Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Len pár listov mimo

Kapitoly1-4

Kapitol bude celkovo 14. Niektoré sotva pár odstavcov, niektoré 5 strán a viac. celkovo má príbeh cca 30 strán.

---------------------------------

Kapitola 1 – Soviareň

Tak toto musela byť tá najbiednejšia a najpatetickejšia sova akú Harry kedy v živote videl. Vyzerala, akoby celé mesiace niekde pomaly zahnívala. A bolo jasné, že to už tiež nie je žiadne malé sovíča. Ale aj tak sa jej darilo hádzať tie najnádejnejšie a najprosebnejšie pohľady, ktoré mal to nešťastie kedy vidieť. Ako sa mohla tváriť tak odovzdane voči svojmu dôchodcovskému stavu, sklesnuto kvôli pocitu zbytočnosti a zároveň tak neuveriteľne nádejne, to Harry nedokázal pochopiť. Dychtivo však civela na drobný zvitok pergamenu, očividne aj napriek všetkému dúfajúc, že tento človek jej dá ešte jednu šancu.

Harry chytil svoj zvitok o niečo pevnejšie a prebehol Hedvigu hodnotiacim pohľadom. Tá sa však na túto prácu nehodila; každý rozoznal sovu Harryho Pottera a na túto misiu zúfalo potreboval zostať v anonymite, aspoň dokiaľ sa neuistí, ako budú jeho pokusy o zblíženie prijaté. Znovu sa pozrel na tú malú biednu sovu a povzdychol si. Nedokázal si pomôcť. Takýto smutný osud ho vždy dojal. Možno to bol pozostatok jeho samého spred siedmych rokov, keď po prvý raz prišiel na Rokfort, dúfajúc že zapadne medzi ostatných a nájde si priateľov. Áno, táto malá sova, Eros – Harry zažmúril na matnú zašpinenú menovku na dverách jej klietky – Harrymu určite pripomínala jeho samotného, tá horlivá snaha potešiť iných. Sova doslova tancovala na bidielku, akoby cítila, že Harryho odhodlanie poľavuje. Nuž, možno že meno tej sovy bolo tým dobrým znamením, ktoré Harry potreboval. Určite priaznivý znak, ako by povedala madam Trelawneyová.

Znova si povzdychol a čiahol do vnútra klietky za tým hyperaktívnym klbkom zatuchnutých pierok. Priviazal zvitok k ľavej nohe malej sovičky a vychrlil na vtáka inštrukcie.

„Na odpoveď počkáš bez ohľadu na to, ako dlho to potrvá, rozumieš?“ Vták prikývol hlavou zasadenou na svojom tučnom malom krčku a Harry pokračoval.

„Toto odovzdáš iba do rúk príjemcu a nikomu inému. Nenechávaj to na jeho vankúši alebo v jeho taške. Musíš to odovzdať priamo jemu do rúk. Ak je momentálne nedostupný, vráť sa s tým ku mne a zajtra to skúsime znova. Pochopil si?“ vták znova prikývol a Harry sa zachvel, keď chladný Októbrový vietor zavial do otvorenej soviarne mrazivý závan.

„Okej. Posledný pokyn. Príjemca je Seamus.“ Sova naklonila hlavu na stranu a zdvihla krídlo k uchu v klasickom geste mierne nedoslýchavých vtákov všade na svete, univerzálnym znakom pre „Hmm?“.

„Seamus,“ zajačal Harry ponad náhly  závan vetra. „Seamus Finnigan!“

Oh, áno, toto mu obrovsky pomohlo. Malá sova horlivo prikývla hlavou aby naznačila, že to tentoraz zachytila celkom dobre a Harry si s úľavou vydýchol. Koniec koncov, ako veľmi to už len tá malá biedna sova mohla pokaziť? Na celom Rokforte bol len jeden Seamus Finnigan.

