Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Nocturne

10. kapitola

O dva týždne neskôr, keď Harry ležal v posteli po tom, čo si zobral prvú dávku lieku proti vampirizmu, bolo mu veľmi ľúto, keď musel uznať, že Severus mal už zase pravdu. Nebolo to nijaké potešenie; v skutočnosti, malo to tak ďaleko od potešenia, že si ani nemohol spomenúť, aké to vlastne je, cítiť sa dobre a to ešte prešlo len šestnásť hodín z celej procedúry.

Po tom, čo Harry vypil prvý pariaci sa žltý nechutný odvar pri východe slnka pred nocou keď mal prísť nov, strávil celé dopoludnie sedením na záchode so kŕčmi z hnačky a popoludnie vyvrátením obsahu svojho žalúdka do vedra. Cítil sa úplne pod psa a želal si, aby existoval aj nejaký iný spôsob, ako to spraviť.

Bol to dôkaz Chrabromilskej tvrdohlavosti, že ani raz nepomyslel na to, že by to všetko vzdal, aj keď sa mu Severus v jednom kuse vyhrážal, že druhú várku mu neuvarí. Tú hádku vyhral. Teda Harry si aspoň myslel, že vyhral. Len ťažko mohol pokladať niečo, po čom sa cítil takto mizerne, za výhru.

Ešte horšie než následky elixíru na jeho telo, boli následky na Severusovi, ktorý ho musel sledovať ako trpí. Vina zožierala Severusa zaživa a toto bol len prvý deň. Severus sa mu takmer ani nemohol pozrieť do očí.

Jeho milenec celý deň postával pred otvorenými dverami do kúpeľne, zo všetkých síl sa snažil nerušiť jeho súkromie, ale zostať dosť blízko na to, aby ho mohol zachytiť, keby zamdlel – čo bolo ešte stále možné.

Teraz, keď kŕče, vyprázdňovanie a vracanie konečne ustali, Harry sedel na posteli podporený množstvom vankúšov a snažil sa odpočívať.

Severus sedel na stoličke s rovným operadlom po jeho boku. Jeho tvár vyzerala ako vytesaná z kameňa; tak tuho bola napätá vráskami bolesti.

Severus zvieral v rukách položených v lone pohár s riedkou zeleninovou polievkou. Civel do jeho vnútra, akoby mal v jeho mútnych hlbinách odhaliť všetky tajomstvá vesmíru. Jeho podlhovasté čierne vlasy mu zakrývali tvár, keďže jeho hlava bola sklonená.

Harry si pomyslel, že tohto muža ešte nikdy nevidel tak porazeného.

Akoby cítil jeho pohľad, Severus naňho sa naňho letmo pozrel. „Chcel by si znova skúsiť a usrknúť si?“

Harrymu sa nie veľmi podarilo udržať v sebe ten posledný pokus.

„Áno, prosím,“ povedal, najmä preto, aby dostal Severusa k sebe bližšie.

Severus sa posadil na okraj postele. Vsunul ruku pod jeho hlavu, aby mu nežne pomohol zdvihnúť sa a druhou rukou mu pridŕžal pohár pri perách.

Harry si usrkol trochu tej riedkej, slanej polievky a ďakovne zamrmlal. Zdalo sa, že usrknutie zostane tam, kde malo.

„Ešte?“ pýtal sa Severus.

„Nie, ďakujem,“ Harry položil Severusovi ruku na rameno, aby ho zastavil, keď sa jeho milenec chcel odtiahnuť späť na svoju stoličku. „Ako sa cítiš?“

„Ja?“ Severus vyzeral byť šokovaný. „Ja nie som ten, kto je tu otrávený.“

„Myslím, že by pre teba bolo jednoduchšie, keby si bol,“ povedal Harry a potom sa ponúkol, „Nemusíš to sledovať. Poppy by sa o mňa mohla starať, keby som jej povedal, čo robíme.“

Madam Pomfreyová, Minerva, Hagrid a Severus boli jediní učitelia, ktorí cez leto zostávali na Rokforte.

„Chcel by si byť radšej s ňou? Ja viem... že nie som ten najstarostlivejší opatrovateľ,“ stuhnuto povedal Severus a znova sklopil pohľad.

V tej chvíli by Harry dal čokoľvek na svete, len aby Severusa videl, ako sa naňho posmešne uškrnie. Pohľad na všetku tú vinu bol bolestivejší než kŕče, ktoré mu spôsobil ten elixír.

„Tak som to nemyslel,“ rýchlo ho opravil Harry. „Viem, ako veľmi ti to ubližuje.“

Roztrasenou rukou sa načiahol, aby sa mohol dotknúť Severusovho líca.

Severus pevne zatvoril oči a obrátil tvár, aby sa mohol obtrieť o jeho spotenú dlaňou a zdvihol pravú ruku, aby ju udržal na mieste. „To ja by som cez to mal prejsť.“

„Veď aj prechádzaš. Obaja tým prechádzame.“ Pritisol sa k Severusovej tvári a zaviedol ho dolu k svojej hrudi. Sekundu alebo dve sa Severus vzpieral, ale potom vytiahol svoje dlhé nohy na posteľ a stočil sa vedľa neho na malom kúsku pri kraji postele. Severusova hlava spočívala vedľa neho na rožku podhlavca. Rameno odeté v čiernej sa položilo na jeho hruď a Severus zo seba vypustil niečo, čo takmer znelo ako vzlyk.

Harry zdvihol vlastnú ruku, aby k sebe pevnejšie pritisol Severusove rameno. Nepozrel sa do tváre svojho hrdého milenca, pretože vedel, ako veľmi sa Severus snaží ovládať a držať sa pokope.

„Je mi lepšie,“ povedal mu Harry, akoby nepočul ten zvuk. S prekvapením zistil, že je to pravda. Bol slabý ako mačiatko, ale aspoň už nemal žiadne kŕče ani rozrušené trávenie. „Pomáha to, keď sa ťa dotýkam.“ Spomenul si, čo robil celý deň a na bystré zmysly jeho milenca a povedal, „Ale teraz asi nevoniam práve najlepšie.“

Severus ho stisol pevnejšie. Harry cítil bozk na spánku, keď mu Severus odpovedal, „Voniaš nažive. Na ničom inom mi nezáleží.“

Obkolesený Severusovým ochranným teplom, pomaly zadriemal.

Harry nevedel, ako dlho spal, ale keď otvoril oči zistil, že oheň v kozube naproti nemu takmer zhasol. Severus ho ešte stále objímal a vyzeral, akoby sa celé hodiny nepohol ani o vlások.

