Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 6

Keď nad tým Harry neskôr premýšľal, bolo mu jasné, že sa takéto niečo muselo skôr či neskôr stať. Po príchode na Rokfort nespoznal okamžite miestnosť, v ktorej sa objavil. Ale Snape tam bol, sedel na dlážke chrbtom opretý o stenu. Hlavou sa opieral dozadu s očami pevne zatvorenými a pery mal mierne pootvorené. Jeho ruka skrytá pod habitom sa rytmicky pohybovala hore-dolu.

Harry si okamžite uvedomil, na čo sa pozerá a takmer zalapal po dychu a odhalil tak svoju prítomnosť. Takmer. Namiesto toho so srdcom v krku skočil za blízky stoh krabíc.

Krabice? Harry sa poobzeral okolo seba. Áno, krabice, debny a kufre zapĺňali väčšinu štvorcovej miestnosti. V jednom rohu boli naskladané zhrdzavené kotlíky, v druhom boli zoradené staré metly na opravu. Očividne to bolo nejaké skladisko, také, ktoré sa často nenavštevovalo, usudzujúc podľa pavučín zdobiacich kotlíky a spájajúcich krabice. Snape sem zrejme chodieval, keď potreboval trochu súkromia. Ako napríklad teraz.

Keďže ho Snape ešte nezazrel, Harry sa mohol skrátka len potichu vytratiť von a nechať ho, nech si robí svoje. A aj tak chcel spraviť, ale namiesto toho, aby sa stiahol, zistil, že nakúka spoza krabíc, aby ho lepšie videl. Snapova hruď sa prudko zdvíhala a klesala a na jeho bledých lícach sa objavili dva ružové fľaky. Pri tom výhľade Harryho krv putovala nižšie a o niekoľko sekúnd sa mu v látke pyžama objavila hrča.

Snape o niečo viac roztiahol nohy a pohyb v jeho habite sa zrýchlil. Harry bez rozmyslu spustil ruku dolu a schytil svoju erekciu cez pyžamo. Onedlho Snape začal dýchať hlasnejšie, tiché, vlhké mľaskajúce zvuky naznačovali, že Snapovmu pohybu po jeho penise dopomáhal pot a iné tekutiny. Harry sám začal masturbovať a pokúsil sa zladiť svoje tempo s tými zvukmi.

Ako ho Harry sledoval, uvedomil si, že na tom bolo niečo zároveň mimoriadne dráždivé aj frustrujúce, že nemohol vidieť viac. Už len pohľad na Snapov výraz extázy a uvedomenie si toho, čo robil bolo mimoriadne erotické, a predsa Harry uvažoval: Chytil sa Snape pevne celou rukou? Končili sa jeho ťahy miernym otočením zápästia? Ako by vyzeral bez šiat? Harry si začal predstavovať všetky možnosti, potlačil ston a stisol sa silnejšie.

Po Snapovej červenajúcej sa tvári stiekla kvapka potu. Prstami voľnej ruky škriabal po kamennej dlážke. Bolo to príliš divoké, príliš naliehavé na to, aby to mohlo ešte dlho pokračovať a Harry civel na Snapa pohľadom ako prikovaným, čakajúc na nezvratný koniec, túžiac po tom, aby sa urobil.

Snape odrazu prudko zdvihol boky, zahryzol sa do pery a z hrdla sa mu vydral tichý, veľavýznamný ston. Bola to zrejme tá najerotickejšia vec, akú Harry kedy videl a to bolo  preňho už príliš. Tentoraz nedokázal potlačiť svoj zmučený ston. Snapove oči sa prudko roztvorili a pohľad mu padol na Harryho, na tvári sa mu objavil výraz plný šoku a zdesenia. Harryho vajcia sa stiahli, penis mu zapulzoval a on sa zobudil vo svojej posteli prudko striekajúc a so zašpineným pyžamom.


