Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Niekde medzi snom a bdením

Kapitola 9

Snape očividne prijal pravdu o Harrym, ale nechcel mu znova začať tak ľahko veriť. Správal sa odmeranejšie a strnulejšie než predtým, podobne ako pred niekoľkými mesiacmi, a správal sa podozrievavo voči Harryho slovám a činom. Harry však bol ochotný trochu popracovať na opätovnom získaní Snapovej dôvery. Snažil sa byť o niečo poctivejší, keď sa so Snapom rozprával o svojich zážitkoch zo školy a správať sa, akoby sa nič nestalo a bol presvedčený, že Snape nevydrží správať sa k nemu tak chladno a odmerane na dlho. Nuž, celkom presvedčený. Z vlastnej skúsenosti vedel, že Snape vie byť v nevraživosti dosť vytrvalý.

Prešlo niekoľko stretnutí a Snapov postoj voči Harrymu sa menil neuveriteľne pomaly. Harry z toho začínal byť mimoriadne frustrovaný, ale rozhodol sa len tak ľahko to nevzdať. Trpezlivosť pre Chrabromilčana nebola práve jednoduchá, ale Snape nikdy nereagoval dobre na nátlak, takže Harrymu nezostávala iná možnosť. Pokúšal sa tým toľko nezaoberať, keď bol hore vo vlastnom čase, ale veľmi sa mu to nedarilo.

Aspoň naňho Snape neprestal čakať v starej triede obrany, pomyslel si Harry, keď sa tam znova objavil. Okamžite zbadal Snapa usadeného na okraji stohu žinienok s bradou podopretou dlaňou a očividne hlboko zamysleného. „Nad čím uvažuješ?“ opýtal sa Harry.

Snape prekvapene mykol hlavou, pozrel sa hore a zamračil sa. „Nad ničím.“ Zaváhal a potom povedal, „Dumbledore sa chcel so mnou dnes stretnúť.“

„Naozaj?“ opýtal sa Harry a prisadol si k Snapovi. „Čo ti povedal tentokrát?“

„Ponúkol mi pozíciu učňa, keď skončím školu. Teda, povedal, že ma na tú pozíciu odporučí a naznačil, že odporučenie od neho je prakticky záruka, že to miesto získam.“

„To je úžasné!“ zvolal Harry. „Čo si mu na to povedal?“

„Že nad tým pouvažujem.“ Snape sa zamračil ešte viac než predtým. „Naozaj by to bola dobrá príležitosť. Študoval by som u Owena Barbaryho. Je dobrý. Naozaj dobrý. A učňovstvo uňho by mi zaručilo určitú prestíž.“

„Severus! To je skvelé!“ Harry zachytený vo víre nadšenia hodil ruky okolo Snapa a naklonil sa, že ho pobozká. Snape stuhol a odvrátil hlavu preč. Harry sa cítil, akoby ho udrel, pomaly pustil Snapa a odtiahol sa preč. „Ja som len... nechcel som to spraviť,“ povedal zroneným hlasom.

Snape sa pozrel späť na Harryho skúmavým pohľadom. Harry odmietol odvrátiť pohľad preč alebo sa pred Snapom skrývať. Snape očividne našiel čo hľadal, čokoľvek to už len bolo. Bez varovania sa vrhol vpred a prisal sa ústami k Harrymu.

Harry cítil naraz úľavu, radosť a túžbu a nadšene mu vrátil bozk. Rukami ho schytil sa habit a vlasy. Zuby a jazyky sa im preplietali. Snape ho pobozkal tak intenzívne, že sa Harry cítil, akoby sa v tom bozku mal utopiť. Tri týždne odmeraného správania a neistoty sa vyplavili na povrch a pretiekli okrajom ich trpezlivosti.

Zvalili sa bokom na žinienky, prevaľovali sa a zúrivo sa snažili dostať k sebe bližšie. Harry s vyrazeným dychom pristál na Snapovi. Než sa stihol spamätať, Snape si jeho hlavu pritiahol k sebe a znova začal drancovať jeho ústa. Horúčkovito a požadovačne ho bozkával a priam do seba vťahoval Harryho stony.

