Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 4

Prišiel September a s ním aj druhá časť Harryho výcviku a začiatok nového školského roka. Harryho vôbec neprekvapilo, keď druhú noc v mesiaci zistil, že sa mu znova sníva o Rokforte. Objavil sa v úzkej, slabo osvetlenej uličke, kde sa Snape rozprával s dvoma Slizolinčanmi, ktorých Harry nespoznal.

„...frustrujúce, že sme ešte stále v škole, takže nám toho zatiaľ veľa nepovedia,“ hovoril vysoký chlapec s pieskovo žltými vlasmi. „Na niektoré veci však robili narážky a iné sme prepočuli.“

„Tak to máte viac informácií než ja. V mojej... situácii... nemôžem robiť nič viac než sledovať muklovské správy,“ povedal Snape opovržlivým tónom.  „Hlásia neslýchané množstvo vrážd a nehôd v Británii, ale sú príliš obmedzení na to, aby pochopili, čo sa im deje rovno pod nosmi.“

„Je to hanba, že sa musíme skrývať a žiť v strachu pred objavením takou nízkou formou života,“ povedal ten druhý tichým a hladkým hlasom. Čierne vlasy a červené pery mu prudko kontrastovali s bledou pokožkou a Harry mal pocit, akoby mal chlapcove črty tváre odniekiaľ poznať.

Snape súhlasne prikývol a opýtal sa. „Čo ste prepočuli?“

Ten vysoký znova prehovoril. „Temný pán je aktívnejší než kedykoľvek predtým. Nielen očividným spôsobom, ale aj v zákulisí. Politicky. Teraz má ľudí v niektorých z najvyšších odvetví ministerstva.“

„A zdá sa aj, že má každým dňom čím ďalej tým viac nasledovníkov,“ povedal ten druhý.

„Ha! Väčšina z nich sa do toho dala zo strachu a chcú si len zachrániť vlastnú kožu! Nezaslúžia si ani klaňať sa k jeho nohám.“

„Čoho si je Temný pán veľmi dobre vedomý,“ dopovedal Snape. „A to je presne ten dôvod, prečo rozozná našu skutočnú hodnotu, keď sa k nemu budeme môcť pridať.“

Ak sa k nemu kedy budeme môcť pridať. Ešte stále nám zostávajú dva roky tejto prekliatej školy.“

„Mal by si ten čas využiť na to, aby si sa niečo aj naučil, Avery,“ povedal mu Snape.

Avery! Harry si rýchlo pospájal dokopy informácie zo Snapových spomienok spolu s vlastnými zážitkami z boja v Oddelení záhad a uvedomil si, že ten tmavovlasý musel byť Mulciber. Lily ho opisovala ako ´desivého´. Harry si pomyslel, že ten opis bol od nej zhovievavý.

„Súhlasím,“ povedal Mulciber. „Môj otec ma cez leto učil najefektívnejší spôsob použitia imperiusu, okrem iného. V budúcnosti sa mi to zíde, tým som si istý.“

Harrymu v žilách začala vrieť krv, keď počul, ako chladnokrvne a nedbalo rozprávali o vraždách muklov a neodpustiteľných kliatbach. Fakt, že účastníkom diskusie bol aj Snape ten rozhovor robil stokrát horším. Harry samozrejme vedel o Snapových ambíciách stať sa smrťožrútom, ale toto bolo prvý raz, čo to videl na vlastné oči. V tej chvíli si želal, aby mohol v tomto sne zhmotnieť a vraziť Snapovi jednu poriadnu do jeho prerasteného nosa a vmlátiť doňho trochu zdravého rozumu.

Harry bol tak nahnevaný, až na chvíľu prestal počúvať a stratil niť rozhovoru. Keď sa znova začal sústrediť, Mulciber a Avery sa s ním už lúčili a odchádzali z chodby preč. Harry bol sotva schopný počkať, kým odišli dosť ďaleko na to, aby ich už nebolo počuť, než začal, „Takže toto chceš robiť, keď skončíš školu?? To takto chceš niečo dokázať?!“

Snape takmer vyskočil z kože, keď Harry prehovoril. „Čo do čerta! Musíš to stále robiť?!“

Harry ignoroval Snapov šok a pokračoval, „Povedal si mi, že nechceš stráviť život podlizovaním sa iným. Nevieš, že to je presne to, čo budeš robiť, ak sa k nemu pridáš?!“ Zaťal ruky v päste, aby nejako zastavil triašku vo svojich rukách.