Harry preniesol vtáka k strešnému otvoru soviarne a hodil ho kolmo hore. Pretrpel zopár napätých chvíľ, keď sovu zachytili náhle vetry a takmer narazila na strešné okná Rokfortkých ružových záhrad, ale rýchlo sa znova vyrovnala a silným rozmachom krídel zmizla z jeho dohľadu za rohom hradu. Harry sa zosunul na chladnú kamennú dlážku soviarne a nervózne čakal na odpoveď. Už takmer nastal západ slnka a prišiel čas na večeru. Ak príde neskoro, budú sa ho na to pýtať. Prial sove všetku jej možnú rýchlosť.

Medzičasom Eros šialene trepotal krídlami, nadšený, že má konečne nejakú novú úlohu. Bolo to už tak dávno. A dokonca bude môcť odniesť aj odpoveď. Aké vzrušujúce. A chlapca ani v najmenšom nenahnevalo, že bol miene nedoslýchavý.  V skutočnosti bol neskonale vďačný, že mu chlapec ten posledný pokyn zopakoval. Všetky tie syčivé zvuky S ho trochu miatli, najmä keď chlapec poslednú časť trochu skomolil a zadrmolil príliš rýchlo. Možno preto, lebo mu celý čas drkotalo zubami. Ten hlupáčik prišiel do soviarne v takomto mrazivom počasí a hrial ho len jeho školský habit. Mal šťastie, že starkému Erosovi to tak rýchlo pálilo. Teraz musel už len nájsť tú osobu, čej meno sa začínalo na „S“, malo zopár ďalších písmen a končilo sa na „us“ a ktorá žila v žalári. Áno, „S“ mrmly „us“ V ŽALÁRI bol presne ten pokyn, ktorý naňho zakričal.

Kapitola 2 – Doručenie a odpoveď

„Čo do čerta!“ zahrmelo Rokfortskými žalármi, keď malá kamikadze sova vrazila do obrovského, pokrúteného a tri krát zlomeného nosa Severusa Snapa. Chvíľu sa čudoval, či sa tomu nechutnému malému klbku pierok podarilo venovať mu zlomeninu číslo štyri; ak by mal už zase ísť za Pomfreyovou aby mu ho vyliečila, asi by mu navrhla amputáciu. Zagánil na sovu svojím najlepším vražedným pohľadom profesora elixírov a Eros si v duchu poznačil, aby si potrénoval pristávanie predtým, než si ho majiteľ toho vražedného pohľadu osmaží do chrumkava a naservíruje ho s ozdobnými papierovými ponožkami. Krehko vyzerajúci vták držal nohu natrčenú, netrpezlivo zatrepotal ňou a zvitkom pod Snapovým vďakabohu nezlomeným nosom.

Severus si povzdychol svojím najtrpiteľskejším povzdychom. Tak toto musí byť životne dôležité, ak vzal do úvahy spôsob doručenia. Albus musí byť zúfalý. Voldemort zrejme znova presúva svoje jednotky. Nebezpečenstvo bolo pravdepodobne bezprostredné a ohrozovalo životy. Mierne sa chvejúcou rukou rozvinul malý zvitok a pripravil sa na najhoršie.

Drahý S,

Sledoval som ťa.

Pre pána, bolo snáď jeho postavenie špióna medzi smrťožrútmi odhalené? Oh, tak toto bolo zlé.

Veľmi ma priťahuješ.

Čo do čerta malo znamenať toto? Snape si prečítal tú vetu ešte raz predtým než pokračoval v čítaní.

Mal by som záujem nadviazať s tebou vzťah.  Ohromne ťa obdivujem, najmä tvoju inteligenciu a chcel by som ťa spoznať bližšie. Myslel som, že by sme mohli nadviazať priateľstvo pomocou diaľkovej sovej pošty a ak zistíme, že si navzájom vyhovujeme, možno by sme sa mohli stretnúť.

Teším sa na tvoju odpoveď.

Plný nádeje,

X.

Snape si to celé prečítal ešte dva krát v plnej kráse predtým než začal krúžiť okolo bezbranného vtáka.

