiť s týmto tvojím bláznivým nápadom?“

Harry zdvihol obočie a s potešením zistil, že všetok ten jeho tréning pred zrkadlom konečne priniesol výsledky. „No, mám na to hodne dôvodov. Ako prvý je fakt, že si obetoval asi stodvanásť hodín na prípravu naozaj nechutného elixíru, len aby si mi vrátil zrak - “

„Bravó. Konečne si sa naučil násobiť,“ nevrlo si zamrmlal Severus. „Dajte tomu chlapcovi medailu.“

„Huš. A potom nesmieme zabudnúť na všetky tie prípady, keď si sa o mňa staral, keď som sa išiel zjančiť - “

„Niekto ťa musel prinútiť prestať chytať hysterické záchvaty, Potter, inak by sa susedia začali sťažovať.“

„ – Ale čo je najdôležitejšie, máme tu toto,“ víťazoslávne zakončil Harry a nadšene ho pobozkal.

„Výrečný ako obvykle, Potter,“ komentoval Snape, keď ho Harry konečne pustil. „Ale pripúšťam, že tentoraz máš pravdu.“

KONIEC

Poslední komentáře
09.09.2016 12:29:07: www.dedra-katalogy.cz Dedra
23.06.2016 14:57:52: Dopřejte si kosmetikou Oriflame za skvělé ceny. Sleva oproti katalogovým cenám. Aktuální katalog nal...
23.06.2016 14:57:21: Oriflame.cz http://www.ori-katalog.cz Oriflame.cz http://www.ori-registrace.cz Oriflame.cz http://w...
07.12.2015 11:34:49: www.oricosmetics.cz Oriflame CZ www.ori-cosmetics.cz Oriflame CZ www.krasa365.cz Oriflame CZ www....