Harry zostal nasledujúcu noc hore a premýšľal o tom, čo sa vlastne stalo, prehrávajúc si tú scénu dookola vo svojej mysli. Dobrovoľne si vo svojej mysli priznal, že sa snaží vyhnúť Snapovi, aspoň z časti. Niežeby naisto vedel, že v tú noc vo svojich snoch navštívi Snapa, ale nechcel to riskovať. Pohyb v utajení a Sledovanie ráno budú drsné, ale viac sa obával, že sa nedokáže pozrieť Snapovi do tváre bez toho, aby sa na miesto neroztopil od hanby.

Počas celého dňa sa Harry usilovne pokúšal na celú tú záležitosť zabudnúť a sústrediť sa na výcvik.  Avšak v momente keď sa vrátil domov, okamžite zaliezol do sprchy a zúrivo začal honiť pri spomienke na Snapa so zatvorenými očami a rukou rýchlo sa pohybujúcou vo svojom habite. Po tomto sa Harry už ani nesnažil zapierať, že ho Snape priťahuje. A vzhľadom na Snapov obvyklý výzor si Harry nedokázal nahovoriť, že je to len fyzická príťažlivosť.

V kuchyni pri tretej šálke čaju sa Harry pokúšal zistiť, kedy presne sa jeho city k Snapovi vyvinuli v niečo viac než len priateľstvo. Keď nad tým tak spätne uvažoval, uvedomil si, že náznaky tam boli už nejakú tú dobu, to len on ich nepostrehol. Snape sa tak veľmi líšil od Ginny, alebo aj Čcho, keď už bol pri tom, alebo od kohokoľvek iného, koho Harry kedy poznal, že sa k nemu táto zamilovanosť prikradla úplne znenazdajky a kompletne ho zaskočila.

Niežeby na tom vôbec záležalo. Harry bol skrátka príliš nehmotný na to, aby s tým mohol niečo spraviť. Okrem toho, Snape jeho city určite neopätoval, najmä keď jeho city boli tak dlho vyhradené len pre Lily. Najlepšie, čo mohol spraviť, rozhodol sa Harry, bolo nespraviť vôbec nič. Bude predstierať, že sa nič zvláštneho nestalo a nebude riskovať, že zničí vzťah, ktorý sa medzi ním a Snapom vyvinul. Ale vo svojej budúcnosti videl obrovské množstvo času stráveného frustrovanou masturbáciou.

Zdalo sa, že Snape sa podobne rozhodol, že úplná ignorácia je to najlepšie, čo mohol spraviť. Keď ho Harry na ďalší krát uvidel, očividne boli obaja rozhodnutí nezmieniť sa, ani nijako inak nepripustiť, že sa ten incident pred dvoma dňami vôbec stal. Ich snaha správať sa nonšalantne a zároveň nepozrieť sa tomu druhému do očí hraničila s absurditou, ale Harry vedel, že táto trápnosť ich skôr či neskôr prejde.

A naozaj, o týždeň či dva neskôr sa veci viac či menej vrátili do normálu – alebo aspoň do toho, čo bolo pre nich v tejto situácii normálne. Ale teraz, keď si Harry uvedomil, ako ho Snape priťahuje, nedokázal si nevšímať určité veci. Ako napríklad spôsob, akým sa Snape vyrovnal, keď bol hrdý na novú zmenu v elixíre, ktorú objavil. Alebo to ako vyzeral takmer ako iný človek, keď sa jeho tenké pery skrútili v malom pokrútenom úsmeve. Úplne ho to rozptyľovalo a Harry sa musel snažiť, aby ho Snape neprichytil príliš uprene sa naňho pozerať.

Keď sa Harry objavil na Rokforte takmer o dva týždne po príhode-čo-netreba-menovať, práve prichádzal večer. Snape pochodoval hore-dolu po starej triede obrany, mrmlal si popod nos a tváril sa podráždene. Harry si prečistil hrdlo. „Všetko v poriadku, Severus?“

Snape sa zastavil a obrátil sa tvárou k Harrymu. „Áno. Nie. Neviem,“ povedal a znova začal pochodovať.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Harry a začínal sa báť. Takto mimo nevidel Snapa odo dňa, keď prestali byť s Lily priatelia.