Snapov výraz tváre potemnel. „Mýliš sa. Bude si ma ceniť a rešpektovať ma pre môj talent. Jeho najvernejší prívrženci budú zdieľať jeho moc.“

„Nie, to ty sa mýliš. Jeho ´prívrženci´ nie sú nič viac než len pešiaci, ktorých využije a zahodí kedy a ako sa mu len zachce. On nerešpektuje nikoho.“

„To je len kopa ministerských táranín! Rešpektuje tých, ktorí sú oddaní jeho ideálu.“

„Oddaní?“ Harry si povzdychol. „Severus, naozaj chceš zabíjať ľudí? A mučiť ich? Nie len muklov, ale každého, kto sa proti nemu postaví alebo sa mu znepáči?“

„A teraz len odrapkávaš propagandu! Myslel som si, že si múdrejší. Čo ty vôbec vieš o Temnom pánovi?!“ vyprskol Snape.

„Viem, že mi zavraždil rodičov,“ odvetil Harry.

„Oh.“ Snapa jeho odhalenie zaskočilo. Otvoril a zase zatvoril ústa, akoby sa chcel niečo opýtať, ale nevedel ako.

„Prečo?“ doplnil zaňho Harry. „Moja mama sa narodila u muklov. Môj otec bol čistokrvný, takže odhadujem, že to z neho robilo zradcu krvi, však?“

Než Snape stihol sformulovať odpoveď, ich spor prerušil náhly zvuk prichádzajúcich krokov a blízke hlasy. „Musím ísť na transfiguráciu,“ povedal Snape. „Nenechám sa prichytiť, ako sa hádam sám so sebou, keď mám byť na vyučovaní.“ S tými slovami sa otočil na opätku a odpochodoval preč, nechávajúc za sebou Harryho peniť v samote.


„...a Slughorn sa obrátil práve včas na to, aby uvidel Blackov kotlík vykypieť a mňa ako držím struk s buberózovým hnisom a myslel si, že som sabotoval Blackov elixír,“ sťažoval sa Snape.

„Oh, to je ale hlúposť,“ súcitil s ním Harry. „A ešte k tomu by to ani nebolo veľmi šikovné!“

Harry sedel so Snapom na dlážke v málokedy využívanej chodbe v škole. Toto bolo tretí krát, čo o Snapovi sníval od ich hádky. Najprv boli ich stretnutia trápne, ale Snape sa zdal odhodlaný predstierať, že sa nestalo nič nezvyčajné. Harry si lámal hlavu hľadaním spôsobov, akými presvedčiť Snapa, aby sa nepridával k Voldemortovi, ale doteraz mu nič nenapadlo.

„Normálne by som poukázal na fakt, že Chrabromilčania nie sú práve volení pre svoju brilantnosť, ale vzhľadom na prítomných sa zdržím komentára,“ povedal Snape s náznakom úškrnu skrúcajúcim kútiky jeho úst.

„Múdre rozhodnutie. Inak by som musel poukázať na fakt, že v skutočnosti sú to Bystrohlavčania, ktorých si vyberajú pre ich mozog, Chrabromilčanov vyberajú pre ich odvahu a rytierskosť a Slizolinčanov pre ich ľstivú zákernosť a nepríjemné povahy.“

„Čertovská pravda,“ súhlasil Snape. „V každom prípade, asi mám šťastie, že sa Slughorn nikdy neobťažuje nikomu dávať tresty po škole, ale prinútil ma, aby som sa podelil so svojím elixírom s Blackom, čo bolo pravdepodobne rovnako hrozné.“

„Au,“ povedal Harry. „A prirodzene predpokladám, že už premýšľaš nad spôsobmi odvety?“

„Samozrejme. A keď tak spravím,...“ Snape sa odrazu odmlčal. O malú chvíľu neskôr Harry začul zvuk krokov jedného človeka. Snape sa postavil a vytiahol svoj prútik. Hoci Harry nedokázal spraviť nič, čím by pomohol v prípade duelu, aj tak sa postavil vedľa Snapa.

