Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Nocturne

3. kapitola

Harry sedel za svojím stolom na ministerstve a civel dolu na nevinne sa tváriacu bielu obálku, ktorú mu práve priniesol výr.

Bolo to zvláštne, ako sa na niektoré veci skrátka nezabúda. Písmo Severusa Snapa by rozoznal kedykoľvek a kdekoľvek, aj keď už prešlo dvanásť rokov odkedy to písmo videl komentovať jeho domáce úlohy a testy. Toto zároveň bolo zrejme prvý krát, čo ho videl napísané niečím iným než červeným atramentom, uvedomil si, a zároveň prvýkrát, čo neobsahovalo žiadne zdrvujúce poznámky. Len jeho meno, Harry Potter, na krémovo bielej obálke.

Jeho žalúdok sa zachvel, keď sa díval na tú obálku. Stávalo sa to s neodvratnou pravidelnosťou, kedykoľvek pomyslel na Snapa, alebo si spomenul, čo spolu robili pred dvoma týždňami. Toľko krát sa prichytil, ako myslí na  svojho bývalého učiteľa, až mu to bolo úplne trápne, a tak sa toto ráno prinútil Snapovi napísať. Toto sa nejako muselo skončiť, jedno ako. Nemohol takto ďalej fungovať, snívať s otvorenými očami ako nejaký zamilovaný šiestak.

Tá obálka na jeho stole pravdepodobne obsahovala odpoveď na jeho požiadavku dnes večer sa so Snapom stretnúť.

Trvalo mu dva týždne, kým nazbieral dosť odvahy a kontaktoval Snapa. Podľa toho ako sa cítil, bude mu trvať asi ďalšie dva, než tú prekliatu odpoveď otvorí.

Stratil sám so sebou trpezlivosť a roztrhol obálku. Z nej mu na stôl vypadol jediný biely list papiera.

Harry uvidel to isté uhladené čierne písmo. Jeho srdcom nervózne skrútlo, keď si všimol, ako krátka bola tá odpoveď. Sotva dve vety. Napoly očakával niečo ako, „Potter, ty imbecil. Určite žartuješ.“

Keď si konečne prečítal slová, takmer zamdlel od úľavy. Bol to Snapov obvyklý stručný štýl, ale bez zloby. Správa obsahovala len, „Príď kozubom priamo do mojich izieb, osem tridsať, po trestoch po škole. Pridal som ťa do ochranných kúziel okolo bytu. S.S.“

Nuž, jeho vlastný list nebol oveľa obšírnejší, sotva tri riadky, nervózna požiadavka o ďalšie prijatie. Aspoň že v Snapovej odpovedi nebola žiadna z jeho vlastnej bolestivej plachosti.

Tá časť o tom, ako ho Snape pridal do svojich ochranných kúziel bola povzbudzujúca. Akoby tým bolo naznačené, že Snape mu veril, a možno to dokonca aj naznačovalo, že Snape od neho očakáva, že bude musieť prísť viac než raz. Ak to pravdaže neznamenalo, že Snape jeho meno pridal do ochrany bytu iba na dnešný deň.

Bože, bolo to beznádejné, pomyslel si a rukou si prehrabol neposlušné vlasy.

Dlane sa mu potili už len pri pomyslení na dnešnú noc. Nemal ani poňatia, ako sa má teraz správať.

Vedel len, že chce viac. Možno že to nebolo to, čo by niekto nazval bežná sexuálna skúsenosť, ale nakŕmiť Snapa bola prvá vec, vďaka ktorej sa za hodne dlhú dobu cítil nažive, alebo cítil aspoň niečo. Nechcel sa vrátiť k životu úplne sám, nikdy sa nikoho nedotýkať.

Dva týždne sa snažil presvedčiť sám seba, že to nemusel byť Snape, u ktorého... vyhľadával tieto veci. Mohol ísť do klubu, s niekým sa zoznámiť a pokúsiť sa mať normálny život ako každý iný človek.

Lenže, on bol ešte stále... zlomený, vo vnútri. Preňho bolo ťažké už len zvažovať, že by si s niekým niečo začal, ale tá jediná chvíľa, keď so Snapom zažil vášeň sa skrátka nedala zabudnúť. Potreboval... niečo, niečo viac než len prácu, niečo, na čo by sa mohol tešiť.

Znechutený Harry si uvedomil, že hľadá presne to, čo hľadal každý starý mládenec už od dávnych čias – sex bez záväzkov alebo emocionálneho vzťahu. Hlboko vo svojej mysli jasne počul Hermioninu odpoveď. Vedel ako povrchné je to, čo chce. Ale ona tu už nebola. Nikto z nich tu už nebol. Zostal tu len on a snažil sa zostať príčetný.

A práve teraz príčetnosť znamenala emocionálny odstup. Každý, ktorému dovolil dostať sa mu blízko k srdcu zomrel – Ron, Hermiona, Sirius, Albus, Remus... dokonca aj chudák Neville. A neskončilo to pri tomto. Bol tu ešte aj Jared, ktorý ho ako Auror učil triky. Päť mesiacov ich vzťahu, keď si vďaka Jaredovým nenúteným úsmevom a priateľstvu konečne začal myslieť, že nie všetka nádej je preňho stratená, Jared na seba zobral smrteľnú kliatbu určenú pre Chlapca Ktorý Žil. Každý krát, keď niekomu otvoril svoje srdce, dotyčný zomrel. Harry by už nevydržal, keby mal stratiť niekoho ďalšieho.

Zvažoval aj kluby, vzťahy na jednu noc ako to robil Sam a niektorí chlapi z ministerstva; ale kvôli jeho sláve bolo mimoriadne ťažké zapadnúť do davu. Vedel, čo sa stane, kedykoľvek vyjde von na verejnosť. Nechcel, aby sa jeho súkromný život, nech už bol akokoľvek žalostný, každý deň pretriasal na titulnej stránke Denného Proroka.

Samozrejme tu bol aj muklovský svet. Neexistoval dôvod, prečo by nemal ísť do jedného z Londýnskych klubov a stretnúť sa s niekým, kto v živote nepočul o prekliatom Chlapcovi Ktorý Žil. Mohol mať nekomplikovaný sex s cudzincom a nikdy ho už nestretnúť. Lenže...

Strávil toľko rokov v pozore proti útoku, že ešte stále bolo preňho nemožné uvoľniť sa v prítomnosti ľudí, ktorých nepoznal. Ale bolo v tom niečo viac než to, niečo s ním nebolo v poriadku. Tých pár krát, čo sa za tie roky prinútil skúsiť muklovský klub, vnútri úplne celý zmrzol v tom v momente, keď sa k nemu nejaký muž priblížil a on sa potkýnal, len aby sa čo najrýchlejšie dostal z klubu von.

Takže zostával v nemožnej pozícii, kde chcel anonymný sex, ale príliš sa bál cudzincov na to, aby si ho dokázal zaobstarať.

Jediné čo mu zostávalo, bola táto osamelá, prázdna existencia. Už sa takmer vzdal a rozhodol sa žiť sám... a vtom sa v jeho živote objavil Severus Snape a hodil doslovný klin do stroja. Ten muž bol vampír, bývalý smrťožrút a s najväčšou pravdepodobnosťou ten najnepríjemnejší muž, akého ma kedy tú smolu poznať. Snape bol tiež jediný človek, pri ktorom za posledných dvanásť rokov niečo cítil.

Sám seba rozoberal, snažil sa zistiť čo presne pri Snapovi cítil. Číru nefalšovanú extázu – okamžite mu skočili do mysle slová. Nezáležalo na tom, aký bol Snape neatraktívny, to čo robil jeho telu nebolo možné zabudnúť.