„Dnes poobede si ma riaditeľ zavolal do svojej pracovne.“

„Prečo? Stalo sa niečo? Prekliali ťa James a Sirius? Alebo si snáď ty preklial ich?“

„Nie, nie, nič také.“ Snape potriasol hlavou. „On len... ja vlastne ani neviem, čo chcel.“

„Čo sa stalo, keď si prišiel do jeho pracovne?“

„Stále mi ponúkal čaj a sladkosti. Nakoniec som si tie prekliate citrónové cukríky dal, len aby s tým prestal!“

Mal šťastie, že Snape sa príliš sústredil na svoje pochodovanie a nevšimol si, ako sa Harry pokúša nerozosmiať. Keď sa mu konečne podarilo ovládnuť, opýtal sa, „Okej, ale čo ti povedal?“

Snape mávol rukou a povedal, „Hovoril o tom, ako si myslí, že by sme sa mali lepšie spoznať. Chcel vedieť, ako sa mi darí na vyučovaní. Že vraj sa dopočul, že vynikám v elixíroch a obrane proti čiernej mágii.“

Harry si spomenul na svoj rozhovor s Dumbledorom a povedal, „Znie to akoby vedel, že si chytrý a začal sa o teba zaujímať. To je dobré, nie?“

„Nie.“ Snape sa zastavil a hodil pohľad na Harryho. „Opýtal sa ma, čo by som chcel robiť, keď dokončím školu.“

„Ah,“ povedal Harry. Snape, ten paranoidný trpák, sa samozrejme domnieval, že sa Dumbledore snažil zistiť, či sa chce pripojiť k Voldemortovi. V čom mal pravdepodobne prinajmenšom z polovice pravdu. „Čo si mu povedal?“

„Nič! No. Myslím, že som mu povedal niečo o mojom záujme o výskum kúziel. A zrejme som aj spomenul niečo o jednom alebo dvoch experimentoch s elixírmi.“

„To neznie tak celkom ako ´nič´,“ povedal Harry sa znova sa pokúšal skryť svoj úsmev.

Snape uprene civel na dlážku a niečo si mrmlal popod nos. Harrymu sa zazdalo, že začul niečo ako „...dáva elixíry do sladkostí...“

„A čo ti povedal potom?“ domáhal sa Harry.

„Povedal, že človek s mojím talentom má veľa možností.“ Snape sa zamračil. „Že by som mu mal dať vedieť, ak by existovalo niečo, čo by pre mňa mohol spraviť.“

„Myslím, že má pravdu v oboch prípadoch.“

„Možno,“ povedal Snape bezvýrazne. Odfrkol si, obrátil sa a prešiel ku kope žinienok.

Harry sa pohol smerom k Snapovi, ale prešiel sotva dva kroky, kým nezakopol o nerovnú kamennú dlážku a tvrdo sa udrel do palca. „Au, dopekla!“ Dvakrát poskočil na mieste a odrazu stuhol. Pozrel sa na Snapa a videl ako sa v jeho očiach zrkadlí rovnaký údiv.

„Ty si práve...?“ povedal Snape.

„Áno.“

Tri rýchle kroky a Snape stál pri Harrym. Vystrelil rukami a schmatol Harryho za ramená, keď sa za ním Harry načiahol. Harry sa radostne zasmial, keď sa mu Snape v jeho rukách zdal reálny a hmotný.

Chvíľu jeden druhého zvierali v rukách a uškŕňali sa a potom sa ich pohľady stretli. Úsmevy sa im z tvárí okamžite stratili a nemohli by od seba odskočiť rýchlejšie, ani keby medzi nich odrazu padla akromantula. Kútikom očí Harry zazrel, ako sa Snape červená siedmimi odtieňmi červenej a uvedomoval si, že on musí byť sfarbený podobne. „Erm. Prepáč,“ zamrmlal.

