Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 7

„...som naozaj rád, že to Slizolin vyhral. Ale poraziť Bifľomor nie je práve zázrak merlinovských rozmerov,“ hovoril mu Snape.

Harry prikývol. Snažil sa dávať pozor a sledovať čo Snape rozprával, ale bolo preňho ťažké sústrediť sa na Snapove slová.

Sedeli spolu na stohu žinienok v zabudnutej triede obrany s nohami natiahnutými pred sebou a chrbtami opretými o stenu. Už prišla zima a v tomto období bol hrad pekne studený, ale Harrymu zima vôbec nebola. Snape pri ňom sedel tak blízko, že Harry cítil teplo, ktoré z neho vyžarovalo. Ich ruky ležali len malý kúsok od seba; ak by sa len trošku načiahol, dotýkal by sa Snapových prstov. Ak by sa zahniezdil na mieste, ich kolená a ramená by sa dotýkali. Harry sa zahniezdiť neodvážil, ale to mu nezabránilo snívať o tom, či by Snapova pokožka bola tak horúca, ako si predstavoval, alebo aký pocit by to bol, keby prebehol rukami po jeho obnosenom habite.

„Harry?“

„Oh, dočerta,“ povedal Harry a uvedomil si, že úplne stratil niť rozhovoru. „Prepáč, len sa mi na chvíľu rozutekali myšlienky. Dnes som asi trochu roztržitý.“ Ospravedlňujúco mykol plecom.

Snape sa k nemu obrátil tvárou, akoby mu chcel niečo povedať. Ale namiesto toho sa len na Harryho díval so zvláštnym výrazom na tvári, ktorý si Harry nevedel celkom vysvetliť. Vyzeral tak trochu ako Hermiona, keď práve išla Harrymu povedať niečo, čo nechcel počuť a ako Ron, ktorý mal práve začať hrať strážcu proti Slizolinu. Rozhodnutý, ale neistý, a možno trochu zúfalý a vydesený. „Čo je?“ opýtal sa Harry.

Snape prebehol očami miestnosť, potom sklopil zrak do svojho lona a pozrel sa späť na Harryho. Otvoril ústa. Znova ich zatvoril. Harry sa ho práve chcel spýtať, čo sa prepána dialo, keď v tom sa k nemu Snape prudko naklonil a odrazu... Snape ho bozkával!

Bolo to drsné a nemotorné, ale rozhodne to bol bozk. Snapove pery sa zrážali s jeho perami a Harry cítil Snapove vlasy na svojom líci. Skončilo sa to rovnako rýchlo, ako to začalo. Než sa Harry stihol spamätať a zareagovať, Snape odtrhol svoje ústa od Harryho a odvrátil sa tvárou preč. „Prepáč,“ zamrmlal. „Nechcel som, nemyslel som... prepáč.“

Harry ohúrene civel na Snapa s otvorenými ústami. Snape sa medzitým skrútil do klbka, očividne ľutoval, čo spravil a tváril sa, akoby si želal, aby sa pod ním zem prepadla. Harry vedel, že by mal naozaj niečo spraviť, ale jeho myseľ sa nedokázala spamätať z predstavy, že ho Snape chcel. Že Snape chcel jeho!

Odrazu sa niečo v Harrym pohlo a spomenul si, čo mu Neville povedal. Čakaj na príležitosť, povedal. A keď tá príde, buď dosť odvážny na to, aby si sa jej chopil. Harry nad tým v tej chvíli veľmi nepremýšľal, ale práve teraz mu to pripadalo ako najlepšia rada, akú mu kto kedy dal. Toto bola jeho príležitosť a on ju nesmel prepásť.

Harry sa načiahol trasúcou sa rukou a končekmi prstov sa dotkol Snapovej brady. „Severus.“ Keď nedostal žiadnu odpoveď, pokúsil sa jemne obrátiť Snapovu tvár k sebe. „Severus, pozri sa na mňa.“

Snape sa nakoniec obrátil tvárou k nemu. Tentoraz Harrymu venoval vyrovnaný pohľad plný vzdoru. Harry nevedel, čo mu má povedať a tak sa rozhodol radšej konať. Naklonil sa vpred a vrátil Snapovi bozk obyčajným dotykom pier, pri ktorom sa Snape prudko nadýchol. Chytil Snapa za zadnú stranu krku a pritiahol si ho bližšie.

