Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 2

Keď sa Harrymu ďalší krát začalo snívať o Snapovi, po Škriekajúcej búde nebolo nikde ani stopy. Namiesto toho sa sen splietal zo scén, ktoré Harry videl zo Snapovej mladosti. Najprv tam boli výjavy kde sa Snape rozprával s Lily pri zhluku stromov, potom Snapova prvá jazda Rokfortským expresom, potom Snape s triediacim klobúkom na hlave, potom Snape ako sa prechádza po Rokfortských pozemkoch s Lily. Výjavy plynulo prechádzali jeden do druhého a ani pri jednom sa nezastavili na dlhšiu dobu.

Roztrieštené úlomky spomienok sa prehrávali dookola, znova a znova až dokiaľ Harry neuvidel Snapa stáť na chodbe pred Chrabromilskou klubovňou s výrazom hnevu a bezútešnej zúfalosti, keď sa Lily vyšplhala späť cez dieru za portrétom. Snape sa obrátil a civel na Harryho akoby Harry stál na chodbe vedľa neho. Snapova tvár sa akoby približovala až dokiaľ jediné, čo Harry videl boli jeho neľútostné čierne oči. Akoby odniekiaľ z diaľky, alebo možno to bolo v Harryho hlave, odrazu naňho vyštekol Snapov hlas, „Dávaj pozor, Potter!“

Harry sa okamžite prebudil a v ušiach mu ešte stále zneli Snapove slová. Bol si napoly istý, že s ním v izbe je ešte niekto iný, tak schytil prútik a vyčaroval Lumos. Nikto tam nebol a všetko bolo tak, ako malo byť. Harry sa cítil veľmi hlúpo a zhasol svetlo.

Ako tak ležal v tmavej izbe, začal uvažovať nad týmto novým snom. Hoci Harryho nával obrazov miatol a dezorientoval, povedal si, že to bolo oveľa lepšie než znova prežívať Snapovu brutálnu, krvavú smrť. Nemal však čas tomuto novému snu sa prispôsobiť, keďže na ďalšiu noc sa jeho sny opäť zmenili.

Ďalší sen sa začal tam, kde sa ten predošlý skončil a Harry sa znovu ocitol pred Chrabromilskou klubovňou. Sledoval, ako Lily odmietla prijať Snapove ospravedlnenie a zmizla za portrétom. Očakával, že sa scéna zmení a bol prekvapený, keď sa Snape prudko zvrtol na opätkoch a odpochodoval po chodbe. Toto nebola súčasť spomienky z mysľomisy. Harry si nebol istý, čo má spraviť, ale keďže sa sen zrejme nepresunie niekam inam, rýchlo sa spamätal a poponáhľal sa za Snapom.

Snape kráčal čoraz rýchlejšie, školský habit za ním vial a vlasy mu poletovali okolo hlavy. Než dorazil do žalárov, takmer utekal. Harry predpokladal, že pôjde od Slizolinskej klubovne, ale Snape vtom spomalil a stratil sa v úzkej bočnej uličke. Harry sledoval, ako Snape pokračoval v ceste priechodom, keď sa vtom zrazu zastavil a sťažka dychčal.

Snapove päste sa po jeho bokoch zatínali a povoľovali ako tam tak stál, s chrbtom stuhnutým a sánkou zaťatou. Potom odrazu zanadával, kopol do kusa kameňa na dlážke, ktorý odletel dolu po chodbe až im zmizol z očí. Harry začul, ako s treskotom dopadol. Snape zaútočil znova, tentoraz kopol do steny. Po líci mu stekala slza a on si ju nahnevane zotrel.

Snape kopol do steny ešte raz, aby sa nepovedalo, a potom akoby z neho všetka bojovnosť vyprchala. Obrátil sa, neohrabane sa zvalil na dlážku a posadil sa chrbtom opretým o stenu. Harry si sadol naproti nemu a chvíľu ho sledoval, ale Snape už nič viac nespravil a sen sa po chvíli stratil.