„Nie, ja. Nič si...“ zakoktal sa Snape a potom rýchlo získal späť svoju zvyčajnú sebadôveru. „Mali by sme to otestovať. Choď a skús niečo zdvihnúť.“

„Ako čo? Táto miestnosť nie je práve honosne zariadená.“

Snape sa poobzeral okolo seba. „Moju tašku. Tamto je.“

Harry prešiel do rohu miestnosti, kam Snape odložil svoje veci a zohol sa, aby mohol zodvihnúť Snapovu tašku. Namiesto toho, aby ju však uchopil, Harryho prsty prešli rovno cez obnosenú látku. „Dočerta,“ povedali so Snapom ako jeden.

„No, nie je to až tak prekvapujúce,“ poznamenal Snape. „Bolo ťa počuť a potom aj vidieť postupne. Je pravdepodobné, že časom sa staneš aj hmotnejším.“

„Áno, asi máš pravdu,“ povedal Harry. Tešil a obával sa toho zároveň a nebol si istý, ktorá reakcia bola vhodnejšia.


Ako Snape predpovedal, Harry sa počas svojich niekoľkých ďalších návštev stával hmotným čoraz častejšie a aj na dlhšiu dobu. S jeho solídnosťou však narastala aj jeho frustrácia. Predtým bolo preňho takpovediac zbytočné zapodievať sa jeho citmi k Snapovi, keďže nemal možnosť niečo skutočné s nimi spraviť. Teraz sa však situácia menila a Harry sa obával, ako asi Snape zareaguje.

Harry vedel, že by celú tú vec mal skrátka vypustiť z hlavy. Čo znamenalo, že o tom premýšľal viac než kedykoľvek predtým. V skutočnosti mal problém sústrediť sa na čokoľvek iné aj počas svojho bdenia. Nezáležalo na tom, čo robil, Snape sa mu pravidelne vynáral v mysli. Úplne ho to rozptyľovalo.

„Hej, Harry. Uh. Si v poriadku?“

Ako napríklad teraz, pomyslel si Harry, keď zdvihol pohľad od svojho piva a uvidel Nevilla stáť vedľa svojho stola. Harry si ani nevšimol, kedy k nemu prišiel. „Čau, Neville. Prisuň si stoličku.“

Neville sa posadil vedľa Harryho a povedal, „Videl som, ako tu sedíš sám... Ron povedal, že si vynechal hru v šípky medzi ním a Deanom. Trápi ťa niečo?“

„Ale nie, asi len rozmýšľam nad inými vecami.“ Harry sa pokúsil nonšalantne myknúť plecom a usmiať sa. „Prepáč, že som taký mrzutý.“

„Hermiona sa o teba bojí, vieš.“

„Ona ti to povedala?“

„Nie,“ odpovedal Neville. „Povedala to Ronovi. A on povedal Lune. A Luna to povedala mne.“

Toľko Harryho priateľov si všimlo – a prediskutovalo – jeho nepozornosť; to nebolo dobré. Chcelo sa mu začať mlátiť hlavou do stola, ale namiesto toho sa uspokojil s ďalším uchlipnutím z piva. „Som v poriadku, naozaj,“ povedal. „Ja len...“

„Áno?“

Možno mal Harry v sebe priveľa pív, pretože možnosť, že sa bude môcť s niekým porozprávať o svojich problémoch ho odrazu začala mimoriadne priťahovať. V žiadnom prípade sa o tom nemohol porozprávať s Hermionou, keďže tá by okamžite pochopila, na koho sa Harry naviazal a na to on vôbec nebol pripravený. Ale Neville nevedel nič o Harryho snoch a Harry mu mohol dôverovať, že o tom pomlčí. „Tak dobre, teoreticky. Povedzme že by si mal o niekoho záujem. Ale si si celkom istý, že ten druhý o teba záujem nemá. Spravil by si s tým niečo?“