Zo všetkých ľudí v tomto hrade, ktorých by Harry očakával zatúlať sa k nim touto chodbou, Albus Dumbledore bol jedným z posledných. A práve on bol tým približujúcim sa človekom, na habite zlaté hviezdičky a mesiačiky jasne svietiace na fialovom podklade. Keď sa k nim priblížil, pery sa mu skrútli prchavým úsmevom a pozrel sa na Snapa ponad rám svojich okuliarov. „Áh, pán Snape. Dobrý deň.“

„Riaditeľ,“ odzdravil ho Snape. Povedal to zdvorilým tónom, ale jeho výraz tváre a postoj bol obozretný.

„Zdalo sa mi, že som z tejto chodby začul hlasy,“ povedal Dumbledore. „Tak sa zdá, že som sa nemýlil. To je dobré vedieť, keďže to znamená, že som sa ešte nezbláznil a nezačal blúzniť. Avšak, toto mi pripadá ako zvláštne miesto na potulovanie sa.“

„Chcel som si nájsť bezpečné miesto na precvičenie kúzla Aquamenti a niekoľko nových protikliatob,“ vysvetlil Snape.

„Áh, už rozumiem. Výborne; som si istý, že vaši profesori ocenia vašu snahu.“

„Ďakujem, pán riaditeľ.“

Dumbledore sa poobzeral po chodbe a pohľadom prešiel bez pozastavenia po mieste, kde stál Harry. „Prisahal by som, že som vás počul s niekým sa rozprávať.“

„Nie, som tu sám.“

„Ako vidím. Nuž, tak vás teda chválim za vašu nezávislosť. Samozrejme, vždy som mal pocit, že čas strávený s priateľmi je rovnako dôležitý ako čas strávený osamote. Niektorí priatelia sú však hodnotnejší než tí ostatní.“ Dumbledore sa pri tomto veľavýznamne pozrel na Snapa.

„Ja... si to zapamätám,“ povedal Snape, ktorý si očividne nebol istý, čo tým Dumbledore myslí, ale rovnako si neželal predlžovať ich rozhovor tým, že by ho požiadal o vysvetlenie.

„Dobre, dobre,“ povedal Dumbledore. „Nuž, tak ja vás teda nechám trénovať.“ Pomaly začal odchádzať, ale odrazu sa zastavil a obrátil sa naspäť. „Oh, a pán Snape – buďte opatrný a nezačnite sa rozprávať sám so sebou. Hovorí sa, že to je istý znak šialenstva.“ Jeho pohľad sa pomaly presunul zo Snapa presne na to miesto, kde vedľa neho stál Harry a naspäť. Potom sa Dumbledore obrátil a pomaly odkráčal preč z chody, falošne si pri tom hvízdajúc.


Harry sa objavil a uvidel Snapa ako prechádza nízkou zemitou chodbou a cestu mu osvetľuje len slabé svetlo vyžarujúce zo špičky jeho prútika. Harrymu trvalo len niekoľko sekúnd kým sa spamätal a spoznal priechod vedúci do Škriekajúcej búdy. O malú chvíľku neskôr si uvedomil, čo tam Snape asi tak robil a srdce sa mu zaseklo v hrdle. „Severus, počkaj!“ zavolal naňho.

Snape sa strhol a hlavou vrazil do stropu tunela. „Máš dokonalé načasovanie, ako obvykle,“ zasyčal cez zaťaté zuby.

Harry sa zúfalo snažil vymyslieť nejaký spôsob, akým prinútiť Snapa, aby sa vrátil. Postavil sa pred Snapa, hoci vedel, že mu nemôže fyzicky zablokovať cestu. Po prvýkrát si skutočne zaželal, aby bol vo svojich snoch hmotný. „Čo tu dolu robíš?“ opýtal sa, hoci odpoveď už poznal.

„Dnes v noci zistím, čo majú Potter a jeho kamaráti za lubom,“ odpovedal Snape tichým, ale rozhodnutým hlasom.

„Ty si šiel za nimi?“

„Nie... Black mi povedal, ako ich nájsť.“

„Sirius ti to povedal? A to ti nepripadalo ani trochu divné??“

„Samozrejme, že pripadalo!“ zasyčal Snape.