Harry sa ešte stále cítil roztrasený z toho elixíru, ale aspoň nepotreboval WC ani vedro. Obrátil sa a jeho pohľad sa stretol s tými temnými, pozorne sledujúcimi očami. „Už musí byť na čase, aby si sa najedol.“

Severus vedľa neho stuhol, keď rozospato vyslovil tú vetu. Tie previnilé oči naňho civeli, tíško ho prosili, aby to ani nespomínal.

„Celý tento proces je na to, aby sme prefiltrovali liek cez moju krv,“ povedal Harry hlasom ešte stále zachrípnutým spánkom. „Ak sa jej nenapiješ, tak potom toto všetko vyjde navnivoč.“

Harry položil Severusovi ruku za krk a pritiahol si jeho hlavu k vlastnému hrdlu. Dokonca aj teraz, keď sa cítil ako jednou nohou v hrobe, ho predstava Severusovho kŕmenia vzrušovala.

Harry čakal. Prešla minúta, potom druhá a jazyk ho ešte stále neobmýval. „Severus?“

Severusove dlhé prsty tuho zovreli zelenú bavlnenú látku Harryho nočnej košele, ktorú mal na sebe. Severus zdvihol hlavu, aby sa naňho mohol pozrieť. Jeho výraz bol rozpoltený takým množstvom emócií, ktoré na tvári svojho milenca ešte nevidel. „Nedokážem to. Si príliš chorý. Príliš ťa to vyčerpá. Prosím... pri tebe som sa ešte nikdy necítil ako monštrum. Nerob zo mňa teraz jedno. Nie keď si takto chorý.“

Jeho žalúdok sa zovrel niečím iným než kŕčmi. Severus od neho nikdy nič nežiadal. Ani v posteli, ani mimo nej.

Harry pohladil Severusove mastné vlasy, odhrnul ich preč z ustarane zamračeného čela svojho milenca. V momente, keď mu ráno prišlo tak zle vedel, že toto bude tá najťažšia časť. Aj keď ho Severus nikdy nerozmaznával, správal sa voči nemu mimoriadne ochranársky. Vedel, že predstava, že sa na ňom má najesť po tom dni, ktorý si pretrpeli, Severusa ničila.

Harry prehltol, aj keď boli jeho ústa odrazu suché. „Viem, že to nechceš urobiť. Neviem si ani predstaviť, ako si sa musel cítiť celý deň, keď si ma sledoval, ale... musíme to spraviť. Je to naša jediná nádej. Prežijeme jeden mesiac pekla, a potom môžeme vychutnávať celý zvyšok života spolu. Tak veľmi by som to chcel. Viem, že je to pre teba ťažké, ale... prosím, naješ sa? Bude to trvať len dve minúty. Ani sa to nepribližuje k dobe, akú to obvykle robievame. Budem v poriadku. Sľubujem.“

Keby mal poruke to vedro, podal by ho Severusovi. Jeho milenec vyzeral byť fyzicky chorý z toho, čo sa od neho vyžadovalo. Ale Severus bol veľmi odvážny človek. Zhlboka, roztrasene sa nadýchol a jeden krát prikývol. Pochmúrne odhodlanie zocelilo tie prísne črty, keď sa Severus znova sklonil k Harryho hrdlu.

Tentoraz Harry nemusel dlho čakať, kým sa ho ten talentovaný jazyk začal dotýkať. Elixír ho musel naozaj vyčerpať, pretože aj keď sa v ňom rozlievalo obvyklé teplo, keď Severusove sliny prenikli jeho pokožkou aby znecitliveli oblasť, sexuálne ho to nevzrušilo.

Harry sa čudoval, či to už pôsobí ten elixír, či nedostatok odpovede z jeho strany bol spôsobený Slizolinovým liekom, ktorý ním prenikal, alebo či to spôsobila jeho choroba.

Obrátil hlavu na stranu, aby mohol ľahko dovidieť na hodiny na blízkom nočnom stolíku. Bol to muklovský budík na baterky so zväčšeným digitálnym displejom, aby naňho dokázal dovidieť aj bez okuliarov.

Bolesť, keď jeho mäsom prenikli Severusove tesáky bola tak ostrá ako obvykle, ale rýchlo ustúpila.

Zdalo sa, že Severus vie, kedy sa zmenilo číslo na hodinách. Začal sať presne v 11:37.

Bolo to zvláštne a on zostal sklamaný, keď jeho telo nevybuchovalo rozkošou, keď z neho Severus jedol, ale istým spôsobom to bola úľava. Keby ho to samého príliš vzrušilo, nebol by schopný dávať pozor na čas a Slizolinove pokyny boli veľmi jasné v tom, vampír by nemal vypiť príliš veľa darcovej zmenenej krvi počas jedného kŕmenia.

Keď sa číslo označujúce minúty zmenilo na 9, Harry sa dotkol zadnej strany Severusovho krku a zašepkal, „Už je čas.“

Severus okamžite vytiahol svoje tesáky a oblizoval okolie, až dokiaľ nebola všetka pretrvávajúca bolesť dávno zabudnutá.

Keď Severus zdvihol hlavu, jeho pohľad sa takmer previnilo odvrátil. Nepotreboval na to nejaké zvláštne pozorovacie schopnosti, ani keď bol takto vyčerpaný, aby videl, že Severus práve teraz nenávidí sám seba.

Harry sa načiahol, aby pohladil hladké líce svojho milenca a pritiahol jeho pohľad znova k sebe. Severusove tesáky boli ešte stále vonku. „Ďakujem ti.“

Severu na chvíľu pevne zatvoril oči predtým, než ich znova otvoril a prišpendlil ho svojím úplne zmučeným pohľadom. „Takto trpíš len kvôli mne. To ja by som ti mal ďakovať.“

Úplne fascinovaný Harry sledoval, ako sa špičky tesákov, ktoré vykúkali po stranách Severusových úst postupne stiahli za jeho pery. Obvykle zamdlel z extázy a nevidel, ako sa to deje.

„Nikdy by si to neurobil, keby som ťa do toho nenútil,“ odpovedal Harry zachrípnutým hlasom.

Severusove prsty sa načiahli, aby sa dotkli miesta, kde sa práve najedol. „Nemôžem ti ani vyliečiť hrdlo. Protokol liečby mi nedovolí na tebe vykonávať žiadnu mágiu.“

„To je v poriadku. Nebolí to.“ Pozrel sa na Severusa a opýtal sa, „Cítiš nejakú reakciu na moju krv?“

Severus pomaly záporne pokrútil hlavou. „Nie. Cítim sa stále rovnako. Avšak...“

„Áno?“ povzbudzoval ho Harry.

„Dve minúty by obvykle nestačili na to, aby som sa nasýtil a... teraz sa vôbec necítim hladný.“

„To je výborné,“ uškrnul sa Harry. Udalosti celého dňa ho konečne dostihli, zazíval a zamrmlal, „Som unavený. Budeš ma chvíľu objímať?“

Severus rýchlo transfiguračným kúzlom premenil svoje šaty na šedú nočnú košeľu. Potom ich bez slova obrátil, až dokiaľ neležal na chrbte a Harry na ňom.