Pritláčali k sebe boky a rýchlo sa dostali do známeho rytmu. Bolo to úžasné ako obvykle, ale Harry tentoraz potreboval niečo viac. Zdráhavo sa odtiahol a kľakol si obkročmo Snapových stehien. Pozrel sa dolu na Snapa ako tam ležal udychčaný, s hruďou prudko stúpajúcou a klesajúcu, s opuchnutými perami a rozstrapatenými vlasmi a Harry vedel, čo chce. Načiahol sa za Snapovým habitom a začal ho z neho zvliekať.

Snapove oči sa rozšírili a vystrelil rukou, aby Harryho zadržal. Prehltol a potom povedal, „Ty prvý.“

Harry prikývol, zliezol dolu zo žinienok a začal sa vyzliekať. Zo všetkých síl sa snažil nepotknúť sa o vlastné nohy, keď si vyzliekal ponožky a topánky, ale väčší záujem mal o rýchlosť než o ladnosť. Stiahol zo seba vrstvy šiat a odhodil ich nabok, čoskoro stál nahý medzi hŕbou odhodenej látky.

Harrymu na koži naskakovali zimomriavky a jeho penis stál vztýčený vo vzduchu; takto sa obrátil k Snapovi. Zdanlivo rozhodnutý dodržať svoju časť dohody, Snape sa načiahol sa gombíkmi svojho habitu, ale ruky sa mu triasli. „Nechaj to na mne,“ povedal Harry a jemne odsunul Snapove prsty bokom a nahradil ich vlastnými.

Harry rozopol Snapove gombíky a šnúrky a háčiky jeden po druhom dokiaľ pred ním Snape neležal úplne odhalený. Až vtedy dovolil svojim očiam po prvý raz skĺznuť pomaly po Snapovej šľachovitej postave. Snape vyzeral takmer presne tak, ako si ho Harry predstavoval: bledý a kostnatý, samá dlhá rovina a ostrý uhol, prichudý, nesmierne nevýrazný a úplne dokonalý.

Harry zúfalo túžil dotýkať sa ho, cítiť ho; položil dlane na Snapovo brucho. Snape ticho zalapal po dychu a trochu a strhol pri Harryho dotyku a Harry sa ďalej nedokázal ovládať. Hodil sa na Snapa, lízal, bozkával, sal a hrýzol všetko čo mu prišlo do cesty – hladké hrdlo, pôvabnú priehlbinku kľúčnej kosti, vztýčenú bradavku, vystupujúcu bedernú kosť. Snape zaťal nechty do žinienky, zaklial a začal sa pod ním vrtieť.

A potom Snapov penis, tvrdý a lesklý od potu a túžby, stál vztýčený priamo pred Harryho zrakom a Harry sa v žiadnom prípade nemienil zastaviť. Prebehol jazykom jedným ťahom od spodku po špičku a Snape zo seba vyrazil niečo medzi hlbokým stonom a prosebným zakňučaním. Harrymu sa tá reakcia mimoriadne páčila, a tak to urobil znova. A znova. Skusmo vzal špičku medzi pery sa začal sať a oh prepána, Snapova reakcia na to bola ešte lepšia!

Harry vzal Snapa hlbšie do úst. Sklonil sa a vsunul ho do seba hlbšie a vrátil sa späť. Pohyb zakončil obkrútením špičky jazykom. Znova zopakoval celý proces a našiel tempo, ktoré mu vyhovovalo, zatiaľ čo jeho srdce tĺklo zúrivým rytmom. „P-Prestaň!“ vyrazil zo seba Snape len o malú chvíľu neskôr a začal Harryho ťahať za vlasy. „Poď sem!“

Vypustil Snapa z úst, presunul sa po jeho tele hore, s pálivou horúčavou Snapovho tela dotýkajúceho sa jeho, ktorá mu ukradla dych. Než Harry stihol lapiť dych, Snape ich oboch obrátil na stranu, vrazil ruku dolu medzi nich a schytil Harryho penis. Pocit Snapových štíhlych láskajúcich prstov bol nový, neznámy a bože, tak neuveriteľne dobrý.