Samozrejme, akýkoľvek sex po tak dlhej dobe by bol pravdepodobne ohromný, uvedomil si Harry. Ale aj tak, sex so Snapom bol totálne neuveriteľný. Možno najprekvapujúcejším bol fakt, že ho Snape nedesil. Vďaka čomu skutočne začal pochybovať o svojej inteligencii. Snape bol vampír, bývalý smrťožrút a najsarkastickejší a najzlomyseľnejší bastard, ktorého kedy spoznal. Každý, kto mal aspoň minimálny inštinktívny pud sebazáchovy by sa Snapovi vyhýbal ako moru. A predsa sa ho Harry nebál, a čo bolo ešte dôležitejšie, veril mu.

Vďaka týmto dvom faktom sa sformoval jeho najnovší šialený plán.

Čím viac nad tým tieto dva týždne premýšľal, tým viac si uvedomoval, že Snape bol perfektný kandidát, ktorý by naplnil jeho potrebu po milencovi, ktorý by bol diskrétny a zároveň ochotný poskytnúť mu emocionálny odstup, ktorý potreboval. Ak by potreboval dôkaz o Snapovej diskrétnosti, stačilo len pomyslieť na to, ako ten muž držal svoj vampirizmus v tajnosti tridsať rokov; bolo nemožné byť diskrétnejším. A čo sa týkalo emocionálneho odstupu... myšlienka na to, že by Severus Snape dobrovoľne túžil po nežných citoch syna Jamesa Pottera bola smiešna.

Dokonca ani nemali jeden druhého radi. Nebolo možné, aby sa spolu niekedy citovo zaplietli, nemožné, že by sa Snape k nemu dostal tak blízko aby ho to bolelo, keby Snapa zabili. A bola tu aj výhoda navyše – Snape bol vampír a teda ho bolo takmer nemožné zabiť bežnými spôsobmi.

Bola to perfektná zhoda vlastností. Snape mal len minimálny záujem o romantický vzťah s ním a ani on nemal záujem spriateliť sa s protivným bývalým učiteľom.

Ale Snape musel jesť. Každý druhý týždeň. A Harry sa potreboval cítiť nažive.

Sex za krv. To znelo ako celkom fér výmena. Snape sa naje a on si užije. A ráno sa obaja vrátia späť k svojim samostatným životom – nebolo možné, aby vznikli neželané citové komplikácie. Nevedel si predstaviť lepšiu dohodu.

Snape bol logický muž. Harry dúfal, že si vytvoria vzájomne uspokojivú dohodu.

Nuž, dozvie sa to dnes večer. Zhlboka sa nadýchol, jemne zložil list a vrátil ho naspäť do obálky. Keď už bol bezpečne uložený vo vrecku jeho habitu, vyrazil do ulíc.

*****
Randenie bolo dosť stresujúce, ak sa to, čo on bude dnes v noci robiť, dalo nazvať „randením“, pomyslel si Harry, keď stál pred zrkadlom v spálni a snažil sa rozhodnúť, či si má na seba dať ten tak trochu konzervatívny sveter v námorníckej modrej a pod neho bielu košeľu, komplet doplnený modrými rifľami, alebo či má ísť v tmavých čiernych nohaviciach, tesných na všetkých tých správnych miestach a nenútenej tmavozelenej mikine, v ktorej mu žiarili oči.

Povedal si, že bude potrebovať všetku pomoc, ktorú len dokáže získať a tak si vzal mikinu a tesné nohavice.

Neunikla mu irónia tejto situácie. Strávil poslednú hodinu snahou vyzerať čo najlepšie pre muža, ktorý sa ani neobťažoval umyť si vlasy.

Natiahol na seba čiernu koženú bundu a zastavil sa pred zrkadlom dosť dlho na to, aby sa presvedčil, že vyzerá dobre, ale nie dosť dlho na to, aby sa začal znepokojovať kvôli tej katastrofe z vlasov, ktorú mal na hlave. Umyl si ich a poriadne učesal, ale tá prekliata vec skrátka nechcela vyzerať inak než nepristrihnutý krík.

Ale aj tak, okrem tých vlasov, nevyzeral zase až tak špatne. Ani zďaleka nebol tak vysoký ako Snape, ale odkedy vyšiel zo školy trochu vyrástol. Už nebol malý zákrpok. Vytvarovali sa mu plecia aj hruď. Vedel, že je primerane svalnatý a v prekliato dobrej forme.

Len nevedel, či niečo z toho zapôsobí na Snapa. Chápal, že ich posledné stretnutie bolo motivované zúfalstvom. Keby nebol Snape pod nátlakom, asi by sa mu ho nepodarilo presvedčiť. Harry tiež vedel, ako veľmi Snape nenávidel jeho otca. Ešte počas školských rokov, ich nepriateľstvo pretrvávalo najmä kvôli tomu, že Snape nebol schopný rozlíšiť medzi Harrym a jeho otcom, na ktorého sa tak veľmi podobal a on ešte stále veľmi pripomínal svojho otca z fotiek. A dokonca aj keby nebol presnou kópiou Snapovho detského rivala, aj tak so Snapom nemali práve najkrajší vzťah. Bola vcelku veľká pravdepodobnosť, že ho vysmeje a vyhodí preč.

Ale aspoň bude vyzerať najlepšie ako mohol, keď ho Snape vytiahne za ucho von zo svojich izieb.

Uvedomil si, že ak to bude dlhšie naťahovať, príde neskoro a tak Harry opustil spálňu a prešiel cez rozhádzanú obývačku ku kozubu. Zobral si za hrsť ligotavého hop-šup prášku, hodil ho do ohňa a jasne povedal, „Izby Severusa Snapa, Rokfortská stredná škola čarodejnícka.“

Keď sa oheň rozhorel na zeleno, vstúpil doň. Rýchlo sa krútiaca, tmavá kolotočová cesta mu ako obvykle rozhádzala žalúdok. Keď vstúpil do Snapových izieb, podarilo sa mu udržať sa na nohách, aj keď trochu zakopol.

Harry zo seba striasol všetok ten popol a obzeral si tú pohodlnú izbu, ktorú si pamätal zo svojej poslednej návštevy.

Snape sedel pár krokov od kozuba v tom istom sivom zamatovom kresle s vysokým operadlom, v ktorom bol aj naposledy. Uľavilo sa mu, že Snapova tvár mala čertovsky lepší odtieň, než keď tam bol naposledy. Majster elixírov mal ešte stále žltkastý nádych, ktorý si pamätal zo svojich školských dní, ale tá neprirodzená šedá farba bola úplne preč.

Harry by si toho nikdy predtým nevšimol, najmä preto, lebo sa to stalo tak rýchlo, že to takmer ani nezachytil a on skrátka nemyslel takým spôsobom o ľuďoch ako Snape, ale tie čierne oči si tajne premerali celú jeho postavu, keď si dal dolu čiernu koženú bundu, takmer ako keby si Snape nevedel pomôcť, zastaviť sa a nepozrieť.

Pomohlo mu to a prestal sa cítiť tak nervózne, akoby mal o to väčšiu šancu.

„Dobrý večer,“ pozdravil ho Snape tým hlbokým, kultivovaným hlasom, len o stotinu sekundy neskôr než mal.

Povzbudený záujmom, ktorý Snape nedokázal celý zakryť, Harry sa uškrnul a povedal, „Presne to vždy hovoria všetci vampíri v muklovských filmoch.“

„Naozaj?“ opýtal sa Snape.

„Áno, lenže vždy majú príšerný ruský prízvuk.“

„Majú? Aké zvláštne,“ povedal Snape.