„To je lepšie,“ odobril Harry. „Zobudíš ma na svitaní?“

„Áno.“

„Je pripravená ďalšia dávka elixíru?“ skontroloval.

Severus odpovedal ešte pochmúrnejším, „Áno.“

„Milujem ťa.“ Harry tie slová nevyslovoval príliš často, pretože vedel, ako nepríjemne sa po nich Severus cítil, ale dnes v noci ich potreboval povedať.

Severus bol pod jeho lícom tak ticho, až to vyzeralo, akoby úplne prestal dýchať. Po dlhej chvíli počul ako Severus zašepkal, „Po dnešnom dni by som o tom fakte už nikdy nemohol pochybovať. Verím, že si rovnako dobre uvedomuješ moju... oddanosť.“

Dobre vedel, že nemá rozoberať toto necharakteristické vyznanie a tak sa usmial úsmevom, o ktorom dúfal, že ho bude počuť aj v jeho rozospatom hlase a odpovedal, „Tak to nám to funguje celkom dobre, nie?“

Jeho posledná vedomá myšlienka patrila Severusovi, ktorého ruka hladila zadnú stranu jeho krku, keď zaspal hojivým spánkom.

*****
Nasledujúcich dvadsaťsedem dní bolo tých najťažších v Harryho živote. Ranné hodiny strávil v spoločnosti žalúdočných kŕčov, vracania a vyprázdňovania, keď elixír drancoval jeho telesnú chémiu, aby vyliečil jeho milenca. Severus teoretizoval, že chemikálie v Slizolinovom odvare ovplyvňovali Harryho samotné molekuly tým, že dočasne zmenili štruktúru jeho krvných buniek.

Dávalo to zmysel, domnieval sa Harry, keďže Severus sa nakazil pitím vampírovej abnormálnej krvi, bude potrebovať iný druh abnormálnej krvi, aby s nákazou bojoval. Jediné čo Harry vedel bolo, že premeny v jeho tele bolia viac, než čokoľvek, čo kedy musel pretrpieť.

Zdalo sa, že nie je schopný udržať v sebe dostatok tekutín a tak sa Severus naučil umeniu muklovskej vnútrožilnej infúzie, aby doňho dostal vodu a výživu. Výskum mu otvoril oči k svetu muklovskej medicíny a Severus sa chcel pokúsiť uľahčiť tie najhoršie z Harryho symptómov nemagickými muklovskými prostriedkami, ale Harrymu to nechcel dovoliť zo strachu, že znečistí svoju krv a zničí tak ich ťažkú prácu. Jediná vec, ktorú vedel s väčšou istotou než to, že miloval Severusa bol fakt, že by nemal dosť odvahy prejsť si týmto druhý krát.

Aj keď vycítil, že Severusova vina nikdy nepoľavila, jeho milenec sa ju naučil počas tých štyroch týždňov lepšie skrývať.

Bolo to zvláštne obdobie utrpenia a veľkého vytvárania pút. Severus od neho takmer ani na minútu neodišiel, držal ho celú cestu tam a naspäť zo záchoda, sedel vedľa neho na okraji vane celý čas, zatiaľ čo on potláčal stony z kŕčov, nastavoval vnútrožilnú infúznu striekačku, aby v ňom udržal dostatok tekutín, držal ho v náručí kedykoľvek mal čas si odpočinúť... aj keď to fyzicky bola tá najstrašnejšia skúsenosť akú kedy zažil, ešte nikdy v živote sa necítil tak milovaný.

A každý deň videl na Severusovi zmeny, ktoré prinieslo ich snaženie. Najprv boli zmeny pre nich pre oboch takmer neviditeľné, ale asi tak po týždni sa zdalo, že Severusova farba pleti sa zlepšovala. Žltkastý odtieň z jeho pokožky zmizol. Severus tiež vyhlasoval, že nepretržitá túžba po krvi ustupovala.

Len vďaka týmto malým víťazstvám Harry dokázal napredovať. Každé ráno sa pozrel na náznak ružovej na Severusových lícach, keď ho jeho milenec prebudil na svitaní a dodalo mu to odvahu vypiť odporný odvar, po ktorom sa bude v kúpeľni zvíjať od bolesti celý zvyšok dňa.

Toto bolo posledné ráno, čo to Harry bude musieť spraviť. Dnes bol dvadsiaty ôsmy deň, chvíľa, ku ktorej sa postupne prepracovávali. Teraz si už len musel vziať poslednú dávku elixíru, dve minúty piť Severusovu krv, dovoliť svojmu telu celý deň spracovávať elixír spolu s vampírovou krvou a keď sa dnes večer z neho Severus naposledy napije, vylieči sa. Ešte stále mal obavy z tej časti, kde sa bude musieť napiť Severusovej krvi, ale doteraz všetko fungovalo tak výborne, že si len ťažko vedel predstaviť, že sa teraz všetko zrúti ako domček z karát. Muselo to fungovať. Skrátka muselo.

Zobudil sa, keď Severus opustil ich posteľ hodinu pred úsvitom. Severus sa teraz vrátil a v rukách držal čašu s pariacim sa žltým elixírom. Na rozdiel od predošlých dní, Severus neprišiel priamo k nemu k posteli a neponúkol mu ho. Jeho milenec váhal, zastavil sa pri nočnom stolíku a znepokojeným pohľadom prechádzal striedavo po odvare a Harrym, ktorý ležal na posteli.

„Toto je posledný,“ povedal Harry a usmial sa na Severusa.

„Mohol by to byť aj tvoj posledný ako človek,“ odpovedal Severus.