„Tak prečo robíš to čo ti povedal?“

„Aká iná možnosť mi zostáva?“

„A čo takto tá, kde im neskočíš do očividnej pasce?!“ vykríkol Harry, vydesený faktom, že Snapova zvedavosť prevýšila aj jeho zdravý rozum.

„Ja sa ich nebojím.“ Snape pevnejšie stisol svoj prútik a pokračoval v ceste.

Harry sa začal hýbať, aby zostal pred Snapom a povedal. „Počkaj, počkaj chvíľu. Nemôžeš tam dolu ísť. Je to nebezpečné.“

Snape prižmúril oči. „Čo ty o tom vieš?“

„Okej, pozri,“ povedal Harry. „Všimol si si, ako je Lupin často chorý?“ Nechcel odhaliť Remusovo tajomstvo, ale bola to tá jediná vec, ktorá by mohla presvedčiť Snapa, aby sa vrátil. Ak by Snape pokračoval v ceste, aj tak by na to prišiel.

„...Áno...“

„Páli ti to a si všímavý. Musel si si všimnúť, že vynecháva vyučovanie vždy v rovnakom čase mesiaca.“

„Počas splnov. Takže som mal pravdu! On je naozaj vlkolak!“ Snape znel priam radostne, keď sa mu jeho podozrenia potvrdili.

„Áno. A usudzujem, že tvojej pozornosti neuniklo, aká fáza mesiaca je teraz?“

„Je spln. A?“

„A videl si ty vôbec niekedy vlkolaka? Ver mi keď ti hovorím, že sa s jedným nechceš stretnúť tvárou v tvár!“

Snape zaváhal a to stačilo. V tej chvíli do tunela vbehol James. Harrym odrazu prudko myklo, keď uvidel Jamesa – svojho otca – priamo pred sebou, ale veci sa diali príliš rýchlo a on nedokázal tak rýchlo zatriediť, čo cíti. James utekal tak rýchlo, ako mu to len tunel dovoľoval a takmer vrazil do Snapa. Len tak-tak sa mu podarilo zastaviť tesne pred ním a vyhŕkol, „Snape! Snape, zistil som čo ti Sirius povedal. Musíš odtiaľto vypadnúť! Vráť sa späť!“

„A prečo by som mal, Potter? Nechceš, aby som videl, čo je tam dolu?“ povedal Snape a zamieril prútikom na Jamesa.

„Pozri, nie je to bezpečné. Je to pasca.“ James zalapal po dychu.

„Tentoraz dobre vražedná! Viem o Lupinovi. Mali ste v pláne zabiť ma a potom nechať vlkolaka zožrať všetky dôkazy?“

James vyzeral akoby mu malo prísť špatne. „Kriste, Snape, nikto ťa nechce zavraždiť! Dokonca som ani nevedel, čo ti Sirius povedal. Ani Remus nič nevie. Sirius je idiot. Chcel ťa len vydesiť. Myslel si, že to bude vtipné. Neuvažoval nad následkami. Prosím, Snape, musíš sa vrátiť!“

„Vrátim sa. A ani nikomu nepoviem o vašom vlkolačom mazlíčkovi. A ani nevylíčim riaditeľovi, ako sa ma Black pokúsil zabiť. Ak...“

„Ak?“ zopakoval James.

„Odvoláš tých svojich prekliatych pätolizačov a dáte mi pokoj. Mám na práci lepšie veci než blbnúť s vami debilkami.“

„...Dobre.“

„Myslím to vážne. Aj Blacka. Nasaď tomu svojmu psiskovi poriadny náhubok, lebo inak sa celá škola dozvie o Lupinovi.“

„Dobre. Len už choď.“ James povedal naraz rozzúrený aj otrávený, s úľavou aj znechutením.

Snape zagánil na Jamesa a potom sa okolo neho hrubo pretlačil. Keď Snape zamieril späť na Rokfort, Harry začal znova voľne dýchať.


Keď sa Harry na ďalší krát objavil na Rokforte, Snape ho rýchlo zaviedol do opustenej, odľahlej chodby. Len čo boli v bezpečnej vzdialenosti od najfrekventovanejších častí hradu, Snape sa doňho pustil s hrozivým výrazom na tvári. „Pozrel som sa do školských záznamov, zatiaľ čo si bol preč,“ povedal. „Žiaden Harry Dursley neštudoval na Rokforte minimálne posledných sto rokov.“

Harry si znova v duchu vynadal za to, že také niečo nepredvídal. „Si si istý? Možno si to prehliadol.“

Snape hodil Harryho smerom opovržlivý pohľad.