„Väčšina z tých legiend sa aj tak zakladá na románe Brama Stokera, Drakula. Jeho vampír bol z Transylvánie.“

„Čítal som to.“ Sapov dlhý nos sa skrivil odporom. „Úplné hlúposti.“

„Vy ste to čítali?“ snažil sa neznieť príliš zaskočený, ale skrátka si nevedel predstaviť Snapa, ako číta hororový román. Všetky muklovské knihy, ktoré videl na policiach boli buď klasiky alebo odborné texty.

„Prečítal som všetko, čo sa týka môjho... postihnutia. Niekedy sa inšpirácia na riešenia nachádza na tých najnepravdepodobnejších miestach.“

„Vy hľadáte riešenie?“ len čo tie slová vypustil, cítil sa ako úplný hlupák a tak rýchlo povedal, „Prepáčte. To bola hlúpa otázka. Kto už by nehľadal liek?“

„Mnohí môjho druhu si nakoniec obľúbia svoju situáciu,“ odpovedal Snape bez zvyčajného sarkazmu a potom sa opýtal, „Dal by si si ohnivú whisky?“

„Áno, prosím.“

Sledoval, ako Snape prešiel na druhú stranu miestnosti, kde bol stolík s nápojmi. Prekvapene si všimol vznešenosť, s akou sa Snape pohyboval. Civel na Snapov dlhý, štíhly, vyrovnaný chrbát. Nemohol si pomôcť a čudoval sa, ako asi Snapovo telo vyzerá pod všetkými tými šatami.

„Čakáš na pozvanie, aby si si sadol?“ spýtal sa Snape stále obrátený chrbtom k nemu, keď mu nalieval drink. „Ak áno, tak ma prosím pocti svojím usadením. Tiež by som ocenil, keby si na mňa prestal civieť.“

„Er, prepáčte,“ povedal Harry a usadil sa do druhého kresla. Jeho dobrá nálada pretrvávala a tak s úsmevom okomentoval, „To bolo vlastne celkom slušné. Viete, nemyslím si, že sme niekedy boli spolu takto dlho sami bez toho, aby ste ma urážali.“

Snape mu priniesol pohár.

Harry zdvihol pohľad aby sa poďakoval a bol prekvapený ničím nezakrytým pobavením na tej ostro rezanej tvári. Snapove ústa sa neusmievali, ale zdalo sa, že jeho čierne oči áno.

„Bol si tu len asi tri minúty.“

„Nuž, obvykle to trvá menej než tridsať sekúnd, aby sme po sebe začali vyskakovať,“ povedal Harry.

„Tým by som sa veľmi netrápil,“ povedal Snape a sadol si do svojho kresla. Mal pri sebe hrnček s pariacim sa čajom s mliekom, podobne ako mal pred dvoma týždňami, lenže dnes si z neho aj usrkol. „Som si istý, že v priebehu piatich minút povieš niečo hodné urážky.“

Harry si nemohol pomôcť a zasmial sa. Keď sa utíšil, poznamenal, „Vyzeráte oveľa zdravší než minule, keď som vás videl.“

„Ešte nie som v kríze,“ povedal Snape.

„Už prešli dva týždne od... alebo ste mali....?“

„Nie, nemal,“ odpovedal Snape a do jeho hlasu sa vkradli prvé stopy hnevu.

V tom ťažkom tichu, ktoré nasledovalo sa Harry snažil nájsť spôsob, akým by načal tému a urobil svoju ponuku. Snapov výraz bol tak neprístupný, že si nemohol pomôcť a začal mať pochybnosti o celom tom pláne.

Snape narušil to nepríjemné ticho poznámkou vyslovenou tónom, ktorý sa zdal byť zmierlivý a zároveň zmätený, „Musím sa priznať, že som bol prekvapený, keď som dnes ráno dostal tvoju sovu. Mal si nejaké ďalšie otázky?“

Od Snapa to bol prirodzený predpoklad.

„Nie, teda, myslím že áno....“ Keď si ho tie zlomyseľne pobavené oči prezerali, Harry zaklial, „Dočerta.“

„Tak zrozumiteľný a jasný ako obvykle,“ povedal Snape. „Takže to bolo áno alebo nie? Viac otázok, alebo je stav tvojho spoločenského života tak žalostný, že toto je tvoja predstava príjemného trávenia večera?“

To, čo zo sarkazmu robilo tak krutú zbraň bol fakt, že v sebe často nosil veľkú časť pravdy. Snapove slová zaboleli, ale on by ani za svet nepriznal pravdivosť druhého obvinenia. Rozoznal, že toto je pravdepodobne najlepšia príležitosť, ktorú za celý večer dostane a tak sa zhlboka nadýchol a prehovoril tak pokojne, ako len bolo možné, „Vlastne, je tu niečo, čo som sa vás chcel spýtať.“

„Áno? Nuž, tak von s tým, chlape. Čokoľvek to je, tá téma nemôže byť osobnejšia než veci, ktoré si sa ma pýtal minule.“

„Toto je ťažké, dočerta,“ vyštekol Harry, nenávidiac sa za červeň, ktorú cítil ako sa mu rozlieva po lícach.

„Ťažké?“ Snapovo telo akoby stuhlo v kresle naproti nemu. Zmätený Harry sledoval, ako jeho spoločník opatrne položil svoj hrnček s čajom na najbližší stolík. Potom sa Snape opýtal stiesneným tónom, „Si tu služobne?“

„Čože?“ pýtal sa, úplne zmätený.

„Rozmyslel si si múdrosť rozhodnutia, dovoliť temnej bytosti ako som ja...“

„Nie,“ prerušil Snapa. „Je mi to ľúto. Nie som tu, aby som vás zatkol. Naozaj sa mi to darí kaziť, však?“

Videl, ako sa Snapov úzky hrudník zdvihol a klesol, keď sa jeho spoločník zhlboka nadýchol, „Obávam sa, že nerozumiem. „Kaziť“ čo presne?“

Cítiac sa ako úplný blázon sa stretol so Snapovým pohľadom a jemne vysvetlil, „Prišiel som sa vás sem spýtať, či by ste ... nuž, či by ste radi spravili to, čo sme robili minulý týždeň. Či by ste sa nechceli najesť... so mnou... teda vlastne, zo mňa, ešte raz.“

Zo Snapovej tváre zmizli všetky pocity. „To nie je ani trochu vtipné.“

„Nemal to byť vtip,“ trval na svojom Harry. Snažil sa nevrtieť, keď tie podozrievané oči skúmali jeho tvár.

„Nemôžeš naozaj navrhovať, že by si chcel...“

„Áno, navrhujem,“ znova ho prerušil.

Ten intenzívny pohľad akoby sa mu zaboril rovno do duše. Rozoznal presnú chvíľu, keď mu Snape uveril, vďaka zjemneniu tvrdých línií tej prísne tvarovanej tváre. Po malej šokovanej chvíli sa Snape opýtal, „Prečo? Prečo by chcel mladý, atraktívny muž ako ty...“

Keďže nechcel, aby Snape o sebe škaredo rozprával, vysvetlil, „Pomyslel som si, že keby sme to robili pravidelne, mohlo by to vyriešiť problémy nás oboch.“

„O čom to rozprávaš – problémy nás oboch? Aké tvoje problémy by vyriešilo nakŕmenie vampíra? Ak ti, samozrejme, tvoj prehnaný Chrabromilský zmysel pre česť neprikazuje, aby si vzal na seba zodpovednosť za to, že si ma vyslobodil? Ak je to ten prípad, môžem ťa uistiť, že taká obeť nie je potrebná.“

„Viem, že nemusím. Toto nemá nič spoločné so cťou ani s vinou,“ rýchlo ho uistil Harry.