„Vedeli sme to už keď sme do toho vstupovali. Ale to sa nestane,“ trval na svojom Harry a díval sa rovno do zmučených čiernych očí. „Liečba zaberá presne tak, ako to predpovedali Slizolinove poznámky. Každým dňom vyzeráš lepšie. Pozri sa na seba! Teraz sú tvoje líca ružovejšie než tie moje.“

„Okrem skutočnosti, že si pil jed, po ktorom si bledší než zvyčajne, ja som sa tento mesiac každý deň stravoval na ľudskej krvi. Povedal som ti, že sa tým môj výzor drasticky zmení,“ pripomenul mu Severus. „Nemáme žiadne dôkaz, že je za tú zmenu nejako zodpovedný Slizolinov liek.“

„Nebral si dosť krvi ani na to, aby ťa to udržalo pri živote,“ pripomenul Harry. „A už pred mesiacom si prestal brať tie elixíry, ktoré ti pomáhali vydržať bez krvi. V priebehu niekoľkých dní si mal byť v kríze, keby Slizolinov liek neúčinkoval, ale v kríze nie si. Si v poriadku a než príde ďalší deň, budeš vyliečený.“

„Ibaže by ten posledný elixír nezabral. Mohli sme sa pomýliť v preklade, alebo som ja mohol pokaziť prípravu... mohol by si sa prebudiť zmenený, ak sa teda vôbec zobudíš, samozrejme. Už len samotné prísady v tejto poslednej dávke sú dosť silné na to, aby ťa zabili.“

„To sa nestane.“ Harry si povzdychol. „Moja krv sa tiež menila, presne ako sa o tom písalo v poznámkach. Preklad bol správny. Prešli sme ho asi tucet krát. Je to dokonale preložené. Vieš, že je. A čo sa týka toho, že by si pokazil prípravu elixíru... kedy sa ti to naposledy stalo?“

„O tom to nie je!“ trval na svojom Severus. „Ak ten elixír nezaberie, zatratím ťa do rovnakého pekla, ktoré som ja musel trpieť tridsať rokov...“

„Severus, toto sme si už všetko vyjasnili,“ jemne ho prerušil Harry. „Som ochotný to riskovať. Nech už sa stane čokoľvek, budeme v tom spolu.“

„Ak sa to nepodarí, nebudeme spolu, nie tým spôsobom, akým sme spolu boli v minulosti. Keď sa raz premeníš, nebudem sa na tebe už ďalej môcť stravovať. Obaja budeme musieť hľadať stravu inde. Odcudzíme sa a...“

„Neodcudzíme! Bude to fungovať. A teraz poď sem a daj mi ten prekliaty elixír,“ povedal Harry a stratil trpezlivosť s tou hádkou. Naozaj si Severus myslel, že pretrpel celý tento mesiac choroby len preto, aby z ich plánu na poslednú chvíľu vycúval?

Pri pohľade na všetko to zdráhanie, ktoré Severus prejavoval keď pristúpil tých zopár posledných pomalých krokov k ich posteli by si každý pomyslel, že to Severus bol vampírovou obeťou, ktorú proti jej vôli nútia nakŕmiť vyhladovanú beštiu, alebo že bol možno pod vplyvom imperiusu. Bolo jasné, že to Severus robí proti svojej vôli aj zdravému rozumu.

Severus sa zastavil, keď sa okraj matracu obtrel o jeho odeté stehno, ale neponúkol mu čašu.

Harry sa načiahol, vzal si zo Severusovho stuhnutého zovretia vyzdobenú čašu a prehltol nechutný odvar tak rýchlo, ako bolo možné. Ako vždy mu z neho takmer zabehlo. Ak to vôbec bolo možné, odvar toto ráno bol ešte trpkejší než obvykle.

Harry sa presunul do prostriedku postele, potľapkal vyhriate miesto, ktoré práve opustil. „No tak poď. Musíme sa cez toto dostať, než začnú kŕče.“

Všetka farba, ktorú Severus vďaka lieku za posledné týždne získal zmizla z jeho líc. Severus vyzeral, akoby mal zamdlieť alebo utiecť. Harrym prebehla dobrá dávka viny, keď si všimol, že jeho spoločník sa očividne chveje.

„Všetko bude v poriadku. Prosím, ľahneš si vedľa mňa?“

Tvár skrútená vážnymi pochybnosťami, ak nie priam vyslovenou hrôzou, Severus sa váhavo zložil na posteľ.

Harry sa neuvoľnil, dokiaľ sa tie nohy v čiernych topánkach nezložili na vrchu hnedých obliečok.

„Accio nôž,“ zašepkal Harry a privolal k sebe z nočného stolíka tenký nôž s príšerne ostrou čepeľou. Keď sa jeho chladná kostená rúčka dotkla jeho ruky, obrátil sa, aby sa mohol pozrieť na Severusa a zamrzol. Neuvažoval skutočne nad faktom, že bude musieť Severusovi zarezať do mäsa, aby sa dostal k jeho krvi. Keď videl ten strach v Severusových očiach, cítil sa strašne. Pokúsil sa to ignorovať a opýtal sa, „Kde chceš aby som...?“

Dívajúc sa mu do očí Severus roztvoril svoju upätú čiernu vestu a golier bielej košele a odhalil svoj krk. Severusove dlhé, chemikáliami sfarbené prsty sa zdvihli a poklepali po mieste nad tepnou. „Tu. Pamätaj, len dve minúty. Budem dávať pozor na hodiny.“

Severus obrátil hlavu k nočnému stolíku na ktorom bol muklovský budík.

Harry, ktorý toto naozaj nenávidel sa načiahol dopredu a opatrne prerezal pokožku a žilu. Severus sa pri porezaní ani nemykol. Krv sa rozliala po porcelánovo bielej pokožke ako krv na čerstvo napadanom snehu. Žalúdok sa mu skrútol znechutením a čakal, až kým Severus nepovedal, „Začni na tri. Jedna, dva...“

Harry sklonil hlavu a keď zaznelo „tri“, začal sať. Hnusná, kovová príchuť krvi mu naplnila ústa. Takmer nebol schopný ju prehltnúť. Bol si až príliš vedomý toho, že Severus mohol mať pravdu, že toto môže byť jeho vlastná skaza namiesto ich záchrany. Ale to on ten plán presadzoval. Teraz už nemohol vycúvať.

Bolo to tak trochu desivé, koľko krvi vytekalo do jeho úst z tej rany. Znova a znova prehĺtal a modlil sa, aby to všetko hneď aj nevyvrátil. Bolo mu to tak odporné, až sa pri každom hlte bál, aby sa nezadusil. Krv a elixír mu ležali v prázdnom žalúdku ako kus olova.

Ešte horší však bol Severusov fyzický odpor voči tomu, čo robili. Severus sa tak veľmi priečil voči tomu, aby toto robili, že Harry mal skutočne pocit, akoby svojho milenca znásilňoval. Severus tam ležal tuho ako mŕtvola, takmer nedýchal, keď Harry sal na jeho hrdle. Severusove ruky zvierali golier Harryho nočnej košele, akoby bojovali proti pokušeniu odtrhnúť ho od seba.

Toto nebolo také vášnivé a sexi ako vždy, keď z neho pil Severus. Bolo to vynútené pochmúrnou nevyhnutnosťou a obaja to sotva dokázali vykonať.

Tie dve minúty akoby trvali večnosť. Harry sa prinútil neprestať sať tú ranu, aj keď nechcel nič iné než vypľuť von tú krv zvláštnej chuti.

