Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 8

Nasledujúci deň sa Harry znova ocitol v starej triede obrany. Oprel sa o Snapa a začal mu opisovať svoj posledný rozhovor s Hermionou. „A prvá vec, čo povedala,“ hovoril, „bola ´Oh. Tak to asi znamená, že už nemáš záujem o Ginny.´ Veril by si tomu? Tak som sa smial, až som skoro zo stoličky spadol. Potreboval som len celý rok a cucák na krku, aby mi uverila!“

„Naozaj si svojim priateľom o mne povedal?“ opýtal sa Snape. „Myslím tým, že sme...“

„No, povedal som to Hermione. Väčšinou je ohľadne takýchto vecí veľmi tolerantná. Ešte som presne neprišiel na to, ako to mám povedať Ronovi, ale--“

Harryho prerušilo zaklopanie na dvere triedy. Vymenili si so Snapom pohľad. „Dumbledore?“ zašepkal Harry.

Klopanie nahradilo mocné zabúchanie. „No tak, Snape! Viem, že si tam. Tak už otvor!“

Snapove oči sa rozšírili a Harry si bol istý, že on sa tváril podobne. Hlas na druhej strane dverí patril Jamesovi. Harry sa rýchlo vyškriabal na nohy a skryl sa za stoh žinienok a ľutoval, že nemá svoj neviditeľný plášť. Snape vytiahol prútik a rýchlo Harryho prítomnosť skryl kúzlom ilúzie, potom sa s prútikom ešte stále pripraveným obozretne presunul k dverám.

„Dokelu, pusť ma dnu,“ zakričal James a znova začal búchať na dvere. „Nikto iný tu so mnou nie je a ja sa chcem len porozprávať.“

Zo svojej pozície za žinienkami Harry začul, ako sa dvere otvorili a počul Snapa povedať, „Čo do čerta chceš, Potter?“

„Len sa porozprávať, ako som povedal. Pozri, nechcem nič zlé, dobre? Chcem sa ťa len na niečo spýtať.“

„Ako si vôbec vedel, že som tu?“

„Na tom nezáleží,“ netrpezlivo povedal James.

„Čerta nezáleží!“

James si podráždene povzdychol. „O tvojom malom úkryte som vedel už nejakú tú dobu, Snape. Vidíš, nijako som ťa neprovokoval, že?“

„Doteraz nie. Začal si sa nudiť a neodolal si pokušeniu zo zábavy si do mňa rýpnuť, čo?“

„To sotva. Nie si taký zaujímavý, Snape.“

„Dobre, v tom prípade ti nebude vadiť, keď ti poviem aby si tiahol do čerta.“ Harry začul zaškrípanie a potom duté buchnutie. Domyslel si, že Snape sa pokúsil zatvoriť Jamesovi dvere pred nosom a James ich blokoval nohou alebo plecom. Harry sa prikrčil za žinienkami a odolal pokušeniu nakuknúť spoza nich.

„Oh, nie, tak to nie,“ povedal James. „Prišiel som sem na niečo sa ťa spýtať a bez odpovede neodídem.“

„Nie, neviem ako vyliečiť Románske genitálne vyrážky. Budeš sa musieť spýtať Madam Pomfreyovej,“ povedal Snape. Harry si zahryzol do ruky, aby sa nerozosmial.

„Čože?! Nie, ty pako! Chcem vedieť, kto je ten Harry Potter, s ktorým sa stále stretávaš!“

Odrazu Harrymu vôbec nebolo do smiechu. Srdce mu prudko búšilo a pokúšal sa prísť na to, ako mohol James vedieť o jeho prítomnosti v hrade.

„Nemám poňatia, o čom to hovoríš,“ povedal Snape, ale jeho hlas stratil trochu svojej uštipačnosti.

„Merlinove gule, netrep, že nevieš,“ povedal James. „Viem na sto percent, že tu neštuduje. Chcem vedieť kto to je a ako sa dostáva do školy.“

Mapa! Harry by sa nakopal za to, že mu to nenapadlo skôr. Záškodnícka mapa určite začala ukazovať Harryho prítomnosť, keď sa začal objavovať fyzicky, ak nie už aj predtým.