Od tej doby všetky Harryho sny stvárňovali mladého Snapa v udalostiach, ktoré neboli súčasťou spomienok v mysľomise. Čo bolo zvláštne, väčšina z nich bola o bežných veciach – Snape ako si číta knihu, robí skúšky VČÚ, dokonca raz aj ako spal – a občas videl pre zmenu ako nejakú tú zrážku so Záškodníkmi. Harry sa čudoval, prečo sa odrazu jeho podvedomie tak naviazalo na tvorbu týchto náhodných a nesúvisiacich momentov zo Snapovho života, ale veľmi sa tým nezapodieval, keďže tieto nové zážitky predstavovali vítanú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi nočnými morami.

Harry rýchlo zistil, že tieto sny sa veľmi podobali na sledovanie spomienok v mysľomise. Jeho činy nemali žiaden efekt na obrazy, ktoré sa okolo neho odohrávali. Skúsil si trochu zaexperimentovať a zistil, že nemusí zostávať pri Snapovi, ale mohol sa ponevierať po celom Rokforte, ak by si to želal. Avšak zistil tiež, že radšej zostáva pri Snapovi, hoci aj vtedy, keď nerobil nič zaujímavé. Boli chvíle, keď tam Harry len tak sedel a pozoroval vážneho mladého muža, hľadajúc všetky detaily, v ktorých sa líšil, a predsa zostával tak podobný Snapovi, ktorého Harry poznal vo svojom živote. Snapovi, ktorého videl zomierať.


„Dobvé váno, Havvy,“ pozdravil ho Ron cez hrianku napchatú v ústach.

Harry stál vo dverách do salóna ešte stále v pyžamách a sledoval ako Ron prevracal a odhadzoval vankúše a nakúkal poza gauč. „Ránko, Ron. Čo to robíš?“

Ron prehltol kus hrianky. „Oh, len hľadám svoj modrý sveter. Myslím, že som si ho tu nechal keď som tu bol naposledy. Hermiona ho má rada, tak som si povedal, že si ho dnes večer dám na seba.“

Harry sa poškriabal na bruchu. „Dnes večer?“

„Oh!“ Ron sa narovnal a trafil sa dlaňou do čela, našťastie nie tou rukou, v ktorej ešte stále držal hrianku. „To som ti mal povedať! Dnes večer je stretávka U Troch Metiel.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom dodal, „Ale mal by som ťa varovať... zrejme príde aj Ginny.“

Harry sa jemne usmial a povedal, „A tipujem, že aj Neville, však?“

„Ééé, asi áno.“ Ron začal nervózne prešľapovať z nohy na nohu.

„Ron, už som ti to hovoril, prajem Ginny a Nevillovi len to najlepšie a nech im to vychádza. Naozaj.“

Harry a Ginny sa pokúsili po Voldemortovej smrti znova spolu chodiť. Len čo sa však situácia ustálila, zistili, že majú spolu len veľmi málo spoločného okrem mesiacov napätého očakávania začiatku vzťahu. V mnohom sa výrazne líšili a mali neuveriteľne odlišné skúsenosti a ticho medzi nimi postupe prestalo byť príjemné a začalo byť trápne.

Na druhej strane sa Neville a Ginny zblížili počas vedenia odporu na Rokforte za posledný rok vojny. Keď Ginnin vzťah s Harrym ochabol, jej priateľstvo s Nevillom sa rozrástlo a rozkvitla medzi nimi láska. Harry si bol celkom istý, že Neville mal o Ginny záujem celé roky. Ešte aj teraz sa na ňu Neville často díval, akoby bola tá najnádhernejšia vec na celom svete a nemohol uveriť vlastnému šťastiu. Nanešťastie ten jeden krát, čo to Harry Nevillovi spomenul, Neville očervenel až po korienky vlasov a takmer sa zadusil vlastným jazykom.