Severusova ruka sa konečne položila na zadnú stranu jeho krku. „Dosť.“

Harry zdvihol ústa zo Severusovho krku, načiahol sa, aby sa mohol dotknúť hlbokej reznej rany obkolesenej bolestivo vyzerajúcimi červenými známkami po satí a zamrmlal si popod nos liečiace kúzlo. Poznámky k elixíru nehovorili nič o tom, že by sa na vampírovi nesmela vykonávať žiadna mágia, spomínali len, že darca musí zostať magicky čistý. Slizolin opisoval všetko tak podrobne, že si nemyslel, že by zabudol spomenúť tak dôležitý fakt.

„Hotovo,“ povedal Harry zachrípnutým a zhrubnutým hlasom.

„Áno,“ odpovedal Severus podobným tónom a uprel svoj prenikavý pohľad na Harryho tvár.

„Keď si sa zmenil, ako dlho to trvalo, než ťa vampírova krv zabila?“ Túto otázku sa pravdepodobne mal asi spýtať predtým než začali, uvedomil si Harry.

„Približne desať minút.“ Zdalo sa, že Severus zacítil jeho strach, pretože jemne dodal, „Necítil som žiadnu bolesť. Prebehli mnou zimomriavky a vnoril som sa do hlbokého spánku – z ktorého som sa zobudil až o tri dni neskôr.“

„Budeš ma držať v náručí?“ opýtal sa Harry malým hláskom, vediac, že to bol on, kto Severusa do tohto nanútil a že naozaj nemá žiadne právo to od neho žiadať.

Ale Severusove rameno ho okamžite obkrútilo a pritiahlo si ho k hrudi. Boli k sebe pritisnutí až na hranici pohodlia, Harry pritisol svoje líce k zdržanlivej naškrobenej košeli a nadýchol sa vône svojho milenca.

„Harry?“

Severus dokonca aj teraz len málokedy používal jeho krstné meno.

„Áno?“ odpovedal Harry, nervózny z vážneho tónu a použitia vlastného krstného mena.

„Chcem len, aby si vedel, že nech sa stane čokoľvek... naozaj ťa milujem. Nebudeš v tom sám.“

Harry pevne zatvoril oči a objímal Severusa ešte pevnejšie. „Ja viem. Aj ja ťa milujem.“

„Odteraz by som o tom už nikdy nemohol pochybovať, už nie,“ zašepkal Severus a hladil ho po strapatých vlasoch. Po asi jednej minúte sa ho Severus spýtal, „Keď už budeš znova v poriadku a ja vyliečený, chcel by si to nejako špecificky osláviť?“

Harry si pomyslel, že ešte nikdy nevedel oceniť žiadne slová tak, ako teraz tieto. Dokázal odhadnúť podľa strachu v Severusových napätých svaloch, že jeho spoločník tam s ním leží a čaká na jeho smrť. To, že sa jeho obvykle tak pesimistický milenec takto snažil ho povzbudiť, aj keď sám očakával to najhoršie, ním hlboko pohlo. „Chcel by som ísť niekam, kde je teplo a slnečno, niekde, kde by sme mohli celý deň ležať na slnečnej pláži a potom sa celú noc milovať na piesku.“

„Už si niekedy ležal v piesku?“ opýtal sa Severus povýšenecky pobaveným tónom, ktorý obvykle nasadil, keď sa Harry opýtal hlúpu otázku.

Harry sa pozrel hore a stretol sa so Severusovým pohľadom. Severus naňho civel dolu tak prenikavo, akoby si ho chcel navždy zapamätať. „Ešte nikdy som nevidel oceán, ani nekráčal po pláži, okrem tej dolu pri Rokfortskom jazere.“

Tie tak často prísne črty tváre naplnila ľútosť. „Nikdy?“

Harry mykol plecom. „Keď som ešte bol v škole, vždy nás ohrozoval Voldemort. A potom... keď Ron a Hermiona zomreli, nevidel som v tom už žiaden zmysel. Nikdy som si ani nevybral dovolenku. Jediné chvíle, keď som ju využil bolo, keď som bol počas nasadenia zranený a potreboval som sa preliečiť.“

„Je načase, aby sa to zmenilo. Budeme mať vyše mesiaca voľno pred tým, ako začne škola. Zajtra sa na to pozrieme a nájdeme si nejakú pláž,“ povedal Severus tónom plným prísľubu. Ramená si Harryho privinuli ešte pevnejšie.

Harry sa snažil nemyslieť príliš na to, čo sa mohlo diať s jeho telom, a tak len ticho ležal v Severusovom náručí a načúval pravidelnému tlkotu srdca svojho milenca.

„Ako sa cítiš?“ o chvíľu neskôr sa ho opýtal Severus.

„Dobre.“

„Žiadne zimomriavky?“

„Nie, ale som s tebou pod prikrývkami,“ poznamenal Harry. „V tvojom náručí mi je vždy teplo.“

Cítil ako Severus prikývol, potom tie tenké pery vtisli bozk na vrch jeho hlavy a zostali vnorené v jeho vlasoch.

Ako tak počúval Severusov dych a tlkot srdca, pomaly z neho napätie vyprchávalo. Spomínajúc, aký fyzicky vyčerpávajúci bol posedný mesiac, Harry zatvoril oči a dovolil si trochu zadriemať.

„Harry?“

Prudko sa zobudil. Srdce mu búšilo návalom paniky. Nemal ani potuchy, ako dlho spal, či to boli tri minúty alebo tri dni.

Ešte stále ležal Severusovi v náručí, ale to by sa na jeho milenca hodilo, keby strávil tri dni v jeho spoločnosti a čakal, kým sa preberie.

„Už prešlo vyše hodiny. Ako sa cítiš?“ Severusov hlas mal v sebe prvé náznaky skutočného radostného vzrušenia. „Vypil si dosť mojej krvi na to, aby ťa zabila. Ak by si sa mal zmeniť, teraz už by to malo začať.“

„Ja, er, som v poriadku. Viac než len v poriadku. Cítim sa dobre. Z toho elixíru mi dokonca nie ja ani špatne. Teraz niekedy už mali nastúpiť kŕče, nie?“ opýtal sa zmätený Harry.

„Predtým vždy prišli,“ odpovedal Severus.

„Tak to je potom dobrý znak, nemyslíš?“

„Nedá sa mi inak než súhlasiť s niečím, čo zmierni tvoju bolesť,“ odpovedal Severus a naklonil sa dopredu, aby ho mohol pobozkať na čelo.

„Nechcel by si mi prečítať ešte kúsok z tej knihy, zatiaľ čo čakáme?“ opýtal sa Harry. Severus mu posledné dva dni predčítaval knihu od Freda Saberhagena Holmes – Drakulove spisy. Severus mu hovoril, že je to jedna z mála kníh týkajúcich sa jeho stavu, ktoré skutočne vychutnával. Domnieval sa, že to viac súviselo s Holmesom, než s pohľadom na vampírov v tej knihe. Zdalo sa, že Severusa fascinuje fiktívny viktoriánsky detektív.