„Tak čo to má teda znamenať?“

Harry si uchlipol ohnivej whisky a odpovedal, „S nikým momentálne nechodím a...“

Bola to pravda, len zavádzajúca.

„A tak si si pomyslel, že ponúkneš svoju krv vampírovi, aby si vyplnil tú prázdnotu?“ opýtal sa Snape svojím najzdrvujúcejším tónom.

Aj keď nenávidel, ako ťažké to Snape robil, predpokladal, že celý tento nápad naozaj zo Snapovej perspektívy vyzeral nepravdepodobne. Dočerta, každý krát, keď sám Harry zvažoval ten nápad s čistou hlavou, jeho zdravý rozum začal plakať zúfalstvom nad jeho príčetnosťou.

„Pozrite, viem že to znie bláznivo, ale... mne sa skutočne páčilo...“ líca mu už zase horeli, ale nemohol s tým nič spraviť, „... čo sme spolu naposledy robili.“

„Potter, existujú aj oveľa jednoduchšie spôsoby, ako mať sex než tento,“ povedal Snape. Keby ho nepoznal lepšie, pomyslel by si, že jeho bývalý učiteľ bol jeho ponukou otrasený.

Na svoje zdesenie, Harry si uvedomil, že ho odmietajú. Odmieta ho vampír vyhladovaný po krvi. Trápnejšie to už ani byť nemohlo.

Harryho zúfalstvo ho prinútilo, aby sa hádal ďalej, „Možno že pre vás hej, ale ja nemôžem ísť na verejné záchody bez toho, aby to neskončilo na titulke Denného Proroka. Zdalo sa mi len, že toto by dávalo zmysel pre nás oboch. Vy by ste sa pravidelne stravovali bez rizika, že vás objavia a ja... by som si užil s niekým, kto vie udržať tajomstvo.“

„Myslíš to vážne,“ povedal Snape.

Toto bolo prvý krát, čo nemusel zúrivo uvažovať, aby správne interpretoval pocity iné než hnev na Snapovej tvári. Údiv staršieho čarodejníka bol tak viditeľný, že sa ho mohol takmer dotknúť.

„Úplne,“ jemne odpovedal a cítil sa príliš odhalený. „Máte... záujem?“

Zdalo sa, že Snapovi nejakú dobu trvá, kým pozbieral svoje myšlienky. „Ako by som mohol nemať záujem o... spoločníka, ktorý dobrovoľne ponúka svoju krv a ktorého spomienky nebudem musieť vymazať? Ja nielenže mám záujem; súhlasím.“

A teraz bol rad na Harrym, aby bol zaskočený. „Myslel som, že budete viac... podozrievavý, že ma... neviem, prinútite, aby som presne vymenoval, čo chcem výmenou, predtým než s niečím budete súhlasiť.“

„Ponúkaš mi život bez poníženia a rizika – čo už by si mohol zapýtať, čo by toho nebolo hodné? Čokoľvek odo mňa vyžiadaš, spravím to.“

Jeho hrdlo sa stiahlo tak pevne, že takmer nemohol cez tú prekážku dýchať. Podobne ako už toľko krát vo svojom živote, Harry si nepremyslel celý plán až do konca. Teraz keď vyslovil svoj návrh, rozoznal ako chladno, ak nie priamo kruto vyznel. Snape bol uväznený v nemožnej situácii, ktorú riešil tým najčestnejším spôsobom, akým mohol. Ten muž potreboval krv, aby prežil a on ho tu išiel nútiť, aby ju zaplatil výmenou za sex. Aký už len človek potom bol, keby takto kapitalizoval na nešťastí niekoho iného? Ak v tejto miestnosti bolo monštrum, Snape to nebol.

„Ja... nepremyslel som to do konca. Nebolo to odo mňa správne. Nemali by ste...“

„By som čo?“ prerušil ho Snape. „Potešiť pekného mladého muža, ktorý bol dosť odvážny a súcitný a ktorý mi pomohol v najťažšej chvíli môjho života? Do ničoho ma tu nenútiš, Potter. Ak by som tak chcel, mohol by som povedať nie a uspokojiť svoje potreby niekde inde. Ponúkol si. Ja som prijal. Nie je na tom nič zlé.“

 Čo však Harryho podráždilo bol fakt, že jeho pozornosť úplne odvrátil kompliment, ktorý mu Snape povedal. Takmer neschopný uveriť tomu sa váhavo opýtal, „Vy si myslíte, že som pekný?“

Snape nahnevane stisol svoje tenké pery. Ale po Snapovej odpovedi si uvedomil, že Snape sa pre zmenu nehnevá na neho. „Nechcel som uraziť.“

Tie napäté slová mu nedávali žiaden zmysel. „Uraziť? O čom to rozprávate?“

„Nepotrebujem zrkadlo, aby som vedel, že spoločníci, s ktorými som udržiaval kontakt sa zdržujú v blízkosti... niekoho ako som ja, len keď im za to platím,“ odpovedal mu Snape zvláštne pokoreným hlasom.

Snapove slová ho znova škrtili. Harry sa pozrel na tohto muža, ktorého on a celý zvyšok sveta pokladal za škaredého a cítil sa, akoby mu išlo puknúť srdce smútkom. Aké to musí byť, keď ho všetci považovali za tak... ohavného? A naozaj, bol Snape skutočne tak škaredý? Dobre, mal veľký nos. Jeho zuby a pokožka boli tak trochu nažltlé, ale keď sa nemračil, nebolo tak zlé sa naňho dívať. Rozhodol sa, že to bol skôr Snapov výraz a zloba, ktoré ho robili tak neatraktívnym.

„Profesor Snape, požiadal som vás, aby ste so mnou spali. Máte právo povedať také veci, ak chcete. A aby som pravdu povedal, nie je to váš výzor, ktorý odstraší väčšinu ľudí, je to váš postoj. Keď sa... nemračíte, nevyzeráte až tak zle.“

„Veľká pochvala, len čo je pravda,“ povedal Snape.

Harrymu sa uľavilo, keď počul ten sarkastický podtón späť v mužovom hlase. Naozaj mal radšej ten, než tú pokorenú úprimnosť voči sebe samému.

„A ak so mnou budeš „spať“, ako si to elegantne nazval, mohol by si ma začať volať aj inak než profesor Snape.“

Harry sa znova zasmial. „Čo by si navrhoval?“

„Možno že moje meno?“

„Si ty ale sadistický bastard, Severus,“ vyskúšal to meno, „Ty to vieš, však?“

„Nie, nevedel som to, ale ďakujem, že si ma na ten fakt upozornil.“

Ešte stále sa chechtajúc, Harry potriasol hlavou a znovu si uchlipol zo svojho drinku.

Hodil pohľad bokom a zistil, že ho Snape pozoruje s nečitateľným výrazom na tvári. Keď sa ich pohľady stretli, Snapov ohryzok na krku sa nadvihol a klesol a potom sa opýtal, „Čo presne si mal na mysli?“

Teraz, keď sa konečne dohodli, že pôjdu vpred, Snape sa zdal byť takmer neistý.

„Myslím, že budeme musieť byť k sebe trochu bližšie než dva metre,“ povedal Harry a zdvihol sa zo stoličky.

Premýšľal nad tým, že skrátka prejde ku gauču a počká na Snapa, až sa k nemu pripojí tak ako minule, ale okolo Snapa sa ešte stále vznášala tá aura prekvapenia, ktorá akoby ho prikovala na miesto. Vyzeralo to takmer akoby teraz, keď Snape ešte nebol v kríze, nevedel, čo má ďalej robiť.