„Takmer si spôsobil, že som na seba vylial dosť omladzujúceho elixíru, aby som sa premenil na trojročné decko iba kvôli tomuto... tomuto... odpadu?“ zreval na chvejúce sa klbko pierok. Ďalej prskal a kričal ohavné vyhrážky a Eros už teraz takmer videl ako para stúpa z panvice na vysmážanie, alebo to možno stúpala zo Snapových uší. Nebol si istý, ale na tom skutočne nezáležalo. Ten chlapec do neho vložil všetky svoje nádeje. Prikázal mu, aby počkal na odpoveď a on toho chlapca nesklame. Eros pokynul zobákom smerom k Snapovmu kalamáru a Severus prerušil svoju tirádu, aby sa pozrel na kalamár a potom naspäť na vtáka.

Ten vták sa tváril neoblomne. Možno to pisateľ myslel vážne. Snape nemal žiadne ilúzie čo sa týkalo vlastnej príťažlivosti ako niečí potenciálny druh. Jeho vlasy boli obvykle ochabnuté a mastné z výparov z elixírov a on sám často smrdel po síre a ohni blčiacimi pod kotlíkmi. Väčšina ľudí nedokázala vidieť nič iné než jeho fyzický zjav. Ale pisateľ žiadnym spôsobom nespomenul jeho fyzickú príťažlivosť, alebo jej nedostatok, namiesto toho spomínal obdiv jeho intelektu, jedinej veci, o ktorej bezpochyby vedel, že má priam nadbytok. Sám Snape viac obdivoval inteligenciu a dôvtip než fyzickú krásu. Z dlhodobého hľadiska na výzore až tak veľmi nezáležalo, keďže fyzická krása s vekom mizla. Možno aj niekto iný zdieľal jeho názor. Možno že to pisateľ naozaj myslel vážne.

Snape znova hodil pohľadom na toho malého šialeného vtáka a keď nenasledoval žiaden útok na jeho osobu, načiahol sa za brkom a zamyslene ho namočil do atramentu. Chvíľu premýšľal a potom naškrabal typickú Snapeovskú odpoveď.

X,

Je toto snáď nejaký nepodarený kanadský žartík? Ver mi, že ak je, ja si ťa nájdem a kruto zaplatíš za mrhanie môjho času.

S

Áno, toto bola vcelku primeraná odpoveď. Na chvíľu sa zamyslel a napriek svojmu zdravému rozumu narýchlo naškrabal PS.

PS Ak to nie je žart, nezdráhal by som sa prijať ďalší tvoj list.

Snape pokynul malému vtákovi a opatrne priviazal kúsok pergamenu k jeho nohe. S príkazom na rozlúčku „A teraz vypadni,“ sa vrátil k svojmu elixíru dúfajúc, že aspoň časť jeho práce sa ešte bude dať zachrániť.

Eros sa vzniesol k nebesiam, nadšený, že sa mu úspešne podarilo splniť jeho misiu a, ak vzal do úvahy pochmúrneho profesora elixírov, uniknúť nažive. Možno by mal nenápadne povzbudiť chlapca, aby si vybral nejakú inú sovu, ak sa toto rozvinie v pravidelnú korešpondenciu. Možno že dôchodok nakoniec predsa len nebol až tak strašný.

Kapitola 3 – Zvláštny začiatok

Harryho z ľahkých driemot zobudilo rýchle trepotanie sovích krídel a radostné húkanie. Sova sa vrátila a o pravú nohu mala priviazanú odpoveď. Harry sa nervózne načiahol roztrasenými prstami za zdrapom pergamenu a sovu zahnal späť na jej  bidielko, bezmyšlienkovito napchal do jej otvoreného, ešte stále húkajúceho zobáka soviu sušienku. Malý vták sa zatváril trochu urazene, keď prerušili jeho víťazný pokrik, ale usadil sa a zjedol odmenu, keď si uvedomil, že to je to jediné, čo dostane.

Harry si opatrne prečítal odpoveď. Toto veľmi neznelo ako priateľský a dôverčivý Seamus. Ktokoľvek to napísal bol tak podozrievavý, až to hraničilo s paranojou.  Možno mal na Seamusa jeho nedávny rozchod s Blaisom väčší vplyv než si všetci mysleli. Ale aj tak, vezme čo sa bude dať. Seamus bol celkom pekný chalan. Harry sa mu bude zaliečať a Seamus bude v jeho posteli ešte pred skončením Vianočných prázdnin. Tá časť o Seamusovej inteligencii bola rozhodne očividné podliezanie, ale Seamus bol dosť natvrdlý na to, aby si to neuvedomil. Aj tak, bude to pekné povyrazenie počas jeho posledného ročníka na Rokforte, žiadne záväzky, iba priateľstvo a sex. Toto bude takmer až príliš ľahké.