Keď s týmto skončia, Harry sa rozhodol, že Severusovi kúpi všetky knihy od Conana Doyla. Potom vytiahne svoj muklovský holografický video prehrávač a kúpi všetky filmy so Sherlockom Holmesom, ktoré zoženie. Bolo toho toľko, čo chcel zdieľať so Severusom, toľko vecí na ktoré sa mohli spolu tešiť.

Harry sa uvelebil po Severusovom boku, keď sa Severus posadil, aby dosiahol na román na nočnom stolíku. Severusov plný hlboký hlas pokračoval v deji tam, kde včera prestali a Harry zatvoril oči, aby si vychutnával čistú zmyselnosť Severusovej kultivovanej reči.

Deň im ubehol oveľa rýchlejšie než tie počas predošlých štyroch týždňov. Aj keď bol Harry vyčerpaný a oslabený, to, že nebol aktívne chorý jeho náladu podstatne zlepšilo. Aj Severus vyzeral veselší. Namiesto toho, aby sa v jedle na tanieri len prehrabával, Severus ten obed skutočne zjedol. Fakt, že Harry bol schopný zjesť a udržať v sebe niečo iné než riedku zeleninovú polievku Severusa neskonale tešil, aj keď sa jeho rezervovaný milenec snažil svoju radosť skrývať.

Teraz, pár hodín po západe slnka, nadišiel ich moment pravdy.

Harry sedel na posteli, na ktorej strávil väčšinu posledného mesiaca a sledoval Severusovu tvár, keď mu z blízkej stoličky s rovným operadlom predčítaval poslednú kapitolu románu. Severus už teraz vyzeral o toľko zdravší, až tomu takmer nemohol uveriť. Harry sa nemohol dočkať, až sa bude cítiť lepšie, aby to mohli spolu osláviť.

Keď sa príbeh dostal až k svojmu neodvratnému koncu, Harry si nemohol pomôcť a cítil, že ich vlastný bizarný príbeh je v rovnakom bode. Nezáležalo na tom, čo sa v túto noc stane, veci sa pre nich navždy zmenia.

Keby všetko išlo tak ako očakávali, zmeny by boli fantastické. Harry nechcel ani pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby zlyhala posledná fáza Slizolinovej liečby. Neznamenalo by to len, že všetko to, čo za posledný mesiac pretrpeli bolo zbytočné; Severus by už nemal žiadnu nádej na vyliečenie. Už by ďalej neprehľadával zbierky temnej mágie a nehľadal by stratené poznatky. Už by naňho nečakali žiadne zázraky. Severus by bol naveky prekliaty v tento osud, ibaže by sa mu podarilo vynájsť vlastný liek.

Celým svojím srdcom dúfal, že Slizolinov liek zaberie. Harry vedel, že keby nezabral, bude len na ňom, aby ich cez toto dostal. Nevedel len či má dosť sily na to, by si poradil s toľkým sklamaním po celom tom mesiaci, ktorý tomu venoval.

„Domnievam sa, že predlžovanie a ďalšie čakanie by bol zbytočný odklad,“ poznamenal Severus, keď vrátil román na nočný stolík.

„Áno.“

„Keby to zlyhalo...“ začal Severus.

„Bude to fungovať,“ trval Harry. Presunul sa na posteli, aby mu urobil miesto.

Sledoval, ako si Severus vyzliekol habit, plášť, vestu a topánky, než sa vedľa neho vyšplhal na posteľ len v nohaviciach a košeli. Venoval mu povzbudivý úsmev, keď sa tá dlhá štíhla postava obrátila, aby sa mu pozrela do tváre.

Severusova tvár bola rovnako stuhnutá a napätá, ako sa Harry cítil. Obaja mali očividne nervy v keli.

Načiahol sa aby mohol pohladiť Severusove vlasy a ticho sa priznal, „Vieš, táto časť mi vlastne bude aj celkom chýbať.“ Severusov pohľad akoby spytoval jeho zdravý rozum. „Myslím tým, nechcem, aby sa to nepodarilo, nič také, ale vždy som to miloval, keď si jedol.“

„Ešte stále si myslím, že si pomätený,“ povedal Severus jemným tónom. „A možno ti ani nebude mať čo chýbať.“

Harry potriasol hlavou. „Nie, toto bude naše posledné kŕmenie. Bude to fungovať. Cítim to... vo svojej krvi. A keď už sme pri tom, mali by sme začať.“

Severus prikývol a sklonil sa, aby ho mohol pobozkať. Aj keď bol v poslednej dobe príliš chorý na to, aby ho ich konanie vzrušovalo, vždy miloval bozkávanie so Severusom. Pri prvom obliznutí Severusovho jazyka otvoril ústa.

Bozk bol vlhký a dlhý. Harry čakal, kedy ho zasiahne obvyklé točenie hlavy, ale aj keď si prakticky navzájom sali šťavy z úst, izba sa s ním nezakrútila.

Severus sa nakoniec odtiahol a civel naňho. „Moje sliny ťa už viac neovplyvňujú.“

„Možno je to vedľajší efekt spracovania tvojej krvi. Slizolinove poznámky hovorili, že keď prejde elixír tvojím systémom, tvoje vampírie vlastnosti začnú slabnúť. V poslednej dobe trvá celú večnosť, kým sa ti objavia tesáky,“ pripomenul mu Harry.

„Áno, ďalší dôvod, aby sme s tým začali,“ povedal Severus a potom sa sklonil k jeho krku, pričom obaja dúfali, že je to už naposledy.

Harry sa zachvel, keď mu horúci, vlhký dych prebehol po pokožke. Potom Severusov jazyk začal obmývať ten známy bod. Aj keď to bol skvelý pocit, horúca extáza sa dnes z toho bodu rozširovať nezačala. Obvykle Severusove sliny prenikli pokožkou a umŕtvili okolie, takže keď mu tesáky prepichli kožu, bolesť bola z veľkej časti zredukovaná, súčasne Harryho sexuálne vzrušovali až do horúčkovitých výšin. Ale dnes v noci citlivosť nikam nemizla. Sexuálne sa vôbec nevzrušil od chvíle, keď po prvý krát zobral Slizolinov elixír. Cítil, ako mu Severusov jazyk celú večnosť obmýva hrdlo. Uvedomil si, že dnes v noci žiadne umŕtvenie nedosiahnu, a tak Harry nakoniec povedal, „Skrátka poď na to a najedz sa. Sliny dnes v noci vôbec nezaberajú.“

„Ja... nemôžem,“ povedal Severus.

„Severus, je to len trocha bolesti. Na dve minúty to hravo zvládnem,“ hádal sa s ním.