Bol to šok, keď si uvedomil, že svojím vlastným spôsobom bol Snape v týchto záležitostiach rovnako neskúsený ako on. Platiť niekomu za to, aby vám dovolili napiť sa ich krvi sa nepočítalo ako sexuálna skúsenosť, dokonca aj keď Snape nakoniec potešil svojich platených spoločníkov, ako Harry podozrieval, že sa stalo. Snape minule použil svoje ústa príliš dobre na to, aby to bolo prvý krát.

A znova ho upokojil fakt, že jeho spoločník nebol oveľa sebaistejší než bol on sám.

Harry mu venoval nervózny úsmev, presunul sa k Snapovmu kreslu a kľakol si vedľa neho. „Naposledy nám to dobre fungovalo, čo povieš?“

Snape prikývol, aj keď ešte stále vysielal do ovzdušia vlny omráčených pocitov.

Tie čierne oči sa naňho pozreli, akoby ešte v živote nikdy nevideli nič také, ako bol on.

„Čo – čo by si rád?“ opýtal sa Harry a nebol schopný zakryť svoju nervozitu. „Alebo nemáš... rád predohru?“

To bolo niečo, čo nezvážil, že vampíra bude zaujímať len jedlo a krv. Všetky láskavé drobnosti sa môžu Snapovi zdať zbytočné.

„Som ochotný urobiť všetko, čo si budeš želať. Naša... dohoda má byť pre nás vzájomne výhodná.“

Toto skutočne nezodpovedalo jeho otázku, okrem uistenia, že Snape je ochotný mu vyhovieť.

Pomysliac si, že Snape naozaj vyzeral lepšie, keď sa mu stratila tvrdosť z tváre, Harry sa naklonil dopredu aby ho pobozkal. Bolo mu to zvláštne, že má robiť niečo také práve so Snapom, ale spomenul si, ako dobre mu s ním bolo minulý raz, keď boli spolu. Snape bol možno ten najnepravdepodobnejší kandidát na zvádzanie, ale len čo sa Harry po prvý krát nadýchol jeho vône, okamžite stvrdol.

Zrejme to len zasiahli feromóny, uvedomil si. Ale keďže to bol úžasný pocit, naozaj ho to netrápilo.

Snapova ruka sa usadila v strede jeho hrude, tesne predtým, než sa ich ústa dotkli. Celý stuhol, pomysliac si, že Snape ho zastaví aby nemohol pokračovať ďalej, čo by bola asi tá najtrápnejšia vec na celom svete.

Harry videl v Snapových očiach, že ten muž bol prekvapený, že by ho chcel pobozkať, možno bol až vydesený. Ten kontakt bol naozaj zvláštny. Takmer až príliš intímny, keďže sa musel celý nakloniť k Snapovi, aby dosiahol na ústa vyššieho muža. Ale okrem toho jediného dotyku Snape nespravil žiaden pohyb, aby ho zastavil.

Toto iba ťažko bol Harryho prvý bozk, ale mal pocit akoby takmer bol. Bola v ňom istá okúzľujúca neobratnosť počnúc neistým spôsobom, akým sa ich ústa o seba obtreli, ktorá bola mimoriadne dojemná. Zdalo sa, že Snape nevie, ako má natočiť hlavu, keď sa k nemu Harry naklonil, čo vyústilo v to, že sa ich nosy tak trochu bolestivo zrazili.

Harry sa načiahol a vnoril ruky do Snapových vlasov, ktoré boli dnes v noci čisté a jemné, a držal jeho hlavu namieste keď sa nastavil na druhý pokus.

Tentoraz sa ich nosy nezrazili. Keď cítil ako sa ich ústa dotýkali jedny druhých, začal bozkávať tie nereagujúce pery.

Najprv to bolo, akoby bozkával sochu. Snape bol takmer zmrznutý, akoby čakal na pohromu. Ale keď sa nestalo nič neobvyklé, všetko napätie zo Snapovho tela vymizlo a pery pod jeho vlastnými ho začali bozkávať späť.

„Mmmmm,“ zamrmlal Harry na znak súhlasu, keď sa ich ústa začali hladne pohybovať proti sebe.

Zvedavý čo sa stane, jemne prešiel jazykom po Snapových horúcich perách. Okamžite sa mu otvorili.

Snapove ústa boli neskutočne chutné, rovnako ako jeho vôňa. Keď Harry preskúmaval tie horúce, šťavnaté hlbočiny, jeho zmysly dostávali závrat pod tým oslnivým výbuchom rozkoše. Cítil prenádherné teplo, ako sa mu rozlieva po tele, zrýchľuje mu dych a tep. Jediné čo počul bol tlkot svojho srdca a drobné zvuky rozkoše, ktoré v sebe nevedel udržať. Šokovane si uvedomil, že sa obývačka okolo neho začína točiť.

Snape položil ruky po bokoch Harryho hlavy a pevne, aj keď nežne ho od seba odtiahol. „Opatrne.“

Akoby mal závrat a nebol len rozrušený, zvolal, „Vau! Čo sa stalo? Cítim sa... opitý.“

Snape končekmi prstov pravej ruky hladil jeho pravé líce roztržitým pohladením, ktoré vyzeralo byť mimovoľné.

„Pamätaj, moje sliny majú afrodiziakálne účinky. Po čase si na ne zvykneš a dokážeš im odolávať dlhšiu dobu... ak budeme pokračovať v tejto dohode, ale...“

„Na začiatok malé dávky?“ opýtal sa Harry a povzbudzujúco sa naňho usmial, pretože to „ak budeme pokračovať“ a Snapov celý postoj naznačovali, že od neho očakáva zmenu názoru.

Keďže sa ho Snape dotýkal na líci, domyslel si, že má právo urobiť to isté. Načiahol sa aby pohladkal Snapove nahladko oholené líca a čeľusť a jemne sa spýtal, „Môžem sa ťa opýtať osobnú otázku?“

Snape prikývol a sledoval ho, akoby nemohol uveriť, že tam naozaj bol.

„Keď som našiel toho vampíra minulý mesiac, jeho dych bol nechutný, naozaj strašný. Ale tvoj dych vonia krásne. Aj minule som si to všimol. Tvoj je takmer sladší než je normálne,“ dodal Harry.

„Práve vysal svoju obeť až do dna, však?“ skontroloval si Snape. Keď Harry prikývol, Snape mu vysvetlil, „Tesne predtým, než ľudské telo zomrie, vypustí do krvi určité chemikálie. Ak vampír je, dokiaľ svojho partnera nezabije, tieto chemikálie vstúpia do jeho tela a reagujú s jeho vlastným systémom. Nikdy som nikoho nezabil, keď som jedol a preto moje telo nie je takým spôsobom poškvrnené.“

„Oh. Môžem sa ťa spýtať ešte niečo iné?“ opýtal sa Harry a prebehoval palcom po kútiku Snapových úst. Potešilo ho, keď tými kútikmi jemne myklo, akoby Snape potláčal úsmev. „Koľko z toho, čo cítim som ja sám, a koľko z toho je výsledkom vplyvu chémie tvojho systému na môj?“

Snape si odfrkol. „Domnievam sa, že je to všetko chémia, Potter. Čo iné by to mohlo byť?“

„Ty nie si asi veľmi romantický, však?“ posťažoval sa Harry a naklonil sa dopredu aby Snapa pobozkal na vysoké lícne kosti predtým, než stihol odpovedať na jeho rečnícku otázku.

Len čo tie slová vyslovil, uvedomil si, aké boli nemiestne. Toto nebolo o romantike. Snape do tohto vstúpil pre krv a on kvôli sexu. Romantika s tým nemala nič spoločné.