„Okej, dobre. Tak som možno nenavštevoval školu presne v tom čase, v akom som ti to naznačil.“

„Začínam sa čudovať, či si tu vôbec niekedy študoval,“ povedal Snape. „Buď si mi klamal v tomto, alebo si mi klamal o tom, kto si, alebo nie si z tohto času.“

Harry chcel Snapovi povedať, že mu nikdy neklamal, ale to by bolo klamstvo tiež. Nevediac čo má povedať, radšej zostal ticho.

„Ha! Ani to nepopieraš!“ povedal Snape.

„Pozri, Severus, ja...“

Snape v tej chvíli ignoroval Harryho a začal pochodovať hore-dolu po chodbe. „O Rokforte toho vieš veľa – vyučovanie a hodiny, bežný chod, profesori, rozloženie hradu... Viac než by si sa mohol naučiť jednoduchým pozorovaním v krátkom čase. Máš príbehy z času, keď si tu bol študent a očividne máš rád Chrabromil. Nie si dosť dobrý klamár na to, aby si si to všetko vymyslel.“

„Jéé, ďakujem.“

„Takže ktorá možnosť to je?“ Snape prestal pochodovať a obrátil sa, aby mohol na Harryho znova zagániť. „Buď nie si, kto tvrdíš že si, alebo nie si z tohto času? Osobne vsadím na to prvé; je to oveľa jednoduchšie a pravdepodobnejšie vysvetlenie.“

Harry by sa mu za žiadnu cenu nepriznal, že v skutočnosti sú správne obe možnosti. Nechcel Snapovi klamať, ale ak by mu povedal úplnú pravdu, bol si istý, že Snape by sa s ním už nechcel ďalej rozprávať. Z nejakého dôvodu pri tom pomyslení Harrymu prišlo trochu zle. Rýchlo sa rozhodol a povedal, „Niekedy najjednoduchšia odpoveď nie je tá správna.“

„Naozaj nie si z tohto času?“ Snapov tón bol skeptický.

„Nie.“

„Takže čo si, duch?“

„Vyzerám ako duch?“ Len čo tú otázku vypustil z úst, uvedomil si, ako hlúpo znela. „To je jedno, neodpovedaj, prosím. Nie, nie som duch.“

„Ako vieš? Možno si mŕtvy a nevieš o tom.“

„Uh, aký si vtipný! Áno, možno si neuvedomujem, že som mŕtvy, alebo si možno ty neuvedomuješ, že si výplodom mojej fantázie.“

„Ok, ten argument prijímam,“ povedal Snape. „Tak fajn, dobre. Predstierajme na chvíľu, že ti verím. Nepoužívaš zastarané výrazy a máš vedomosti z modernej doby. Musíš byť z budúcnosti.“

„Áno, to som.“

„A ak temný pán zabil tvojich rodičov, tak to musí byť celkom blízka budúcnosť,“ uvažoval Snape. Harrymu nebolo príjemné, koľko informácií si Snape bol schopný domyslieť a neodpovedal. Na tom však nezáležalo; Snape nečakal, kým mu to potvrdí. Odrazu sa nečakane spýtal, „Poznáš ma v budúcnosti?“

„Nie naozaj.“

„´Nie naozaj´? Bola to jednoduchá otázka áno alebo nie.“

Harry si povzdychol. „Okej, pozri, toto je presne ten dôvod, prečo som ti všetko nepovedal od začiatku. Vedel som, že sa ma začneš pýtať všemožné otázky a nechcem... nie som si istý, čo všetko by som ti mal povedať. Neviem aké následky to bude mať. Zahrávanie sa s časom je komplikované a nebezpečné, nie?“

„Keby si sa toho skutočne bál, vôbec by si sa so mnou nerozprával,“ odpovedal mu mračiaci sa Snape. Teraz však znel viac urazený než nahnevaný.