„Nechápeš. Moje... zuby sa nepredĺžili,“ oznámil mu Severus. Z jeho nervózneho tónu bolo zrejmé, že jeho milenec nevie, či ho to má desiť, alebo či sa mu má uľaviť pri tomto vývoji situácie.

„Accio nôž,“ povedal Harry a privolal k sebe ostrie, ktoré predtým použil, aby sa mohol napiť Severusovej krvi. „Tu máš. Použi toto.“

Cítil Severusovo zdráhanie, keď si z jeho ruky zobral nôž, ale už sa s ním ďalej nehádal. Po tom, čo sa očividne zocelil sa Severus načiahol oboma rukami a opatrne prerezal pokožku nad Harryho krčnou tepnou.

Pálilo to ako každá rana po noži. Keď mu začala po krku stekať teplá krv, Harry obrátil hlavu aby mohol sledovať hodiny a pripravil sa povedať Severusovi, kedy môže začať jesť, keď sa zmenilo číslo na digitálnom displeji. Ale v tú ranu, keď sa zmenilo číslo z 9:26 na 9:27, Severus sklonil hlavu a začal sať reznú ranu.

Harry si nikdy neuvedomil, ako veľmi tie tesáky vsunuté do žily, udržiavajúc ju roztvorenú, pomáhali zmenšiť bolesť z kŕmenia. Keď z jeho rany Severus začal sať krv, čertovsky to bolelo. Ale aj tak sa ani nepohol, aby sa jeho milenec mohol do sýtosti napiť.

Číslo sa zmenilo na 9:29. Otvoril ústa, aby zavolal stop, keď Severus zdvihol hlavu.

„Hotovo,“ jemne povedal Severus.

„Ako sa cítiš?“ pýtal sa Harry.

„Zvláštne,“ odpovedal Severus. „Ukáž, dovoľ mi vyliečiť tú ranu teraz keď už môže byť použitá mágia na...“

Predtým než sa po ňom Severus stihol načiahnuť, oči sa mu obrátili v stĺp a spadol na Harryho hruď.

„Severus!“ vykríkol. Pregúlil muža preč zo seba, položil ho rovno na chrbát. Harryho ruky horúčkovito hľadali pulz na Severusovom hrdle, zatiaľ čo položil ruku dlaňou na Severusovu hruď. Srdce aj pulz na krku búšili šialeným tempom. Rýchlosť, akou Severusovo srdce utekalo ako o závod bola desivá; ale bilo, a to bolo jediné, na čom mu záležalo.

Severusova hruď sa zdvíhala síce pomalšie než obvykle, ale pravidelne. Nevedel, či to nebolo zlé znamenie, ak vzal do úvahy ako rýchlo mu tĺklo srdce.

Kvapka jasno červenej krvi spadla na Severusovu bielu košeľu. Pripomenula mu jeho vlastnú otvorenú ranu na krku a tak Harry vyčaroval rýchle liečiace kúzlo, aby ju zatvoril. Už nebol žiaden dôvod upierať si svoju mágiu. Toto buď zaberie, alebo úboho stroskotá.

Teraz nemohol robiť nič iné, len si sadnúť a čakať.

Najprv Severus spal pokojne ako bábätko, ale potom sa jeho tvár so silnými črtami skrútla bolesťou a začal vydávať ostré, nariekavé zvuky, keď sa jeho telo stočilo do klbka.

Slizolinove poznámky povedali, že vampír bude hodinu spať a potom sa zobudí vyliečený. Ale poznámky nespomínali žiadne náreky, ktoré v spánku vydával Severus, ani nespomínali nijakú bolesť. Harry sa domnieval, že to druhé sa naozaj dalo čakať.

Zmeny, ktoré sa diali v Severusovom tele bol radikálne. Elixír prepisoval celú jeho stavbu tela, menil ju späť na ľudskú. Harry nevedel veľa o muklovskej vede, ale vedel dosť na to aby mal podozrenie, že Severusovo telo práve menili na genetickej úrovni, prepisovala sa jeho samotná DNA. Nebolo prekvapivé, že premena bolela ako kruciatus.

Každý jeden z tých zmučených výkrikov ním prenikol ako nôž. Toto bol jeho nápad, to on prinútil Severusa, aby to spravili. To jeho krv spôsobovala túto agóniu.

Teraz bol presne v tej istej pozícii, v ktorej bol Severus celý mesiac, keď musel bezmocne stáť bokom a sledovať, ako jeho milenec trpí a nevedel, ako to Severus vydržal tak dlho. Vedel, že je to pre Severusa ťažké, ale teraz keď sa do tej pozície dostal aj sám, cítil to sám na vlastnej koži, uvedomil si, ako neuveriteľne kruté to bolo.

Želal si, aby mohol Severusovu bolesť zobrať na seba, objal ten klbko, do ktorého sa skrútil Severus a pevne ho držal, pritisnúc pery cez spotené vlasy na šiju Severusovho krku.

Mal pocit, akoby prešli celé roky, čo tam ležal zvierajúc telo svojho milenca zmietajúce sa bolesťou. Napokon Severus posledný krát ostro vykríkol, čo znelo, akoby mu niekto práve odtrhol vajcia. A potom všetko napätie opustilo preťažené telo, ktoré držal a Severus znehybnel.

Severus ešte stále dýchal. Harry cítil ako sa štíhly chrbát pritisnutý k jeho hrudi zdvíha a klesá pravidelným tempom.

Prešlo ešte zopár minút a zrazu sa Severus zobudil. „Harry?“

Takmer si netrúfal ani dúfať, rýchlo prikývol aby ho Severus na zadnej strane hlavy cítil a zachrapčal, „Som tu. Ako sa cítiš?“

„Potrebujem ísť na WC. Súrne.“

Pustil Severusa, rýchlo sa vyštveral na nohy a pomohol svojmu milencovi von z postele.

Keď sa Severus postavil, nebezpečne sa zakymácal.

Harry sa načiahol, aby ho podoprel. Vkĺzol ramenom okolo Severusovho hrudníka a dopravil ho do umyvárne, podobným spôsobom, ako ho tam dopravoval Severus tieto posledné týždne.

Keď už boli v malej preplnenej kúpeľni, vmanévroval Severusa na záchod. Bez toho, aby ho o to musel požiadať, rýchlo rozopol Severusove nohavice a stiahol ich spolu so spodným prádlom, potom opatrne posadil svojho milenca na záchod.

Ustúpil späť k prahu dverí, zatiaľ čo Severus okamžite využil príslušenstvo. Nechcel narúšať súkromie svojho odmeraného milenca, ale príliš sa oňho obával, než aby úplne odišiel.

„Máš nejaké kŕče?“ opýtal sa, sympatizujúc keď sa Severusovo telo vyprázdnilo a vzduch malej miestnosti naplnil zápach výkalu. Obvykle to bol on, kto to miesto zasmradil.