Celý stuhol a čakal, kým mu Snape jednoznačne pripomenie tento drobný fakt, ale Snape sa mu len pozrel do očí a jemne odpovedal, „Čo už by tvor ako som ja vedel o romantike? Nechceš snáď veriť, že niektorý z mojich platených spoločníkov strácal svoj čas a bozkával ma?“

Zacítil bolesť ukrytú za tou sarkastickou poznámkou a tak ho pobozkal na ľavý spánok a jemne  prešiel prstami po silnej kostnatej tvári svojho spoločníka. Zdvihnúc sa zašepkal Snapovi priamo do ucha, „Nevedia o čo prišli. Si v tom veľmi dobrý.“

Aby dokázal svoju poznámku, znova spojil ich ústa. Harry neklamal. Nebola v tom len tá čudná chémia Snapových slín. Naozaj vedel dobre používať svoje ústa, zobral Harryho vrchnú peru medzi svoje vlastné a jemne a žiadostivo ju stláčal.

Hoci to bol najpríjemnejší orálny kontakt, na ktorý si dokázal spomenúť, tento bozk bol pre Harryho ešte aj fyzicky príliš vyčerpávajúci. Ich terajšia pozícia s ním v podrepe medzi Snapovými dlhými nohami bola skrátka príliš nepohodlná.

Než to mohol nejako okomentovať, Snape sa znova odtiahol preč s tichým varovaním, „Opatrne, lebo bude po všetkom predtým, než si to vôbec uvedomíš.“

Keďže sa s ním miestnosť znova točila, asi len ťažko by sa mohol hádať o opaku. Harry sa pokúsil dosiahnuť na Snapove vlasy a prebehnúť cez ne prstami, ale Snapove kolená sa neomylne dostali do cesty a obmedzili jeho pohyb.

„Takto to nepôjde,“ oznámil Harry a vyšplhal sa Snapovi do lona, než by si stihol nesprávne vysvetliť jeho slová. Obaja prekvapene vydýchli, keď osedlal Snapove stehná a predné strany ich nohavíc do seba narazili. „To je lepšie. Oveľa lepšie.“ Oprel ruky o Snapove úzke plecia zahalené habitom a naklonil sa dopredu, aby jemne pobozkal Snapa do stredu jeho vysokého čela. „Myslím, že máme tú správnu chémiu,“ povedal blízko pri tej chladivej pokožke.

„A ja si myslím, že si pomätený,“ odpovedal Snape, ale zdvihol ruku a pohladil mu chrbát v uvítacom geste, ktoré vyvrátilo jeho slová. Potom sa načiahol a opatrne odobral Harryho okuliare a položil ich na blízky stolík vedľa teraz už vychladnutého hrnčeka s čajom.

Harry chvíľu krátkozrako žmurkal, dokiaľ sa Snapove črty tváre znova nevyjasnili, len niečo málo nejasné, pretože boli tak blízko. Normálne ho trápilo, keď nedokázal jasne vidieť, ale teraz sa aj tak cítil nejasne celým telom.

Ešte nikdy nikomu takto nesedel v lone. Kolená mal zastrčené po stranách Snapových úzkych bokov a zadok mu spočíval na mužových kostnatých kolenách. Snape bol medzi jeho stehnami horúci. Bolo to pekelne zvláštne a aj trochu trápne, pretože sa ešte natoľko nepoznali, ale bolo to sexi, tak veľmi sexi.

„Páči sa ti to?“ skontroloval Harry. „Som príliš ťažký?“

„Áno a nie, v tom poradí,“ odpovedal Snape a stále ho uchvátene pozoroval.

Otvorené priznanie, že sa mu páči, keď mu sedí na kolenách bolo väčším ústupkom, než v aký dúfal. Na chvíľu netušil, čo má robiť teraz, keď bolo bozkávanie vyradené z programu v prospech vedomia, a tak civel dolu na Snapovu tvár. Bolo to zvláštne, ale čím ďalej, tým radšej mal tie prísne črty tváre.

Sať sliny zo Snapových úst mohlo byť vyškrtnuté zo zoznamu, ale to neznamenalo, že ho nemohol bozkávať na iných miestach, nie?

„Bude ti vadiť, keď...“

„Okrem prepichnutia môjho srdca kolom súhlasím so všetkým, čo chceš.“ Snape na chvíľu zauvažoval nad svojimi slovami a potom váhavo dodal, „A ak počkáš, než budem jesť, aby si to navrhol, možno budem súhlasiť aj s tým.“

Po prvý krát odkedy sa pamätal bol skutočne šťastný, a tak sa naklonil dolu a zasypal Snapovu tvár bozkami. Takto strávil dlhý čas a spoznával každú vrásku, každú krivku, všetky črty. Dokázal povedať, že Snapovi sa to páči podľa toho, ako uvoľnené sa svaly stávali pod jeho perami.

Po dlhom čase zdvihol hlavu aby sa usmial dolu na muža, ktorého začínal považovať za svojho prvého skutočného milenca. „Páči sa ti to, hmmm?“

Pozerajúc sa mu do očí, Snape pomaly prikývol, akoby bol tým faktom takmer prekvapený.

„Aj mne. Môžem ťa znovu pobozkať na ústa?“ nariekavo sa dožadoval Harry.

„Nezostávaj tam, ak len nechceš, aby som sa najedol už teraz,“ varoval ho Snape. „Dokiaľ ma tvoj systém neaklimatizuje, moje sliny v tebe vyvolajú veľkú rozkoš, ale znížia tvoju, er... iniciatívu.“

„Nemôžeme mať zníženú iniciatívu, však nie?“ jemne zažartoval udýchaným hlasom a znova sklonil ústa k Snapovým tenkým perám.

Najprv bol ten bozk sladký. Snapova chuť preblesla jeho krvou ako droga, silná a neignorovateľná. Dodržal Snapovo varovanie a odtiahol sa, len čo sa jeho zmysly znova začali krútiť.

Na Harryho úľavu videl na Snapovi prvé iskričky túžby, ako prebleskujú v tých čiernych očiach. Nebol si ani len istý, či vampíri dokážu pocítiť bežné sexuálne vzrušenie. Knihy, ktoré čítal neobsahovali žiadne informácie o vampírej sexualite. Vampíri boli považovaní za predátorské temné bytosti. Nikto nerobil žiadne poriadne výskumy o ich zvykoch pri párení.

Snape ešte stále vyzeral byť nevysvetliteľne šokovaný tým, čo sa medzi nimi deje. Harry si spomenul, čo Snape povedal o jeho platených spoločníkoch ako nechceli strácať čas bozkávaním ho. Bolo to možné, že za celé tie roky čo si Snape prenajímal spoločnosť si nikdy nikto nedal tú námahu a takto sa ho nedotýkal?

To mu pripadalo úplne nefér, ale ľahko dokázal pochopiť, ako sa to mohlo stať. Snape bol tak neprístupný. Harry si nedokázal ani predstaviť, aký musel byť v situácii, ktorú tak nenávidel, keďže to vyzeralo, že nemal veľmi v láske získavanie krvi raz za dva týždne.

Spomenul si, ako Snape povedal, že jeho návrh ho zachránil pred ponižovaním. Predpokladal, že to pre dôstojného majstra elixírov muselo byť desivé, keď sa musel priblížiť k prostitútom. Aspoň dúfal, že o tom vtedy Snape hovoril.