Harryho boky sa automaticky začali hýbať a prirážať do Snapovho zovretia. Rýchlo ho premohli pocity vyvolané kombináciou Snapových rúk, ktoré ho spracovávali, Snapovej horúcej pokožky a Snapovho penisu, ktorý sa k nemu pritískal, keď sa Snape začal obtierať o jeho stehno. V Harryho podbrušku sa rozliala horúčava a už sa nedokázal ďalej ovládať. Odrazu polapil dych a vyrazil zo seba zachrípnutý výkrik, keď sa urobil a ostriekal seba, Snapa a žinienku, na ktorej ležali.

Stále sa chvejúc zo svojho orgazmu Harry prehodil nohu okolo Snapa a obrátil ich tak, že Snapa pritiahol na seba. Ruku presunul nižšie, schytil Snapa za zadok a tvrdo si ho k sebe pritiahol. Snapovi unikol zúfalý výkrik a začal do Harryho prirážať krátkymi, rýchlymi pohybmi. Snapov penis bol ako oceľ zabalená v zamate šmýkajúca sa po Harryho pokožke, keď Snape zo seba začal vydávať krátke staccato zvuky Harrymu priamo do ucha. „Áno, áno, áno, no tak sa urob...“ lákal ho Harry, vediac že Snape je blízko. Ako na povel, Snape zavzlykal a zachvel sa a Harry cítil vlhkú horúčavu Snapovho semena vypĺňajúceho priestor medzi ich telami v hustých prúdoch.

Zadychčaný Snape sa pokúsil odtiahnuť od Harryho, ale Harry sa ho držal pevne. Obaja boli lepkaví, spotení a príliš rozhorúčení, ale Harrymu na tom nezáležalo. Chcel pri sebe Snapa cítiť, živého a skutočného, ešte o niečo dlhšie. Snapa sa naňho bez odvrávania zvalil. Harry si pomyslel, že by mal možno niečo povedať, ale nič vhodné mu nenapadalo a tak len prehrabával prstami Snapove vlasy a zostal ticho.


Harry sa zobudil na zvuk Hermioninho hlasu volajúceho naňho kdesi z domu. V skutočnosti znela trochu vystrašene, tak si povedal, že by mal ísť zistiť, čo sa stalo. Zošmykol sa z postele a vytackal sa von na chodbu.

„Hermiona?“ zavolal na ňu Harry.

„Harry?“ prišla odpoveď. O niekoľko sekúnd neskôr sa Hermiona vyrútila spoza rohu. „Oh, tu si! Kde si bol?“

„Spal som,“ zmätene odpovedal Harry. „Koľko je vlastne hodín?“

Hermiona stiahla obočie. „Zaspal si v knižnici alebo čo?“ opýtala sa ignorujúc Harryho otázku.

„Nie, bol som v posteli.“

„Práve teraz? Nie, to si teda nebol.“

„Ale áno, bol.“ Harry si bol celkom istý, že sa na Hermionu díval akoby jej z uší vyletel kŕdeľ fúperov.

„Harry, keď sa zobudíš, príď prosím ťa do kuchyne. Musím sa s tebou o niečom porozprávať.“

Tieto slová prichádzajúce od Hermiony by obvykle spôsobili, že prevráti očami, zastoná, utečie, alebo že vyvolajú nejakú komibináciu týchto reakcií. Ale tentoraz Hermiona vyzerala vystrašene a to Harryho skutočne znepokojilo. „Jasné, hneď tam budem.“

O desať minút neskôr Harry vstúpil do kuchyne. Hermiona sedela za stolom a civela do šálky čaju akoby ju vôbec nevidela. Harry si bez slova odtiahol stoličku a posadil sa oproti nej.