„Nie, len...“

Venoval mu niečo, o čom dúfal, že bol povzbudzujúci úsmev, keď Severusove líce rozkošne zružoveli. „Ja viem. To bolo na tom to najhoršie, myslím. Vracanie nie je príjemné, ale toto...“

„Presne,“ povedal Severus stiahnutým hlasom. „Nemusíš tu zostávať.“

„Ty si ma neopustil,“ pripomenul mu.

„Áno, ale...“

„Myslím, že sa trochu očistím, zatiaľ čo si... zaneprázdnený.“

„Cítiš sa na to?“ opýtal sa Severus, vlastná zdržanlivosť zdanlivo zabudnutá, keď si nepochybne spomenul, ako roztrasený bol v poslednej dobe Harry.

„Cítim sa výborne. Trochu slabý, ale... nič, čo by sa nedalo vyriešiť zopár jedlami a nejakým tým spánkom.“

Obrátil sa k umývadlu, privolal si z okraju vane flanelový uterák, napustil do umývadla trochu teplej vody a začal si umývať tvár.  Umyl si celé telo, vymenil nočnú košeľu a práve si čistil zuby, keď za chrbtom počul spláchnutie toalety.

Severus sa k nemu pridal pri umývadle, aby si mohol umyť ruky.

Presunul sa o trochu na bok, aby mu uvoľnil miesto, uškrnul sa a začal si čistiť stoličky, keď si všimol niečo, po čom zamrzol na mieste.

Kvôli Severusovmu stavu, jediné zrkadlo v Severusových izbách bolo to malé na skrinke s liekmi, pred ktorým práve teraz stáli. Zdalo sa, že Severus sa za tie roky vytrénoval, aby sa ani nepozrel jeho smerom. Neprítomnosť odrazu ho očividne ešte stále trápila.

Stáli takto bok po boku každý deň za posledný mesiac, keď mu Severus pomáhal stáť rovno zatiaľ čo si čistil zuby. Vždy to bol len jeho vlastný odraz, ktorý sa ukazoval v tom malom štvorcovom zrkadle, ak sa Severus vedome nesústredil a nevyčaril ilúziu. Ale dnes v noci... dnes vedľa seba jasne videl aj Severusa.

Zubná kefka mu vypadla zo šokovaného zovretia. Odrazila sa od Severusových namydlených rúk a spadla na biele kachličky dlážky. „Oh, môj Bože.“

„Si v poriadku?“ pýtal sa Severus a zmyl si z líca zubnú pastu, ktorú naňho Harry vyprskol.

„Pozri,“ povedal.

„Na čo?“

„Na seba – v zrkadle. Pozri sa! Zabralo to, Severus. Môj ty Bože, zabralo to. Si vyliečený!“ povedal a vypustil zo seba víťazný pokrik, zatiaľ čo Severus šokovane civel do malého zrkadla, ktorému sa obvykle pohľadom vyhýbal.

Po rukách mu ešte stále stekali mydlové bubliny, keď sa Severus naklonil dopredu a pozrel sa na seba. Zvláštne stíchol. Severusova namydlená ruka sa zdvihla a dotkla sa vlastného líca, akoby si chcel overiť vlastnú celistvosť.

„U Merlina, som ja to ale škaredý chlapík, čo?“ povedal Severus, ale povedal to so širokým, šťastným úsmevom, ktorý na ňom Harry ešte nikdy nevidel. Zmenila sa ním celá jeho tvár, ubral mu z nej celé roky.

A potom sa obaja smiali, hlasno a nekontrolovane. Aj keď v tom smiechu bola prímes hystérie, ani jemu ani Severusovi to veľmi nevadilo.

Rozradostene sa načiahol a schmatol Severusa. Tie ruky s dlhými prstami ho chytili za bicepsy a pritiahli si ho do neviazaného objatia.

Pomaly sa ich smiech utíšil, ale aj keď sa prestal smiať, Severus sa ešte stále chvel.

Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že sa takto nechveje od radosti. Keď si Severus schoval tvár do priehlbinky na Harryho krku a Harry zacítil horúcu vlhkosť, ako presakuje cez jeho čerstvo vytiahnutú nočnú košeľu, už viac nepochyboval o tom, čo sa deje. Po tom čo tri desaťročia trpel, domnieval sa že bolo len prirodzené, aby Severus reagoval na vyliečenie tak emotívne. Ako by to aj mohlo byť inak? On sám o Severusovom probléme vedel len šesť mesiacov a vlastné oči ho štípali. Aké to muselo byť pre Severusa, keď sa konečne zbavil všetkých tých múk?

Zovrel ho v náručí pevnejšie, obrátil tvár k Severusovým neumytým vlasom a pobozkal pramienok najbližšie pri jeho ústach. „Si voľný, láska. Voľný. Dokázali sme to.“

Severus zdvihol hlavu, aby sa naňho mohol dolu zadívať červenými, opuchnutými očami. „Ty si to dokázal. Keby nebolo teba...“ chrapľavý hlas bol roztrasený silnými citmi.

Cítil, že všetkého toho bolo na Severusa už príliš, tak obkrútil ramenom hruď svojho milenca a zaviedol ho späť do spálne.

Harry sa teraz sám cítil oveľa lepšie. Vôbec preňho nebolo ťažké premeniť Severusove šaty na dlhú, čiernu nočnú košeľu.

Opatrne položil Severusa na posteľ a potom vkĺzol vedľa neho. Oboch ich prikryl perinami, položil sa na chrbát a vzal si Severusa do náruče. Ešte dlho potom, čo chvenie prešlo a Severus v jeho objatí oťažel stále hladil ten štíhly kostnatý chrbát.

Premena si od Severusa vyžiadala veľa síl. Vôbec ho neprekvapovalo, že tak skoro zaspal. Popri fyzických následkoch samotného elixíru a citovej odpovedi na vyliečenie, Severus musel byť vyčerpaný.

Aj sám sa cítil poriadne unavený a tak zatvoril oči a rovnako ako jeho milenec hlboko zaspal.

Poslední komentáře
22.06.2015 17:14:40: www.orislevy.cz Oriflame CZ Připojte se k Oriflame již nyní! Oriflame ČR oficiální stránky - regist...
15.05.2015 23:02:29: Chodte do prdele s tym vasim debilnym oriflameom !!!! Povuedka je uzasna a preklad fenomenalny smiley${1}
22.12.2014 13:14:54: www.oricosmetics.cz www.oriflame.cz www.ori-cosmetics.cz www.oriflame.cz www.krasa365.cz www.orifl...
23.10.2014 19:01:40: Inspirujte se přírodní kosmetikou Oriflame aktuální katalog. Katalog najdete na našem webu. V Orifla...