„Zbláznil si sa,“ povedal Snape. „Madam Pomfreyová by ti mala skontrolovať aj mozog, než sa ti pozrie na vybavenie.“

„Nezbláznil. Aj teraz je tam s tebou. Povedz mi, kto to je, Snape.“

Nastala chvíľa ticha, nasledovaná zvukom tak prudko roztvorených dverí, až vrazili do steny. „Tak sa pozri. Niekto tu nie je, Potter!“ ďalšia chvíľa ticha. „A teraz vypadni. Nechaj ma na pokoji. A neopováž sa vrátiť.“

„Fajn,“ odštekol James. „Fajn. Prídem na to sám.“ Dvere sa zatresli.

Po prvý raz od chvíle, keď sa Harry stal viditeľným si želal, aby mohol znova zmiznúť. Ale nemohol, a tak tam len stál, keď sa ilúzia okolo neho rozplynula.

Snape sa obrátil k Harrymu s rozzúreným výrazom na tvári. „Potter?“ vyrazil zo seba cez zaťaté zuby.

Harry otvoril ústa, aby niečo povedal, ale nevydal zo seba ani slovo. Nenapadalo mu nič vhodné, čo by mohol povedať.

Potter?!“ zopakoval Snape.

„Ja, uh.“

„Je to pravda?“

„Dovoľ mi vys--“

„JE TO PRAVDA?!“

„Áno,“ pripustil Harry. Nemal čo iné povedať.

„Ty...! Ja...! Veril som ti!“ zajačal Snape a z pier mu prskali sliny. Desivo zbledol a očividne sa chvel.

„Severus,“ prosil Harry.

„Vypadni. Vypadni! Vypadni, vypadni, už ťa nikdy nechcem vidieť!“ Zúrivo mával prútikom a vysielal na Harryho kliatby. Harry im dokázal uskočiť z cesty len vďaka aurorskému výcviku. „Choď! CHOĎ!“

Harry nemohol spraviť nič iné. Utiekol von z triedy, prikrčiac sa pred poslednou kliatbou. Dvere sa za ním zatresli. Harry kráčal dolu chodbou, až dokiaľ od nej nebol dosť ďaleko, potom sa zvalil na zem. Sedel tam chrbtom opretý o chladnú kamennú stenu a čakal, kým sa neprebudí.


Prešli dva dni, odkedy videl Snapa naposledy. Dva mučivé dni, kedy si dookola prehrával Snapove posledné slová vo svojej mysli a snažil sa prísť na niečo, hocičo, čo by mohol povedať, aby situáciu zlepšil. Tak veľmi nad tým uvažoval, že ho v piatok tri krát trafili omračovacím kúzlom, ale sobota bola oveľa horšia, keďže Harry nemal nič, čo by ho mohlo rozptýliť.

V nedeľu si Harry už začínal zúfať a tak prešiel hop-šup sieťou k Ronovi, aby s ním mohol stráviť popoludnie. Rýchlo si uvedomil, že to bol pravdepodobne zlý nápad. Hoci veľmi chcel stráviť deň v jeho spoločnosti, Harry nikdy nedokázal dobre predstierať, že je veselý. Ronovi netrvalo dlho, kým postrehol Harryho náladu pod psa a opýtal sa, „Všetko v poriadku, kamarát? Čo ťa tak dožralo?“

„To je tak jasne vidieť?“ opýtal sa Harry, hoci už poznal odpoveď.

„Jasné ako prd vo výťahu,“ povedal Ron a odpil si z piva.

„Nádhera. Takže veľmi jasné.“ Harry si povzdychol. „Už nejakú dobu som ti to chcel povedať...“ Ešte stále nemal poňatia, ako má Ronovi vysvetliť vývoj vo vzťahu medzi ním a Snapom, ale, dočerta so všetkým, potreboval sa s niekým porozprávať.

„Tak dobre. A čo to je?“

„Okej, takže vieš o tom, ako o Snapovi už nejakú tú dobu snívam, však?“ začal Harry. „Teda, o mladšom Snapovi. A asi vieš aj o tom, že si s Hermionou myslíme, že to nie sú len sny?“

„Niečo som počul. Hermiona to skúmala a snažila sa nájsť nejaké vysvetlenie.“

„Tak nejako. No, Severus a ja sme sa už nejakú tú dobu stretávali, vieš. A on je naozaj... naozaj je celkom fajn.“

„Ty si fakt myslíš, že cestuješ do minulosti? A že je to vážne Snape?“

„Áno, myslím.“

Ron prikývol. „Okej. Verím ti.“

„Vážne?“

„Vážne,“ potvrdil Ron. „Videli sme už kopu zvláštnych vecí, nie? V minulosti som ti nie vždy všetko veril a vždy sa ukázalo, že som sa mýlil. Takže ti verím.“

„Vďaka, Ron.“

„Žiaden problém,“ povedal Ron a zasalutoval mu fľašou.