Harry si zastrčil pergamen do vrecka habitu a poponáhľal sa na večeru. Mal práve dosť času na to, aby sa tam dostal a nevyzeral príliš uponáhľaný. V hlave už začal tvoriť primeranú a mierne koketnú odpoveď. Hneď zajtra ráno ju pošle.

Kapitola 4 – Rozdielne očakávania

Harrymu sa nepodarilo vykĺznuť von z Chrabromilskej klubovne predtým, než sa ktokoľvek iný zobudí, aby mohol poslať svoj list. Hermiona sedela v kresle pred hrejúcim kozubom klubovne a v lone mala položenú obrovskú knihu o Aritmancii. Predtým než Harry stihol zamrmlať pozdrav na dobré ráno, Hermiona mu pogratulovala k jeho očividne novému študijnému režimu a nanútila ho do úlohy svojho partnera na štúdium.

Nuž, aspoň si mohol byť istý, že na prepadovke z Aritmancie dopadol celkom dobre, ale ten lístok mu akoby išiel vypáliť dieru vo vačku.

Rozhodol sa, že úplne vynechá obed, poponáhľal sa do soviarne a dorazil práve vo chvíli, keď odchádzala malá skupinka prvákov. Nevšimol si ako sa tá zvláštna malá sova pokúšala schovať hlavu pod krídlo, ani jej nepodarený pokus ďobnúť ho do prsta, zdrapil vtáka, pripevnil k jeho nohe list a s pokynmi „Vieš čo máš robiť,“ ktoré zasyčal rovno do jeho špicatého ucha ho bez okolkov vyhodil von z okna. Zviezol sa dole po stene do kúta a čakal. „Vážne by som si sem mal priniesť nejakú deku, ak budem v tomto pokračovať,“ pomyslel si. S mierne primrznutým povzdychom sa znova usadil a čakal.

„Tak si tu znova, čo?“ skúmal Severus malú ošumelú sovu a z jej nohy stiahol drobný zvitok pergamenu. Aspoň že tentoraz mala dosť zdravého rozumu na to, aby pristála na stole. Severus sa hĺbavo zadíval na drobnú sovičku a potom preniesol pohľad na svoj veselo bublajúci kotlík. „Áno, postačíš. Veľmi slušne postačíš,“ šibalsky prehodil Severus a kútiky jeho úst sa skrivili nezbedným úsmevom. „Pekná sovička. Dobrá sovička,“ jemne ju lákal.

Eros sa tešil. Chlapec sa k nemu správal trochu príkro, ale tento diabol svoje správanie očividne oľutoval a ponúkal mu lákavú odmenu. Eros šťastne zahúkal a napchal si tú odmenu s čudnou príchuťou do zobáka. Profesor elixírov ho pozorne sledoval a Eros za nič na svete nevedel prísť na to prečo.

Severus nevzrušene sledoval, ako sa malej sove niekoľko krát zaštikútalo a zatvárila sa akoby jej prišlo zle. Len čo usúdil, že ten rotan dračí bol predsa len pristarý, odrazu ho potešila zmena vo vtákovom správaní. So samoľúbym úsmevom sledoval, ako malý vták zmenil farbu na ohnivo oranžovú, prenikavo zaškriekal a začal pobehovať po žalároch, pričom mu z maličkého zobáka vyletovali vyše metrové oranžovo-červené plamene. Ááh, predsa len to bola dobrá várka elixíru dračieho dychu.

Snape poklepkal prútikom po okraji kotlíka a povedal, „Zmraziť, naplniť do fliaš, uskladniť,“ zatiaľ čo rozbalil najnovší pergamen od svojho obdivovateľa.

Drahý S,

Moju snahu o vzťah skutočne myslím vážne. Trochu ma však sklamala tvoja posledná odpoveď. Vôbec sa nezdalo, že by si sa o mňa zaujímal. Nie si ani trochu zvedavý ako vyzerám?