Hermiona zdvihla zrak. „Harry, si.. je všetko v poriadku?“

„Áno, jasné. Prečo by nemalo byť?“

„Ja len, že v poslednej dobe si taký vzdialený.“

„Naozaj?“

„Len sme ťa v poslednej dobe toľko nevídali. Už vyše dvoch týždňov si nás neprišiel navštíviť a vynechal si aj naše stretnutie U Troch Metiel, čo sme mali tento víkend.“

„No tak som bol trochu unavený,“ povedal Harry a mykol plecom. „Tréning je úplné peklo, veď vieš.“ Nebol si istý, kam s tým Hermiona mieri, ale mal pocit, že sa mu to nebude veľmi páčiť.

„No, čo sa toho týka,“ povedala Hermiona. „Ron mi povedal, že v Aurorskom tréningu preliezaš len s odretými ušami.“

„Čo on o tom vie?!“ zvolal Harry, ktorého toto obvinenie podráždilo. „To jeho na poslednom tréningu tri krát trafili kúzlom vrhu!“

„Oh, Harry. Ide  to, že už nejaký čas si nebol tak celkom tu.“

„Kde inde by som mohol byť?“

Hermiona sa na Harryho veľavýznamne zadívala. Jeho túžba zastonať, obrátiť očami a vziať nohy na ramená sa objavila s miernym oneskorením. „Čo sa mi pokúšaš naznačiť, Hermiona?“

„Myslím, že tvoje sny – alebo skôr ten čas ktorý tráviš niekde inde – ti začína zasahovať do života tu. Do tvojho skutočného života.“

„Moje sny sú, a vždy aj boli, súčasťou môjho ´skutočného´ života. Ty prvá by si to mala vedieť,“ povedal Harry o niečo ostrejšie než zamýšľal.

„Áno, a vždy boli poslami niečoho strašného, nie?“ vrátila mu to Hermiona.

„Ty sama si to povedala, toto nie sú skutočné sny. A nič strašné v nich nie je – je tam len Snape. Má ak blízko k tomu, aby sa vzdal Voldemorta a vybral si iný osud! On ma potrebuje, Hermiona.“

My ťa potrebujeme. Ty patríš sem.“

Harryho mysľou prebehlo tucet argumentov, ale nenapadal ho spôsob, akým by prinútil Hermionu pochopiť ktorýkoľvek z nich. Nakoniec sa zmohol len na jeden, „Aj tak nedokážem nijako kontrolovať, či tam pôjdem alebo nie.“

Hermiona nepovedala nič, namiesto toho čiahla do vrecka. Vytiahla odtiaľ modrú fľaštičku a položila ju na stôl medzi nich.

„Čo to je?“ opýtal sa Harry.

„Elixír na spánok bez snov,“ odpovedala mu Hermiona.

„A ako dlho si predstavuješ, že to budem musieť užívať? Vieš aké sú dlhodobé následky používania elixíru na spánok bez snov. Nemôžem to brať do konca života.“

„Keď som ťa pred chvíľou hľadala, skontrolovala som aj tvoju spálňu,“ povedala Hermiona. „Nebol si tam.“

„Samozrejme, že som tam bol. Kde inde by som mohol byť?“

Hermiona sa opäť na Harryho len pozerala.

„To nie je možné,“ povedal Harry a prebehla ním vlna chladu. „Asi si ma len nevidela medzi prikrývkami, alebo čo.“

„Nič z tohto by nemalo byť možné, ale nejako sa to aj tak deje. Nebol si vo svojej posteli.“ Keď Harry ešte stále nič nehovoril, Hermiona pokračovala, „Harry, len... Vezmeš si ten elixír? Aspoň dovtedy kým nenájdeme inú možnosť?“

„Ja...“ Harry civel na fľašku. „Áno, tak dobre.“

 

Žádné komentáře