Hoci Harry len sotva mohol povedať, že je v týchto veciach skúsený, bolo priam bolestivo jasné, že má oveľa viac skúseností než Snape a zostávalo na ňom, aby prevzal kontrolu. A nejakým zvláštnym spôsobom toto Harrymu dodalo odvahu, aby to spravil znova a tentoraz ho pobozkal prudšie. Prebehol jazykom po Snapovej dolnej pere a Snape tíško zastonal a otvoril ústa. Harry objal Snapa aj druhou rukou a pustil sa do skúmania jeho úst.

Snape zaťal ruku do Harryho habitu a vplietol prsty do jeho vlasov a začal ho rovnako vášnivo bozkávať späť. A, oh, Snape sa učil veľmi rýchlo. Jazykom sa obkrúcal okolo Harryho, horúci a vlhký a Harryho telom sa prevaľovali vlny šteklivých pocitov. Napodobnil Harryho pohyby a vytvoril niekoľko vlastných, vyzývajúc Harryho, aby s ním udržal tempo.

Harry sa nakoniec zdráhavo odtiahol. Naposledy sa zadychčane zasmial a povedal, „Vau. Teda. Myslím, že si máš teraz moju plnú pozornosť.“

Snape si pobavene odfrkol a povedal, „Hmm. Možno by som si mal tento spôsob zapamätať aj nabudúce.“ Jeho tón bol suchý, ale venoval Harrymu pohľad plný očakávania.

Harry počul v Snapových slovách nevyslovenú otázku a bol rozhodnutý dať mu tú najpovzbudzujúcejšiu odpoveď, aká mu len napadla. „Tak to by si mal. Ľahko ma niečo rozptýli, vieš?“ dôrazne prikývol hlavou.

„Mimoriadne ľahko. Keby som vedel, že toto zaberie tak dobre, vyskúšal by som to už dávnejšie.“

„Chceš tým povedať, že sme to mohli robiť už aj skôr? Dočerta!“ znova sa zasmial Harry.

Snape sa na moment zatváril prekvapene, rýchlo ho však zakryl. „No, nie si až tak dlho hmotným, vieš.“

„Pravda.“ Vtom si Harry uvedomil plný význam Snapových slov. „Počkaj, ako dlho presne si premýšľal nad... tým?“

Snape uhol pohľadom. „Neviem,“ povedal. „Asi nejakú tú dobu.“

Hoci tá odpoveď bola vyhýbavá, Snape sa práve doslova priznal, že mal o Harryho záujem aj pred tým než sa objavil fyzicky. Jeho pohľad naznačoval, že sa to možno stalo ešte predtým, než sa Harry stal viditeľným. To by zopár vecí vysvetľovalo, pomyslel si Harry, keď sa nad tým spätne zamyslel. Zdalo sa to zvláštne, že mal záujem o niekoho, koho v živote nevidel, ale Harry si koniec koncov spomínal, aký bol posadnutý Polovičným princom bez toho, aby vôbec vedel, kto to bol. Strhol sa, keď si uvedomil, že sa práve na Princa díva; že ho v skutočnosti práve bozkával a ešte stále mal ruku položenú na jeho kolene. Ako zvláštne veci niekedy dopadli.

„Super,“ povedal Harry, „pretože ja som na tom rovnako. Poď sem.“ Znovu si Snapa k sebe pritiahol a dôkladne ho vybozkával.


Len čo si Harry a Snape uvedomili, že ich náklonnosť bola vzájomná, rýchlo postúpili od nemotorných malých bozkov k skutočnému vykusovaniu. Odtiaľ obaja pokojne postupovali relatívne pomaly, keďže jediná Harryho predošlá skúsenosť bola s Ginny a Snape pravdepodobne žiadne skutočné skúsenosti nemal. Stoh žinienok v starej triede obrany proti čiernej mágii im však teraz naozaj prišiel vhod.

Tentoraz Snape povalil Harryho takmer v momente, keď sa zjavil, vmanévroval ho k žinienkam a dôkladne ho vybozkával. Nejako skončili v momentálnej polohe, prakticky jeden druhému v lone a s perami stále spojenými. Keď sa od seba odtrhli, Harry povedal, „Vau, ty dnes musíš vážne chcieť upútať moju pozornosť.“

Snape sa s úškrnom naňho pozrel dolu. „Tak sa mi zdá, že ju už mám.“

„Daj pokoj, ty!“ so smiechom povedal Harry. Silno Snapa sotil, až spadol na chrbát, potom po ňom skočil, aby mu zabránil vstať.

Ale Snape sa nepokúsil postaviť. Namiesto toho objal Harryho okolo krku a pritiahol si ho, aby ho mohol znova vášnivo pobozkať. Preboha, Snape v tom bol až príliš dobrý, pomyslel si Harry, keď mu Snape začal hryzkať spodnú peru a Harry tíško zakňučal.