Snape pravdepodobne musel spraviť oveľa viac, než len sa k prostitútom priblížiť, uvedomil si Harry. Snapove vampírie sliny mali nepochybne rovnaký efekt na jeho prenajatých spoločníkov, ako mali aj na Harryho a Harry už medzitým spoznal Snapa dosť dobre na to, aby ho podozrieval, že by svojich partnerov nenechal visieť len tak, šialených túžbou po sexe keď on dojedol. Snape mal pravdepodobne pocit, že to svojim partnerom dlhuje, aby ich dokončil. Harry mal pocit, že Snape zrejme vyriešil situáciu podobne ako to spravil aj s Harrym naposledy keď boli spolu – tak jednostranne a neosobne ako sa len dalo, dokiaľ on jedol a potom si poradil s nevyhnutným vzrušením svojho partnera čo najrýchlejšie mohol. Harry pochyboval, že on sám z toho mal nejaké potešenie, teda okrem krvi, ktorú potreboval na prežitie.

To sa od dnešnej noci mení. Možno to bol len omračujúci efekt vampírích feromónov a chémie, ale chcel, aby sa Snape cítil tak dobre, ako sa naposledy cítil aj on.

Harry vedel, že celkom presne nedodržuje svoj vlastný plán o sexe bez citových záväzkov, ale nemohol si pomôcť a chcel vrátiť späť aspoň trochu z tej radosti, ktorú mu Snape dával. To neznamenalo, že si vytvára citový vzťah. Bolo to len... slušné.

Sklonil ústa k Snapovu vábivému bielemu hrdlu, bozkával ho a maznal sa s ním. Toto vyvolalo priamu reakciu. Snape zo seba vydal tichý ston, ktorý znel z rovnakej časti ako prekvapenie a aj pôžitok.

Harry oblizoval a bozkával túto jemnú a citlivú pokožku, na veľkú radosť oboch ich tiel. Snape bol chladnejší na dotyk než normálny človek, ale nebolo to nepríjemné.

Harry cítil ako rýchlo sa pohybuje ten útly hrudník, o ktorý sa opieral. Zistil, že on sám lapá po dychu.

Potreboval viac a tak prstami začal šmátrať po golieri toho nemožného množstva šiat, ktoré mal Snape na sebe.

Zamrzol, keď Snape schytil jeho ruky a držal ich na mieste.

Snape znel takmer placho, keď tíško povedal, „Potter, to nemusíš. To ja by som mal tešiť teba...“

Harry obrátil dlaň v Snapovom jemnom zovretí, až si nakoniec držali ruky namiesto toho, aby ho Snape spútaval. Zdvihol ruku vo svojej pravej dlani a pošúchal si Snapove hánky o líce. „Nemôžeme potešiť jeden druhého? Ja... chcem sa dotýkať tvojej pokožky. Všade. Povedal si, že s tebou môžem robiť čo len chcem,“ pripomenul mu.

„To som aj povedal,“ pomaly potvrdil Snape, očividne mu nebolo najľahšie.

„A ako to mám spraviť so všetkými tými šatami medzi nami?“ povedal veselším tónom, chcel aby mal Snape na tvári a v očiach menej tieňov a napätia. Takmer sa dokázal dotknúť všetkých tých zlých spomienok, ktoré prebehovali mysľou staršieho muža.

„Úplná nahota nie je nutná. V minulosti, keď muži chceli... do mňa vniknúť po tom, čo som sa najedol, som skrátka len stiahol svoje nohavice a obrátil sa.“

„A nechal ich zapichnúť to do teba na sucho?“ Spätne si Harry uvedomil, ako nevhodná bola jeho podesená otázka, ale nemohol ju v sebe udržať.

Snape pevnejšie stisol jeho ruku. „Keď sa najem, som úplne uvoľnený. Necítim takmer žiadne nepohodlie.“ Až tak dobre Snapa nepoznal, ale zacítil v tom nehoráznu lož. „Nemusíš sa zaťažovať...“

Zastavil tú bláznivú vetu jednoduchou vynaliezavosťou a tým, že zakryl Snapove ústa svojimi. Veľmi sa pokúšal necítiť nič okrem fyzických pocitov, ako jeho srdce bolelo pre tohto muža.

Nemusel sa zaťažovať uistením, že neublíži niekomu s kým mal sex? Naozaj si Snape myslel, že to takto bude fungovať aj pri ňom?

Zdalo sa, že bozk odviedol od diskusie pozornosť ich oboch.

Dokonca aj popri všetkých tých búrlivých pocitoch, ktoré zažíval, v tej chvíli keď ochutnal Snapove ústa, bolo to akoby ho zasiahli všetky tie vlny potešenia. Afrodiziakum v Snapových slinách mu rozpaľovalo krv a znižovalo jeho obavy, ako bolo nepochybne aj navrhnuté aby robilo. Keď sa izba znova začala kolísať, zdvihol hlavu a zadíval sa do tých znepokojených čiernych očí. „Rád sa ťa dotýkam. Tebe sa ten pocit tiež páči. Vidím na tebe, že je to pravda. So mnou... to nemusí byť chladné a neosobné.“ Keď Snapov pohľad previnilo skĺzol na stranu, žadonil, „Čo je? Povieš mi to, prosím? Povedz mi čo si myslíš.“

Snape pusti jeho ruky. Zobral ho za lakte a naviedol ho dozadu, až dokiaľ medzi nimi nebolo trochu miesta. „Jediný spôsob, akým som prežil nevyhnutnosť, ktorá ma núti toto robiť je... že som si nedovolil cítiť. To, čo ponúkaš, je veľmi nebezpečné.“

„Ako? Poznám ťa dosť dobre na to, aby som vedel, že nestratíš kontrolu a neublížiš mi,“ protestoval. Ešte nikdy nemal takto intenzívnu diskusiu, zatiaľ čo niekomu sedel v lone. Intímnosť ich pozície bola takmer zvláštna, keď ju porovnal s neviditeľným múrom, ktorý sa Snape pokúšal medzi nimi vytvoriť.

„Nie nebezpečné pre teba,“ spresnil Snape.

„Čo to znamená? Ako môže byť to, že sa ťa chcem dotýkať a nechať ťa aby si sa cítil dobre nebezpečné?“ Harry to vôbec nedokázal pochopiť. Nebolo to, akoby Snapa žiadal, aby sa s ním oženil alebo niečo podobne absurdné. Jednoducho sa dožadoval normálneho vzťahu s týmto mužom.

„Harry Potter, si krásny a zvodný muž.“

„A to je akože zlé?“ opýtal sa s malým úsmevom, ešte stále nechápajúc.

Snape prebehol rukou po svojich čerstvo umytých vlasoch. Boli si tak blízko, že Harry dokázal cítiť bylinkovú vôňu, ktorá zostávala vo vzduchu po Snapovom šampóne. „Bolo by to... neuveriteľne ľahké, dovoliť si podľahnúť tvojmu šarmu a... vychutnať to, čo tak pohotovo ponúkaš.“

„Ešte stále nevidím, v čom je problém,“ povedal Harry.

„Nebudeš tu navždy. V skutočnosti by som bol prekvapený, keby naša dohoda vydržala dlhšie než niekoľko jedál. Zo skúsenosti viem, že keď sa na niečo spoliehaš a už to viac nemáš k dispozícii, tá núdza je oveľa bolestivejšia než pôvodný stav nevedomej absencie,“ vysvetlil Snape.

„Takže si nikdy nedovolíš mať z ničoho potešenie? Aká logika v tom je?“

Len čo ti slová vyslovil, Harry si uvedomil, že mohol rovnako dobre rozprávať aj o sebe, nielen o Snapovi. Neurobil náhodou on sám to isté, hneď po tom, čo Ron s Hermionou zomreli? Nezavrel sa sám pred svetom?

„Je to jediná logika, ktorú poznám,“ meravo odpovedal Snape.

Seba-objav ním tak otriasol, že sa mu dokonca aj chvela ruka, keď sa načiahol a odhrnul dlhé čierne vlasy zo Snapovho zamračeného čela. „Sex... by nemal bolieť.“

Možno že veľa vecí nevedel, ale týmto si bol istý.