Neville nebol zďaleka jediný, ktorý čo sa tejto situácie týkalo okolo Harryho chodil ako po špičkách. Nič, čo Harry povedal jeho priateľov nepresvedčilo, že je s tou situáciou dokonale spokojný a nemá žiaden problém s tým, ako to dopadlo. Od Ginny sa mu nedostalo žiadnych podrazov ani úskokov. Všetko čo sa stalo bolo dokonale prirodzené a každý musel jasne vidieť, aký veľký zmysel to dávalo.

„Jasné. Super.“ Ron si strčil ruky do vreciek a pozrel sa dolu na koberec a vtom zbadal svoj sveter vykúkať spod kresla vedľa seba. „Tu je!“ povedal s úľavou, o ktorej Harry vedel, že mala len málo spoločného s daným kusom oblečenia.

Ron zdvihol sveter, pozrel sa naň a povzdychol si. „Asi by som to mal zaniesť domov a vyčistiť, ak si to chcem na seba dnes večer dať. Jedine že by...“ Ron sa na Harryho nádejne pozrel, „že by si požiadal Kreachera, aby to spravil za mňa? A nepovedal o tom Hermione?“

Harry mu so smiechom odpovedal, „Jasné, je to len jeden sveter. Môžeš sa tu neskôr zastaviť a zobrať si ho. A Hermione o tom rozhodne nepoviem, keďže si nechcem pretrpieť prednáškou o správaní sa k domácim škriatkom o nič viac než ty!“

„Vďaka, kamarát,“ povedal Ron a vďačne mu podal pokrčený modrý sveter.

„Žiaden problém,“ odpovedal Harry. „Uvidíme sa večer.“


Bol prekrásny jarný deň. Trávou povieval jemný vánok a na hladine jazera sa odrážali slnečné lúče. Snape sedel s prekríženými nohami na vzdialenej strane jazera a civel dolu do knihy vo svojom lone. Takto skrytého za vysokým rákosím ho pravdepodobne nikto nebude nechcene rušiť. Harry ležal na chrbte niekoľko metrov od Snapa a civel hore na oblaky. Všetko tu bolo tak pokojné a on cítil úľavu po tom dlhom večeri U Troch Metiel.

Stretnutie prebehlo celkom dobre. Ginny a Neville prišli tak ako mali, dokonca aj Luna a Dean sa tam ukázali. Toto bolo prvýkrát čo sa ich za niekoľko posledných mesiacov zišlo toľko naraz. Ten večer čiastočne oslavovali, keďže Ginny a Luna ukončili svoje MLOKY; atmosféra bola uvoľnená a slávnostná. Ako však Harry očakával, jeho rozchod s Ginny bol tým erumpentom v miestnosti, ktorého sa všetci snažili trošku príliš nasilu nespomenúť. Dokonca aj Luna sa tejto téme zvláštne vyhýbala. Harry premýšľal, či aj Ginny to otravovalo tak veľmi ako jeho, ale nemal príležitosť sa jej opýtať.

Harry sa pozrel bokom na Snapa a povzdychol si. „Kiež by si ma tak mohol počuť. Bolo by fajn porozprávať sa s niekým, kto by v tomto pre zmenu nechránil moje city.“

Snape zdvihol hlavu od knihy a poobzeral sa dookola. Harrymu sa takmer zastavilo srdce. Počul ho snáď Snape? Harry sa posadil, naklonil sa dopredu a snažil sa pohľadom prinútiť Snapa aby niečo povedal.

Po chvíli Snape obráti pozornosť späť ku knihe. Možno že predsa len Harryho nepočul. Ale aj tak, Harry nebol jedným z tých, ktorí sa tak ľahko vzdávali. „Haló?“ znova to skúsil. „Počuješ ma?“

Snapova hlava sa znova prudko zdvihla. Zúžil oči a rukou sa načiahol za prútikom a podozrievavo sa začal obzerať okolo seba.