Harry sa začínal chvieť, tak sa zložil na Snapa a okamžite zistil, že on nie je jediný, kto bol v pozore. Ich erekcie sa k sebe pritisli a Harry prekvapene zalapal po dychu. Ešte nikdy predtým sa takto ďaleko nedostali, ale bolo to úplne úžasné!

Harry skusmo pohupol bokmi a tentoraz to bol Snape, kto zalapal po dychu. „V poriadku?“ opýtal sa Harry.

„Urob to ešte raz!“

Inokedy by Harry zrejme odmietol vyhovieť Snapovmu rozkazu, len aby ho podráždil. Inokedy, ale teraz nie. Znova pohupol bokmi a pritisol sa k Snapovi, a znova. Snapovými bokmi trhlo a vydýchol s jemným stonom.

To bolo na Harryho príliš. Musel sa hýbať a nič okrem Petrificusu by ho nezastavilo. Hýbal bokmi a pritláčal sa k Snapovi, rýchlo a tvrdo a Snape zdvíhal boky, aby sa stretli s tými jeho. Harryho penis uväznený v nohaviciach pulzoval. Bolo to drsné a takmer bolestivé a tak veľmi, veľmi dobré.

Strhol si z tváre okuliare, odhodil ich na stranu a zaboril tvár do Snapovho krku. Počul, ako mu pri uchu Snape sťažka dychčí, cítil, ako ho Snapove ruky pevne zvierajú. Cítil, videl, počul len Snapa. Harry sa zahryzol do Snapovho ramena, látka Snapovho habitu tlmila jeho stony.

Snape pod ním stíchol. „H-Harry,“ povedal a začal Harryho ťahať za šaty. Harry to pochopil až prineskoro. Jediné, čo mohol spraviť bolo neprestať sa hýbať, keď Snape stuhol a zachvel sa. Pridusený výkrik, ktorý sa v sebe Snape pokúsil udržať takmer stačil, aby Harryho vyniesol na vrchol tiež.

Len čo Snape ochabol, Harry sa nechal presunúť na bok dolu zo Snapa. Snape sa prudko červenal a snažil sa zakryť vlhkú škvrnu na prednej strane svojho habitu a odmietal sa pozrieť Harrymu do očí. „Prepáč,“ skľúčene povedal.

Prepáč?“ zopakoval po ňom Harry. Vydal zo seba divoký, hrdelný zvuk, ktorý bol napoly zavrčaním a napoly zakňučaním a vyjadroval dobré viac chcem potrebujem oveľa lepšie, než by to dokázali slová. Zložil ruku nižšie k svojmu bolestivo vzrušenému penisu a začal masturbovať cez látku šiat.

Snape to uvidel, začul, jeho oči potemneli a vystrelil rukou k nemu. Odsunul Harryho ruku nabok a nahradil ju vlastnou a znova začal Harryho bozkávať. Prstami skúmal hrču v Harryho nohaviciach a hladil ju cez látku. Harry prehol chrbát a pritlačil sa pevnejšie do Snapovej ruky a vykríkol. Tento útok bol naňho priveľa. Vyvrcholil, v ušiach mu začalo hučať a skončil rovnako polepený a vlhký ako Snape.

Harry sa zrútil späť na žinienku. „No, tak to bolo iné.“

„Mmm,“ bola Snapova odpoveď.

„To bolo úžasné,“ opravil sa Harry.

Snape sa uškrnul.


„Harry?“

„Hmm?“

„Počúvaš ma vôbec? Vyzeráš tak trochu rozptýlený,“ povedala Hermiona presnou kombináciou podráždenia a obavy, ktorú dokázala zo seba dostať len ona.

„To v poslednej dobe počujem často,“ povedal Harry, tajne pobavený. Bol celkom rád, že sa Hermiona neuchýlila k Snapovej metóde získania jeho pozornosti. „Prepáč,“ dodal.

„Vážne, Harry, v poslednej dobe si mysľou niekde úplne mimo. Čo sa deje? Má to niečo so Snapom?“

Harry si povzdychol. „Áno, má... Musím ti niečo povedať.“ Chcel sa s Hermionou porozprávať o poslednom vývoji medzi ním a Snapom, ale nevedel, ako má tú tému načať. Zdalo sa, že teraz je na to vhodná príležitosť.

„Tak dobre. Čo sa deje?“

Harry sa zhlboka nadýchol, načiahol sa za golierom svojej košele a stiahol ho dolu. Odhalil tak výraznú fialovú modrinu v jamke pri kľúčnej kosti. Taký cucák bol hodný tisíc slov, teda aspoň Harry dúfal, že bol, keďže nemal poňatia ako má vysvetliť všetko čo sa stalo.