„No, takže,“ povedal Harry. „Chodím so Snapom.“

„Áno, to sme si už vyjasnili.“ Ron zdvihol fľašu k perám.

„Nie, myslím tým, ja chodím so Snapom.“

Keby sa o to snažil, Harry by to nedokázal načasovať lepšie. Ron vyvalil oči a vyprskol pivo na meter od seba. „Dopekla, Harry,“ podarilo sa mu zo seba dostať cez záchvat kašľa. „Týmto si ma mohol zabiť!“

Harry sklonil hlavu, aby zakryl úškrn a povedal, „Prepáč.“

„Veľmi vtipné,“ povedal Ron a žmýkal si pivo z habitu. Po chvíli to vzdal, odložil fľašu nabok, zdvihol prútik a použil Tergeo. Keď bol s výsledkom spokojný, svoju pozornosť obrátil na Harryho. „Snape? Vážne? Naozaj? Nestrieľaš si zo mňa, že nie?“

„Áno, áno, áno a nie.“

„No. Páni. Tak to asi znamená, že už vážne nemáš záujem o Ginny.“

Harry sa rozosmial a mal problém udržať sa na stoličke.

„Čo?“ opýtal sa Ron. Harry, ktorý sa ešte stále smial, len potriasol hlavou. „Čo je?“

„Oh, Ron,“ zalapal po dychu Harry a utieral si slzy, „presne to povedala aj Hermiona, keď sa to dozvedela.“

„Počkaj, ty si to už Hermione povedal? Kedy?“

„Len pred pár dňami.“ Harry mykol plecom.

„A nikto sa neobťažoval povedať to mne?“

„Ja som chcel, ale nevedel som, ako zareaguješ. Nikdy si Snapa nemal veľmi v láske.“

„To máš asi pravdu,“ uznal Ron. „On je dá sa povedať posledným človekom, ktorého by som si pre teba predstavoval. No, ani nie, možno nie posledný. To by bol Malfoy. Alebo Goyle,“ dopovedal Ron a striasol sa.

„Blé. Chcel si týmto niečo povedať?“

„Asi som chcel len povedať, že nie je tým najhorším človekom na svete. Možno nie je ten, koho by som pre teba vybral, ale ja predsa za teba nevyberám, že? Ty si musíš vybrať sám za seba. A ja ho vlastne naozaj nepoznám. Ale ak ho ty máš rád, tak musí byť fajn.“

Harrymu neuveriteľne odľahlo, že Ron nezareagoval tak, ako sa obával a povedal, „To si od teba cením, naozaj.“

„Nehovorím, že sa mi to páči. Ale dokážem sa s tým vyrovnať.“

„Možno sa s tým ani nebudeš musieť vyrovnať,“ povedal Harry. „Teraz je na mňa riadne naštvaný.“

„Oh? Čo sa stalo?“

„Zistil moje priezvisko.“

„Oh, dopekla,“ okamžite pochopil Ron.

„A nie odo mňa. Od môjho otca. Bolo to hrozné, Ron. Povedal, že ma už nikdy nechce vidieť. Poriadne to na mňa navrieskal.“

„Myslíš, že to myslel vážne?“

„Netuším,“ povzdychol si Harry. „Kiež by som tak vedel, čo mám robiť.“

„Je to chlap, Harry. Tak mu ho skrátka vyfajči, alebo čo, a hneď ti všetko odpustí.“

Harry sa pri Ronovej neslušnej poznámke prudko začervenal. „My, ehm, sme sa ešte tak ďaleko nedostali, takže--“

„Gah, len to nie!“ Ron zatriasol hlavou. „Nechcem počuť žiadne detaily!“

Harry sa zachechtal a potom sa znova zachmúrene zadíval do piva.

„Tak dobre, pozri,“ povedal Ron. „Prečo si mu nepovedal kto si hneď od začiatku?“

„Mohol by som to odôvodniť tým, že som si myslel, že by bolo príliš nebezpečné povedať mu priveľa o budúcnosti, ale po pravde som sa len príliš bál, že sa so mnou prestane rozprávať, keď sa to dozvie.“

„Tak mu to povedz. Ospravedlň sa mu a buď k nemu úprimný. To je to jediné, čo môžeš naozaj spraviť.“ Ron mykol plecom a dodal, „A ak ti neodpustí, tak je to idiot.“

„Heh. Vďaka.“ Harry sa začal hrať s fľašou.