„Naozaj ma počuješ!“ zvolal Harry. „No tak, Snape, povedz niečo!“

Namiesto slov však Snape vyslal do rákosia lemujúceho breh jazera rýchle omračujúce kúzlo. Ozvalo sa niekoľko prekvapených zagáganí a z úkrytu vyleteli vystrašené husi trepotajúce krídlami. Snape sledoval, ako odleteli, potom si potichu pozbieral knihy a vrátil sa do hradu. Harry bol sklamaný, ale nedal sa úplne odstrašiť. Ešte stále bolo možné, že ho Snape nejako počul a Harry bol odhodlaný to vyskúšať znova.

Na ďalší krát keď Harry sníval, našiel Snapa v Rokfortskej knižnici. Bol posledný deň školského roka, všetci už mali po skúškach a knižnica bola takmer prázdna. Zostávala tu len malá skupinka húževnatých Bystrohlavčanov, jeden Bifľomorčan a Snape.

Keďže si Harry nemohol počas svojej návštevy u Snapa odtiahnuť stoličku, aby sa vedľa neho posadil, uspokojil sa s opretím o kraj stola. „Snape?“ skúsil povedať.

Snape nezdvihol hlavu od svojej práce, ale načiahol sa jednou rukou a zamával si ňou okolo ucha, akoby chcel odplašiť muchu.

„Počul si to?“ opýtal sa Harry o niečo hlasnejšie. „Snape?“

Snape prudko zatvoril knihu, pozbieral svoje poznámky a vypochodoval von z knižnice s mrzutým výrazom na tvári. Harry ho nasledoval. „No tak, povedz niečo!“ dožadoval sa ešte hlasnejšie. Jediné čo Snape spravil bolo, že začal kráčať rýchlejšie.

Harry si teraz už bol istý, že ho Snape počul a tak s ním držal tempo a neprestával hovoriť. „Dočerta, Snape, rozprávaj sa so mnou! Už ma nudí stále ťa len sledovať ako čítaš. Odpovedaj mi!“

Snape sa konečne zastavil, vytiahol svoj prútik a začal sa pýtať, „Kto to robí? Potter? Black? Toto je naozaj žalostný pokus, dokonca aj na jeden z vašich trikov. Odpáľte.“

„Nie, to nie je... Ja nie som oni! Počuješ čo hovorím?“

Harry zadržal dych, keď Snape zostal na niekoľko sekúnd ticho. „Áno,“ nakoniec odpovedal. „Počujem ťa.“

Harry víťazoslávne zvolal, „Vedel som to! Toto je úžasné!“

„Úžasné?“ odfrkol si Snape. „Vždy si bol nafúkaný somár s obrovským egom, Potter.“

Tá poznámka Harrymu príliš pripomínala všetky tie ostatné, ktoré si musel odtrpieť ako študent profesora Snapa a musel celou silu potlačiť svoje rozčúlenie. „Pozri, ja k nim nepatrím a toto nie je žart.“

„Samozrejme, že nie,“ povedal Snape tónom, ktorý naznačoval, že Harrymu ani v najmenšom neverí. „Tak potom kto si a prečo si tu?“

„Ja, éé, volám sa Harry.“ Nevedel ako odpovedať na zvyšok tej otázky, ale ´som z budúcnosti kde si mŕtvy´ by rozhodne nebola najvhodnejšia odpoveď.

„Nepoznám žiadneho Harryho. Finite Incantatem. Revelio! Aparecium!“ skúšal Snape.