Hermiona položila šálku na stôl a civela na modrinu. „Ty s niekým chodíš? Ale odkedy? Nikdy nechodíš von v noci, pokiaľ viem. A nepočula som ani žiadne klebety a Prorok by ich bol plný, keby ťa niekto videl na verejnosti s niekým iným.“ Harry takmer videl ako sa jej v hlave otáčajú kolieska, keď sa Hermionin výraz zmenil zo zmäteného na plný pochopenia. „Oh,“ vydýchla, „No, tak to asi znamená, že už nemáš záujem o Ginny.“

To bola tá posledná vec, ktorú by Harry čakal, že na to Hermiona povie. Nemohol si pomôcť a zasmial sa. „To som ti hovoril už celé veky!“

„Ja viem, ale...“ Hermiona potriasla hlavou. „Prepáč, Harry, mala som ti to veriť. Ja len, no, nie vždy nám povieš, keď ťa niečo trápi a s Ginny si chcel byť od nášho šiesteho ročníka...“

V tom mala asi pravdu, pomyslel si Harry. „Okej, tak dobre. Ale tentoraz som vám vážne nemal čo povedať.“

Chvíľu bolo ticho a potom sa Hermiona opýtala, „Takže. Snape?“

„Áno.“

„A očividne si tam teraz hmotný. Naozaj niekam putuješ.“

„Niekam som putoval už celé mesiace.“

„No, predtým tu ešte vždy boli iné možnosti, ale toto...“ Hermiona sa odmlčala a mávla rukou smerom k Harryho hrdlu.

Hoci Harry nikdy skutočne neveril, že existovalo aj iné vysvetlenie, nehádal sa s ňou.

„Ale Harry,“ pokračovala Hermiona, „Snape ani len nie je z nášho času. Nemôžeš to s ním myslieť vážne.“

„Prečo nie?“ opýtal sa Harry o niečo nevrlejšie než zamýšľal. „Mám pocit, že s ním to môžem myslieť vážnejšie než s hocikým z nášho času. Môžem chodiť na tréning a von s priateľmi a aj tak stráviť celé hodiny so Severusom. Ako často sa vy dvaja s Ronom naozaj vídate pri vašich nabitých rozvrhoch?“

„O tom to nie je. Nezáleží na tom, koľko času spolu strávite, keď spíš, on nikdy nebude časťou tvojho života. Nemôže tu byť, aby s tebou zdieľal tvoj život. To nie je skutočný vzťah.“

Harry nebol schopný poprieť Hermionine slová a povzdychol si. „Áno, ja viem, máš pravdu.“

„V čom máš pravdu?“ Ron sa prišuchtal do kuchyne a škrabal sa na hrudi cez sveter.

Harry hodil na Hermionu prosebný pohľad.

„Vo všetkom, samozrejme,“ odpovedala Hermiona. „Rozprávame sa predsa o mne.“

„Ha! Tú vetu si zapamätám a použijem ju proti tebe, keď sa nabudúce budeš v niečom mýliť,“ povedal Ron, otvoril kredenc a začal s v ňom hrabať.

„To sa nikdy nestane,“ povedal Harry. Neuveriteľne mu odľahlo, že Hermiona dokázala odvrátiť Ronovu pozornosť od jeho otázky a tiež, že Ronov príchod ho pravdepodobne ušetril od pokračovania prednášky.

„Pravdepodobne nie,“ zašomral Ron. „Hej, sú tu ešte niekde tie čokoládové keksíky? Oh, už nič. Tu sú, vzadu.“

Hermiona hodila na Harryho pobavený pohľad. Harry mykol plecom v duchu si poznačil, že má nájsť nejaké lepšie miesto na úkryt.

Ron už mal keksík v ústach, keď sa k nim pridal za stolom. „Zostal ešte nejaký čaj?“ Harry potlačil smiech a levitoval k sebe čajník a ďalšiu šálku. S príchodom Rona sa rozhovor obrátil na veselšie témy a nálada v miestnosti sa zlepšila.

 

Poslední komentáře
06.08.2015 17:38:27: Je to super. Četli jste někdy tohle: www.katalogdrogerie.cz
05.06.2010 00:27:04: Díky za další kapitoly :)
04.06.2010 21:32:55: a este, poly - to mucenie tam nie je opisane az tak explicitne, vlastne len o tom, ako to Harry opis...
04.06.2010 21:03:50: jj, a pritom som na svoje pseudo-najoblubenejsie zabudla - harry je tu gay, ale ziaden pairing, lebo...