Snažil sa snáď pisateľ hrať na hanblivca? Severus nenávidel hry. Možno bolo na čase to ukončiť. Avšak mal v povahe prísť veciam na koreň, nech to stojí, čo to stojí. Znova zdvihol list, odhodlaný dočítať ho.

Naozaj by som ťa chcel lepšie spoznať.

Očividne ďalší dvojzmysel.

Čo máš rád? Existuje niečo konkrétne, čo nemáš rád?

Severus tomu nemohol uveriť. Ďalšia sexuálna narážka! Teraz už bol takmer na pokraji výbuchu.

Netrpezlivo čakám na tvoju odpoveď.

X.

 

Severus takmer odhodil celú tú vec do koša, keď to odrazu znova zvážil. Prečítal snáď priveľa medzi riadkami? Vycítil narážky a intrigy v dokonale nevinnom liste? Vedel, že je paranoidný. Ale vedel tiež, že to že ste paranoidný ešte neznamená, že tam vonku na vás nič nečíha. Vyrovnal narýchlo skrčený list, uhladil okraje a zvážil svoju odpoveď.

Len čo dopísal, dva krát si to po sebe prečítal, predtým než sa krasopisne podpísal. Úhľadne zvitok zviazal a poobzeral sa po ošumelej malej sove. Nakoniec ju našiel lapajúcu po dychu ležať na chrbte a civieť do krbového komína. Väčšina oranžového sfarbenia sa stratila, hoci pierka na jej krku ešte stále mierne dymili a mala trochu obhoraný zobák. Keď zazrela Snapa, zúfalo sa pokúsila pomocou krídel zacúvať až do popolu. Snape si povzdychol, zdrapil vtáka za kostnaté nožičky a vytiahol ho z vyhasnutého krbu na koberček pred ním, kde naň pripevnil správu.

„No tak už choď.“

Omráčená sova prevrátila na Snapa očami a rozhodla sa, že nikam nepôjde, ďakujem veľmi pekne, až dokiaľ nebude mať šancu trochu sa spamätať. Snape sa uškrnul zákerným, diabolským úškrnom.

„Mám tu aj nejaký ten povzbudzujúci elixír, ak máš záujem.“

Snape s krutým úsmevom na perách sledoval, ako malá sova dosiahla rýchlosti mach jedna na ceste von z hradných žalárov.

Harry práve zúrivo pochodoval aby prestal byť tak nervózny a zároveň aby sa chránil pred stupňujúcim sa chladom v otvorenej soviarni, keď uvidel ako tá malá hnedá operená prachovka pristála. Tak rýchlo dostal do svojej ruky pergamen a vrátil vtáka do jeho klietky so sovou odmenou napchatou do zobáku, až sa Eros začudoval, že behom tejto akcie nestratil nohu na správy. Harry si správu rýchlo strčil do vrecka. Prečíta si ju neskôr. V skutočnosti mal už len tak-tak dosť času aby sa dostal na hodinu čarovania predtým, než mu profesor Flitwick nadelí ďalší trest po škole. Na ceste dolu po schodoch sa Harry chvíľu čudoval, prečo tá malá sova smrdela po spálenine, ale potom už videl Hermionu a Rona a myšlienkami sa vrátil späť k hodinám.

Eros sledoval náhliacu sa postavu chlapca, keď vybehol von zo soviarne. Slabo si odgrgol, zo zobáka mu vyletel malý obláčik dymu, hlavu si strčil pod krídlo a prichystal sa na dlhý sladký spánok. Niektoré dni sa vám skrátka ani neoplatilo zlietnuť z vášho bidielka.

Poslední komentáře
18.06.2012 21:28:50: www.plynule.cz plyn rwe
03.05.2012 13:02:10: sportovní výživa je základem každého sportu a zvláště pak kulturistiky
29.05.2011 22:11:52: chudinka sova, takovéhle zacházení si tedy nezaslouží. Od Snapea možná, ten se o žádný dopis neprosi...
19.04.2009 17:46:59: "Kamikadze sova" - nejlepší sousloví povídky. Moc jsi mne pobavila a rozhodně budu číst dál....