„To nezaberie. A môžeš prestať mávať prútikom. Som si celkom istý, že mi nemôžeš ublížiť.“

Snape mierne sklopil ruku s prútikom, ale jeho obočie sa stiahlo a poobzeral sa dookola po chodbe. Harry takmer videl, ako sa mu v hlave otáčajú kolieska, keď sa pokúšal rozuzliť čo sa dialo. „Celkom istý? Takže mi hovoríš, že nie si v skutočnosti tu, ale nejako ma odniekiaľ sleduješ.“

„Ja...“ Harry zvážil Snapove slová. Bolo by presnejšie, keby povedal, že je na chodbe so Snapom, alebo že leží doma vo svojej posteli? „Vlastne si myslím, že obidve možnosti sú takpovediac správne.“

Snape znovu zdvihol prútik a opýtal sa, „Ako? Aké kúzlo používaš?“

Harry si nedokázal okamžite vymyslieť žiadne iné vysvetlenie a tak sa rozhodol povedať pravdu. Teda, aspoň časť pravdy. „Nie je to kúzlo. Viem, že toto bude znieť šialene, ale. No... myslím, že spím. Snívam.“

„Čo, a ja mám akože byť výplodom tvojej fantázie?“ Snape si drzo odfrkol.

„Nie! Myslím tým, keď snívam, akosi sa objavím vždy tam, kde si ty.“

„Ako dlho? Ako dlho si ma špehoval?“

Nebolo to tak celkom špehovanie, ale Harry sa o takom detaile nechcel práve v tej chvíli hádať. „Neviem. Niekoľko týždňov.“

„Máš pravdu,“ povedal Snape. „Naozaj to znie šialene. A ja z toho neverím ani slovu. Choď otravovať niekoho dôverčivejšieho. A Potter – ak zistím, že si to ty, pričarujem ti tvojho čuráčika na tvár a nechám ťa močiť z nosa.“ A s tým si Snape strčil svoj prútik späť do vrecka a odpochodoval dolu po chodbe.

Harry tam chvíľu len tak stál a uvažoval nad tým, čo sa práve stalo. Povedal Snapovi, že nebol len výplodom jeho fantázie. Ale nebol snáď? Ak bol, tak potom to bol teda mimoriadne tvrdohlavý výplod, to bolo isté. A ak bol predsa len obyčajným snom, Harry sa čudoval, prečo mu tak veľmi záleží na tom, či mu Snape veril.


Prešli tri dni než sa Harrymu znova začalo snívať o Snapovi. Tentoraz keď sen začal, Harry bol na chvíľu zmätený. Vôbec nebol na Rokforte, ale nachádzal sa v pomerne malej, ošúchanej spálni, ktorú nepoznal. Ležal tam však Snape na rozhádzanej, neustlanej posteli, civel na strop a tváril sa znudene. Harry si rýchlo domyslel, že sa museli začať letné prázdniny a toto musel byť dom Snapovcov.

Harry mal pocit, že jeho prítomnosť narúšala Snapovo súkromie a chvíľu zvažoval, že sa vôbec neozve a neupúta jeho pozornosť. Potom sa rozhodol, že ak tieto sny naozaj išli v chronologickom poradí tak ako sa zdalo, nemienil stráviť nasledujúce dva mesiace letných prázdnin tichým zakrádaním sa za Snapom. Pozbieral všetku svoju odvahu, zhlboka sa nadýchol a prehovoril. „Haló? Snape?“

Než Harry stačil žmurknúť, Snape vyskočil na nohy s prútikom v ruke. „Kto je tam?“

„Éé. To som zase ja, Harry.“

„Čo tu dočerta robíš? Ako sa opovažuješ?“ penil Snape.