„Áno, možno. Neviem. V každom prípade je na mne, aby som sa rozhodol, koľko ti chcem povedať.“

„Tak dobre. Už sa ťa nebudem viac pýtať. Nateraz.“

To bolo to najlepšie, čo Harry mohol získať a oveľa viac, než v čo dúfal na začiatku tohto rozhovoru. Vedel, že bude nejakú dobu trvať, kým si znovu získa Snapovu dôveru, ale s tým dokázal žiť. Bolo preňho malým víťazstvom, že sa s ním Snape ešte vôbec rozpráva.

„Takže,“ povedal Harry, „dokončil si tú príšernú esej na transfiguráciu?“


Hermiona vykročila z Harryho kozuba s obrovskou starodávnou knihou v rukách. To bolo len málokedy dobré znamenie, pomyslel si Harry. „Ahoj, Hermiona,“ povedal. „Skúmala si niečo?“

„Ahoj, Harry. Áno, dá sa to tak povedať. Ale v skutočnosti je to skôr osobný projekt.“

„To znie zlovestne.“

„Poďme sa posadiť do kuchyne a dajme si trochu čaju a keksíky, nech sa môžeme lepšie porozprávať, dobre?“ navrhla Hermiona.

„Ale nie. Toto bude jeden z tých rozhovorov, však?“ naťahoval u Harry.  Hermiona ho buchla do ramena a on sa uškrnul.

O desať minút neskôr sedeli v kuchyni so šálkami čaju v rukách a tanierom plným keksíkov medzi nimi. „Okej, tak čo je to za príšernú knihu hrôzy?“ opýtal sa Harry. „Nie, nechaj ma hádať. Je to História Rokfortu : Revidovaná a ilustrovaná verzia, že?“

„Veľmi vtipné,“ povedala Hermiona. „Nie, hľadala som informácie o  snoch.“

Harrymu sa len tak-tak podarilo potlačiť ston. „Neužila si si toho dosť u profesorky Trelawneyovej?“

„Nie ten typ informácií,“ zamračila sa Hermiona. „Ron mi povedal, že sa tvoje sny o Snapovi zmenili. Už nemávaš opakujúce sa nočné mory o Škriekajúcej búde?“

„Nie. Nemal som jednu z tých už dobré tri mesiace.“

„To je úžasné, Harry! Naozaj.“

„Ver mi, to viem,“ povedal Harry. „Nebola to práve moja predstava o skvelej zábave.“

„Takže teraz snívaš o Snapovi ako o študentovi?“

„Áno.“ Harry položil svoju šálku na stôl. „Viem, čo mi povieš. Niečo o mojom zvyku ´zbytočne sa obviňovať´ alebo o mojom ´sklone zachraňovať ľudí´. Ale nie je to tak. Tieto sny nie sú zlé.“ Väčšinu času.

„Vlastne, niečo také som vôbec nechcela povedať.“

„Naozaj?“ opýtal sa prekvapený Harry.

„Naozaj. Ron mi však povedal, že si rozprával o Snapovi vo svojich snoch, akoby bol skutočný.“

„Ah.“ Harry tušil, že nakoniec bude ľutovať, že Ronovi povedal o svojich snoch. V duchu si poznačil, že má svojho najlepšieho priateľa neskôr zaškrtiť. „Ja len, tie sny sú skutočne ako živé, keď sa dejú. Ale to je v poriadku, viem, že sú to len sny.“

„Možno nie,“ povedala zamračená Hermiona.

„Uh. Zopakuj to, prosím?“

Hermiona si pritiahla tú knihu, mávla nad ňou prútikom a kniha sa otvorila na tej stránke, ktorú ona chcela. „Zistila som, že existuje veľa typov mágie, ktoré umožňujú človeku vstúpiť do snov niekoho iného. V tejto knihe je popísaných množstvo kúziel, či už čarov alebo kliatob, pomocou ktorých je to možné. Niektoré z nich sú dobre temné.“

„Takže si myslíš, že ma niekto preklial?“

„Nie tak celkom. Nenapadá ma žiaden dôvod, prečo by ti niekto chcel spraviť niečo také. Koniec koncov, ak by ti chcel niekto ublížiť, existujú aj oveľa horšie kliatby. Ale čo ak ťa niekto niečím náhodne trafil počas Aurorského výcviku? Alebo možno ty, vyčaroval si pred pár mesiacmi nejaké kúzlo, ktoré by mohlo ovplyvniť sny? Možno to bolo nejaké kúzlo, čo sa nepodarilo?“

„Žiadne ma nenapadá,“ povedal Harry, snažiac sa spomenúť si. „V každom prípade, neobjavujem sa v snoch niekoho iného. Ja som ten, kto sníva a objavuje sa tam, keď je Severus práve hore.“

„Severus?“ Hermiona zdvihla obočie.