„Okrem toho, musí ti odpustiť.“

„A to prečo?“ opýtal sa Harry a zdvihol si fľašu k ústam, aby sa napil.

„Pretože ho potrebuješ. Už si dal kopačky mojej sestre a mňa si nárokuje Hermiona, takže už nemáš inú možnosť. Sorry, kamarát.“

Tentoraz to bol Harry, kto sa dusil svojím pivom, zatiaľ čo Ron sa búrlivo rehotal. „Oh, Harry,“ vyrazil zo seba Ron a držal sa za bok. „Mal si vidieť ten výraz na tvojej tvári!“

„Ha ha, veľmi vtipné,“ povedal Harry a utieral si mokrú škvrnu na nohaviciach. „Urob to ešte raz a začnem ti rozprávať o tom, čo sa stalo keď sme sa so Severusom vykusovali a--“

„To nie, len žiadne detaily, žiadne detaily!“ Ron si napchal prsty do uší. „Lálalalá, hovoril niekto niečo? Nie, nič nepočujééém!“

Harry zatriasol hlavou, uškrnul sa vychutnával to, že sa smial naposledy.


Prešli ďalšie dva dni a Harry sa konečne dostal naspäť k Snapovi. Objavil sa v starej triede obrany, kde Snape sedel na kope žinienok, chrbtom opretý o stenu a s nohami pokrčenými tak, že sa bradou opieral o kolená. Snape civel dolu na žinienku a neprítomne sa pohrával s uvoľnenou nitkou. „Ahoj,“ jemne povedal Harry.

„Ahoj,“ odpovedal Snape, ale nezdvihol pohľad.

Harry váhavo pristúpil o niekoľko krokov bližšie. „Môžeme sa o tom porozprávať?“

„Asi by sme sa mali.“

Harry privolal všetku svoju odvahu a prešiel celú cestu k žinienkam, vyšplhal sa na vrch a usadil sa vedľa Snapa. „Je mi to ľúto,“ povedal.

Snape nezdvihol zrak ani neprehovoril. Harry začal vysvetľovať, „Nevedel som, ako ti to mám povedať. Nevedel som či ti to mám vôbec povedať. Bál som sa, že keby si to vedel, prestal by si sa so mnou rozprávať. Vážne nerád pred tebou veci tajím, ak to pomôže.“ Zúfalo sa chcel načiahnuť a dotknúť sa Snapa, ale neodvážil sa.

„Naozaj Voldemort zabil tvojich rodičov?“ opýtal sa Snape.

Harry v Snapovej otázke počul jej skutočný význam. „Áno.“

Snape takmer nebadane prikývol hlavou a potom už nič. Harry neprerušoval ticho, dal Snapovi príležitosť spracovať všetko po svojom. Bol vďačný, že sa ho Snape nepokúsil prekliať, ale to ticho určitým spôsobom znášal oveľa horšie.

Nakoniec Snape povedal, „Takže čo vlastne robíš vo svojom čase? Nikdy si mi nepovedal.“

Harryho hruďou sa rozliali pocity úľavy a nádeje. „Ja, uh. Som v druhom ročníku Aurorského výcviku.“

„To sa k tebe hodí, myslím. Páči sa ti to?“

„Výcvik sa mi páči. Je to pre mňa výzva a hodne som sa toho naučil. Ale... nemyslím, že chcem byť naozaj Aurorom,“ priznal sa Harry.

„Prečo nie?“

„To je dlhý príbeh, ale môžem povedať v skratke toľko, že som strávil v podstate celých sedem rokov školy bojovaním proti temným mágom. Asi toho mám už akurát tak dosť.“

„Dozviem sa niekedy celý ten dlhý príbeh?“ opýtal sa Snape trochu trpko.

„Áno,“ povedal Harry. „Poviem ti všetko, čo chceš vedieť. Jednu vec za druhou. Sľubujem.“

Snape sa znova odmlčal. Tentoraz sa Harry načiahol a ramenom objal Snapove plecia a pritiahol si ho k sebe. Nekládol mu žiaden odpor. Harry zaboril nos do Snapových vlasov, Snape položil ruku na Harryho hruď a obaja tak ešte dlhú dobu sedeli.

 

Poslední komentáře
05.06.2010 11:14:13: Dnes mam viac casu, takze to uz asi dorazim. Prelozene to uz je, teraz to uz aj tak len kontrolujem,...