„Prepáč,“ povedal Harry a mierne sa zhrbil. „Nedokážem si tak celkom vybrať, kde sa objavím.“

„Óh, no jasné, pretože snívaš. Boh ťa chráň, Potter--“

„Ja nie som James Potter, dopekla!“ prerušil ho Harry. „Ani žiaden z jeho priateľov.“ Pomaly vydýchol a uvažoval nad tým, ako by mohol Snapa presvedčiť, že hovorí pravdu. „Okej. Pokiaľ vieš, vie James alebo Sirius kde bývaš?“

„Nie,“ povedal Snape. „Ale... niekto.... im to mohol povedať.“

Harry sa dovtípil, že ´niekto´v tomto prípade zrejme znamenalo ´Lily´. A hoci Lily pred niekoľkými týždňami odmietla Snapovo ospravedlnenie, ešte stále nemohla Jamesa ani cítiť a Snape si toho bol určite plne vedomý. „Jasné,“ pokračoval Harry, zamietajúc Snapov argument, „ale aj keby vedeli ako a kde ťa nájsť, museli by použiť mágiu. Čo by ich mohlo dostať do vážnych problémov, keďže ešte nemajú dovolené používať mágiu mimo Rokfortu.“

„Prekliati Chrabromilčania si robia čo sa im len zachce a nikdy sa kvôli tomu nedostanú do problémov,“ zašomral Snape. Jeho protesty však boli zneli pomerne neúprimne a vyzeralo to, že Snape dočasne prijal Harryho vysvetlenie. Sklopil prútik a posadil sa na kraj postele. Naklonil sa mierne dopredu, odetý v priveľkých muklovských šatách s prútikom voľne visiacim v ruke a zrazu sa tváril zvláštne porazene.

„Fajn,“ povedal Snape. „Nie si jeden z nich. Tak kto teda si?“

„Už som ti povedal; volám sa Harry.“

„A ja som ti povedal že žiadneho Harryho nepoznám.“

„Nie, pred týmto sme sa ešte nikdy nestretli.“ Čo bola technicky pravda, odôvodnil si Harry. V skutočnosti sa stretli až o mnoho rokov neskôr.

„Tak ako potom poznáš moje meno?“ hádal sa s ním Snape.

„Videl som ho na tvojich domácich úlohách v knižnici.“ Harry bol na seba celkom hrdý, že mu tá odpoveď napadla tak rýchlo.

„Jasné,“ povedal Snape a pochybovačne sa mračil. „Ako to, že sa vždy objavíš cez deň, ak snívaš?“

Harry mykol plecom, ale potom si spomenul, že Snape ho nemôže vidieť. „Netuším. Ja mám noc.“

„Ako je to možné? Si na opačnej strane sveta alebo čo?“

„Nie...“ Snapove otázky sa rýchlo dostávali na nebezpečné územie a Harry potreboval rýchlo zmeniť smer rozhovoru. „Pozri, neviem čo presne sa deje, neviem o nič viac než ty. Neplánoval som to, vieš? Možnože to vlastne vôbec nerobím ja. Možnože to ty niečo robíš.“

Snape zagánil, ale jeho vražedný pohľad bol namierený asi meter vľavo od miesta, kde Harry stál. Čo bola možno aj dobrá vec, keďže ak by ten pohľad zasiahol svoj určený cieľ, Harry sa mohol pod jeho nátlakom samovznietiť priamo na mieste. „Óh, áno, už si ma odhalil. Úplne zbožňujem, keď ma prenasledujú hlasy bez tela. Budem sa cítiť poctený, ak sa nabudúce objavíš, keď budem na WC.“

„Drahý Merlin, len to nie!“ zvolal Harry, vydesený, že sa to naozaj prihodí, teraz keď to Snape spomenul. „Bléé. V poriadku. Ani jeden z nás nevie, prečo sa toto deje a zdá sa, že sa jeden druhého nejakú tú dobu nezbavíme. Môžeme to teda aspoň nejako využiť.“

„A ako presne by si navrhoval, že také niečo spravíme?“

„Nuž, ak ma nikto nevidí, mohol by som byť užitočný.“

„To má slušný potenciál...“ vyzeralo to, že Snape zvažoval možnosti.

„Alebo by sme mohli, čo ja viem, len tak sa rozprávať a nejako zabiť čas. Vyzeral si celkom znudene, keď som sem prišiel.“

„O čom sa chceš rozprávať?“ Snape pri tej možnosti neznel práve nadšene.