„No, nechcel som, aby ma stále volal priezviskom, takže sa mi to zdalo fér,“ povedal Harry. Načiahol sa za keksíkom a dúfal, že sa príliš nečervenal.

„Dobre. Takže, môže to vyzerať, že snívaš a Snape je hore, ale je možné, že to tak nie je.“

„Myslíš, že my obaja snívame?“

„Je to možné. Alebo to možno vôbec nie je Snape a niekto iný vstupuje do tvojich snov a predstiera, že je to on.“

Táto predstava sa Harrymu zdala byť mimoriadne desivá, ale nejako mu nepripadala vierohodná. „Ja ti neviem... naozaj je ako Snape. Nie som si istý, či by hocikto na svete dokázal napodobniť jeho osobnosť, vieš?“

„Nuž, je tu ešte jedna možnosť,“ navrhla Hermiona.

„Aká?“

„Ľudia v niektorých prípadoch očividne dokážu navštevovať jeden druhého v snoch alebo v tranze, ak je medzi nimi mimoriadne silné puto. Je to mimoriadne zriedkavý fenomén a nenašla som žiadnu magickú teóriu, ktorá by sa pokúšala vysvetliť prečo alebo ako sa to deje, ale existuje niekoľko zaznamenaných prípadov.“

„Počkaj, ako by to mohlo vôbec byť možné? Silné spojenie? Snape a ja sme sa nenávideli, keď ešte žil.“

„Pravda, ale všetka tá nenávisť sa môže premeniť vo veľké množstvo vášne,“ povedala Hermiona. „A tiež, celé roky strávil tým, že sa ťa snažil chrániť a pomáhať ti, aj keď ťa nenávidel. Videl si jeho spomienky. Použili ste jeden na druhého legilimenciu. A pozerali ste sa jeden druhému do očí, keď zomrel.“

„Všetko to nejako dáva zmysel,“ povedal Harry, „Až na to, že zabúdaš na jeden dôležitý detail. Snape je mŕtvy.“

Hermiona sa zamračila. „Ja viem. Na to zatiaľ nemám odpoveď.“

„Ale myslíš si, že moje sny sú... viac než len obyčajné sny?“ Harry nemohol uveriť vlastným ušiam. Celé týždne sa snažil pripomínať si, že jeho sny neboli skutočné a teraz mu Hermiona hovorila, že skutočné mohli byť, aspoň na určitej úrovni. Nemohol tomu uveriť.

„Bol by si radšej, keby som si myslela, že si sa zbláznil?“ opýtala sa Hermiona s pokrúteným úsmevom.

„Nie!“ zasmial sa Harry. „To rozhodne nie.“

„Myslela som si,“ povedala Hermiona. Odsunula knihu bokom, zdvihla šálku a usrkla si čaju.

Harry zaváhal a potom sa spýtal, „Hermiona? Aká je pravdepodobnosť, že skutočne vstupujem do minulosti?“

Nastala chvíľa ticha, keď Hermiona zvažovala otázku. Nakoniec povedala, „Neviem. Nezdá sa to pravdepodobné, ale sami sme videli na vlastné oči, že cesta v čase možná je. A ak je tvoje spojenie so Snapom mimoriadne silné... Nuž, videli sme už veľa zvláštnych vecí, nie?“

„Veľmi zvláštnych,“ súhlasil Harry. „Ale máš pravdu. Musí existovať aj jednoduchšia odpoveď.“ Ale nepovedal práve Snapovi, že tá najjednoduchšia odpoveď nie je vždy tá správna? „Dočerta, možno sú to naozaj len sny.“

„Možno,“ povedala Hermiona. „Hlavne buď opatrný, Harry.“

 

Poslední komentáře
03.06.2010 20:45:37: To jsem zvědavá jak se to vyvine. Pokud se Harrymu podaří Severuse přesvědčit, aby se nepřidal k Vol...