„Ja? To ťažko!“ zasmial sa Neville. „Vždy som bol v takýchto veciach strašný. Ale ja nie som ty, Harry.“

„Aj ja som v tom celkom strašný, pre prípad, že by si si to nevšimol.“

Neville sa zahniezdil na stoličke a vyzeral akoby sa cítil trápne. Opýtal sa, „Takže prečo si myslíš, že sa táto osoba o teba nezaujíma?“

„No... myslím, že ich láska už bola venovaná niekomu inému.“

„Oh. Ale aspoň vie, že existuješ, nie? Myslím tým, rozprávaš sa s ňou však?“

„Oh, jasné. Rozhodne sme priatelia.“ Harrymu odrazu napadlo, aké zvláštne to bolo, že o Snapovi uvažuje ako o priateľovi. Ešte zvláštnejšie bolo však to, že začal mať oňho záujem v romantickom zmysle. S povzdychom dodal, „Mal by som byť asi spokojný s tým, čo mám a za týchto okolností nechcieť nič viac. Myslím tým, svojím spôsobom je naozaj úžasné, že sme sa vôbec stali priateľmi.“

Neville očami prebehol po miestnosti a vyzeral, že nevie, čo robiť s vlastnými rukami. „Harry, ak... Chcel som len aby si vedel, že by som nikdy nezačal chodiť s Ginny, keby som si myslel, že... Povedala mi, že ste sa rozišli ako priatelia a že to bolo rozhodnutie vás oboch, že už o seba nemáte záujem... A povzbudzoval si ma, aby som s ňou začal chodiť...“

Harryho tento náhly zvrat v ich rozhovore najprv zmiatol, ale potom mu napadlo, čo sa mu Neville snaží naznačiť. „Preboha, nie! To nie je... Nemám už záujem o Ginny! Aspoň nie tak ako myslíš. Naozaj sme už skončili. Neville, myslím, že vy dvaja ste spolu úžasní, vážne. Máš s Ginny spoločné viac, než som s ňou kedy mal ja.“

Nevillovi zjavne odľahlo a povedal, „Oh, vďaka Merlinovi. Chvíľu som si myslel...“

„Nie.“ Harry sa sebaironicky usmial. „Nechápem, prečo sú z toho všetci takí na vetvi. Naozaj to začína byť otravné, ako všetci okolo mňa chodia ako po špičkách.“ Bol to dobrý pocit, keď to konečne mohol niekomu povedať.

„Myslím, že je to preto, lebo všetci ešte na škole tak nejako očakávali, že vy dvaja skončíte spolu. Hrdina má poraziť zloducha a získať dievča, nie? Ničíš tu odvekú tradíciu, vieš?“

Harry sa zasmial a povedal, „Ty si rovnako veľký hrdina ako ja. A hlavne po všetkom tom, čo si vykonal ten posledný rok.“

Neville sa začervenal a sklopil zrak dolu na stôl. „Ďakujem, Harry.“ Harry mal pocit, že Neville mu neďakoval len za kompliment.

„Rado sa stalo, Neville.“

„Takže, hm. O tvojom probléme,“ povedal Neville a vrátil sa k ich predošlej téme. „Jediná rada, ktorú ti môžem dať je, aby by si stále pozorne sledovať situáciu. Čakal na svoju príležitosť. A keď tá príde, bol dosť odvážny na to, aby si sa jej chopil.“

„Vďaka. Zapamätám si to,“ povedal Harry. „A, er, urobíš pre mňa niečo? Nehovor Lune, že mám o niekoho záujem. Aby to nepovedala Ronovi a on to nepovedal Hermione.“

Neville s úškrnom povedal, „Žiaden problém.“

 

Žádné komentáře