Pod nátlakom vymyslieť si tému rozhovoru Harry vyhŕkol prvú vec, ktorá mu napadla. „To tu si vyrástol?“ Uvedomil si, že to nemal povedať vo chvíli, keď mu tie slová vyšli z úst.

Snape zagánil nenávistnejšie než kedykoľvek predtým a tvár u celá očervenela. „Nie, samozrejme že nie. Ja len zostávam na tomto príšernom mieste dokiaľ nedokončia rekonštrukciu môjho zámočku vo Francúzsku.“

„Bože, to si vždy taký podráždený? Nemyslel som tým nič zlé. Nie že by moje detstvo bolo nejaké úžasné. Ver mi, táto izba je oveľa lepšia než tá kde som spával ja predtým, než som bol dosť starý na to, aby som odišiel do školy.“

„Oh...?“ spýtavo sa naňho obrátil Snape, očividne zvedavý.

„Moja ´izba´ bola komora pod schodmi. Zamkýnali ma tam na noc. Mňa a všetkých miestnych pavúkov.“ Harry netušil, prečo sa s tým priznal Snapovi. O detailoch zo svojho života u Dursleyovov nepovedal nikomu, ani Ronovi a Hermione nie.

„To snáď nie,“ povedal Snape.

„Ale áno.“

„Oh.“ Snape nepovedal viac než to, ale niečo v jeho správaní sa zmenilo. Jeho postoj a výraz tváre boli o takmer nebadanú trošku menej strnulé a Harry si pomyslel, že sa zrejme trochu uvoľnil.

Ticho pokračovalo, až mal pocit, že sú ticho pridlho a Harry sa pokúšal vymyslieť spôsob, akým ho zaplniť. Než však prišiel na niečo, čo by mohol povedať bez toho, aby sa na to Snape nepochybne urazil, zachránilo ho zaškrípanie nasledované buchnutím kdesi v dome. „Čo to bolo?“

„Moja mama prišla domov.“ Snape sa pozrel z miesta, kde sa približne nachádzal Harry na dvere od izby a naspäť. „Musím jej ísť pomôcť vyložiť nákup.“

Snape odrazu vyzeral znepokojene a Harry si nebol istý prečo. Možno mu bolo trápne, že Harry uvidí zvyšok domu. Alebo možno nechcel, aby ho niekto prichytil, ako sa rozpráva s neviditeľnými hlasmi. Nech už to bolo akokoľvek, Harry sa pokúsil znieť upokojujúco. „Okej, dobre. Ja tu skrátka len zostanem, dokiaľ sa nevrátiš. Aj tak sa pravdepodobne čoskoro zobudím.“

„Tak dobre,“ povedal Snape, postavil sa a odkráčal k dverám. Zastavil sa s rukou na kľučke a obrátil  sa k nemu naspäť. Na chvíľu vyzeral, akoby chcel niečo povedať, ale potom jednoducho vyšiel z izby a zatvoril za sebou dvere.

Harry chcel zo zvedavosti ísť za Snapom a sledovať, ako sa správa voči vlastnej mame, ale dodržal svoje slovo a zostal tam kde mal. Našťastie nemusel stráviť príliš dlhý čas sám v malej, ošumelej miestnosti. Ako predpovedal, zobudil sa ešte predtým, než sa Snape vrátil.

 

Poslední komentáře
02.06.2010 10:40:29: Děvče, miluju tvůj výběr povídek k překládání. Vždycky mě přikovají k počítači. Už se nemůžu dočkat...
01.06.2010 23:37:05: Paráda, zápletka se mi líbí, a zítra na pokračování se moc těším :)
01.06.2010 22:52:05: wow, to je rychlost. presli sotva dve hodky a uz su tu komentare :O smiley nebojte, dalsia cast pri...
01.06.2010 22:25:22: zatiaľ to pokračuje veľmi zaujímavo...som zvedavá ako to bude pokračovať