„Pre mňa to nikdy nebolo o sexe. Ja som tam, aby som sa najedol,“ trval na svojom Snape.

„Takže sa potrestáš za najedenie tým, že svojim partnerom dovolíš, aby ťa... znásilnili?“ opýtal sa zdesený tou predstavou.

„Väčšinu času sa uspokoja s mojimi ústami,“ odpovedal Snape. „Toto je naozaj od veci. Nie je?“

„Je, ak si myslíš, že ťa skrátka hodím na brucho a ... opichám. Viem, že je to... desivé riziko, ale nemôžeš tak žiť naveky. Nie si monštrum. Máš právo... na dotyk, na smiech a na city. Obaja máme,“ nevzdával sa Harry.

Vášnivosť jeho posledného vyhlásenia sa akoby ozývala v tých zvláštne tichých komnatách. Jediný zvuk bol praskanie ohňa a ich zachrípnuté hlasy.

„Ty ma naozaj... nepovažuješ za monštrum?“ nakoniec sa opýtal Snape.

„Chcel by som byť nahý spolu s monštrom? Ponúkol by som mu svoju krv, alebo bol rozladený, keď mi nedovolí pozrieť sa naň? Ty nie si žiadne monštrum. Si človek a máš právo... na nejakú radosť. Ak si ju budeš takto odopierať, nebude to fér voči nám obom.“

„Ako to nebude fér voči tebe?“ opýtal sa Snape, akoby predstava, že sa niekto chce dotýkať jeho nahého tela bola preňho bola úplne cudzia.

„Nuž, nebude to ani spolovice taká zábava, ak sa ťa nemôžem dotýkať. Budem sa cítiť... ja neviem... akoby som robil niečo nechutné,“ jemne vysvetlil Harry.

Harry prehltol, keď videl výraz v Snapových očiach, jasne si v nich prečítal fakt, že Snapa považovali za niečo škaredé a nechutné celý jeho život.

„Hovoríš mi, že moja zdržanlivosť ťa potrestá rovnako ako mňa?“ váhavo sa opýtal Snape.

Nebolo to presne to, čo mal na mysli, ale bola to pravda. Ak Snape odmietne odložiť si šaty a uvoľniť sa, on sa bude cítiť, akoby toho muža nútil mať s ním sex. „Nuž, ak ty zostaneš oblečený, mne nebude pohodlné vyzliecť sa. Nebude to... rovnocenné. Ak by som bol nahý, zatiaľ čo ty zostaneš oblečený, tak by som sa skrátka cítil... lacný. Nechcem sa cítiť ako šľapka, Severus.“

Snapovo obočie sa sústredene zamračilo. „Nie, samozrejme že nechceš. Prepáč, všetko je to pre mňa nové. Mojim plateným spoločníkom obvykle odľahlo, keď som zostal oblečený. Ale chápem, že v tejto situácii by to nebolo vhodné.“

Harry civel na tú zamyslenú tvár, ale nevedel rozlúštiť čo vlastne Snape povedal, že spraví. „To bolo áno alebo nie?“

„To bolo áno,“ povedal Snape, aj keď to znelo akoby súhlasil proti svojmu zdravému rozumu. „Avšak, mohli by sme sa presunúť do spálne, kde nám bude pohodlnejšie?“

„Ďakujem,“ ocenil Harry jeho rozhodnutie a riskoval ďalší rýchly bozk. „Môžeme ísť kamkoľvek len budeš chcieť.“

Opatrne zliezol zo Snapovho lona. Sledoval, ako sa jeho spoločník zdvihol z kresla. Musel zakloniť hlavu dozadu, aby sa mohol stále dívať Snapovi do očí; tak vysoký bol ten muž.

S jasnou zdráhavosťou ho Snape zaviedol do spálne.

Harry si pamätal tmavý mahagónový nábytok a zelené nebesia na posteli ešte zo svojej poslednej návštevy. Jediný rozdiel, ktorý v miestnosti videl bol v tom, že dnes nebol v kozube zapálený oheň a posteľné obliečky mali inú farbu. Dnes boli obliečky na perine tmavohnedé a vankúše žltohnedé.

Snape prešiel k skrini a začal sa vyzliekať, jeho tvár bola tak napätá a strnulá, že vyzeral akoby očakával, že ho odvedú na ministerské oddelenie pre odstránenie vampírov len čo to dokončí. Harry si nemohol nevšimnúť, že sa Snape ani raz nepozrel jeho smerom.

Potláčajúc povzdych, pretiahol si mikinu cez hlavu a dal si dolu topánky, potom nohavice, ponožky aj spodné prádlo. Pomyslel si, že by bolo zábavné vyzliecť sa navzájom, ale nepokoj jeho spoločníka bol tak zrejmý, až sa začal čudovať, či by predsa len nebolo lepšie, keby to nechal tak a pokračovali by spôsobom, akým to robili doteraz.

Bol nahý ešte predtým, než si Snape stihol rozopnúť všetky tie početné gombíky na veste a tak sa Harry posadil na posteľ aby mohol čakať... a sledovať.

Čierna vesta bola konečne rozopnutá. Snape ju opatrne povesil na vešiak v skrini. Harry civel na chrbát čisto bielej košele a uvedomil si, že toto bolo po prvý raz, čo kedy staršieho muža videl v niečom inom než habite, plášti a veste. Tento vonkajší odev robil Snapa oveľa objemnejším. Bez neho sa zdal byť štíhly a zvláštne zraniteľný.

Ďalej nasledovala košeľa. Pod ňou bola, samozrejme, ďalšia vrstva šiat, a to biele tielko s dlhými rukávmi. Ďalšia krátka pauza a Snape si stiahol aj to a Harry konečne uvidel nejakú pokožku.

Naprázdno prehltol pri pohľade na Snapove podlhovasté vlasy ako mu padajú na holé plecia. Plecia boli úzke, ale koža na nich vyzerala ako rozliate mlieko. To bolo zvláštne, ak vzal do úvahy, aká nažltlá bola Snapova tvár. Harry sa čudoval, či rozdiel v tóne pokožky nebol následkom vystavenia danej oblasti priamemu slnečnému svetlu. O vampíroch sa hovorilo, že sú mimoriadne citliví na svetlo. Možno, že pokožka vampíra reagovala na slnečné žiarenie iným spôsobom, než pokožka bežného človeka. Fakt, že Severusove ruky mali podobné zafarbenie by potvrdzoval jeho hypotézu.

Snapov chrbát bol dlhý a tenký, ale bol pokrytý tou istou perfektnou pokožkou, a tak bol Harry viac než rád.

Keď sa Snape zohol, aby si poradil s topánkami, obdaril Harryho prvým pohľadom na svoj zadok, ešte stále zakrytý nohavicami. Podobne ako celý Snape, aj táto oblasť bola chudá, ale pekne tvarovaná.

Snape sa narovnal. Tento raz bola pauza dlhšia, než sa Snapove ruky pohli, aby rozopli nohavice.

Keď boli aj tieto bariéry odstránené, Harrymu sa zasekol dych v hrdle. Tá istá prekrásna pokožka sa objavovala centimeter po centimetri, keď sa Snape zohol, aby stiahol nohavice a spodné prádlo dolu po tých nekonečne dlhých nohách. Harry bol ešte raz obdarený pohľadom na ohýbajúci sa zadok; lenže tentoraz bol obnažený a úplne nádherný.

Keďže aj on sám bol nahý, nemal ako skryť svoju reakciu na Snapovo nahé telo. Jeho mužstvo bolo vztýčené a tvrdé a opieralo sa o jeho rovné brucho. Nie že by to teda Snape mohol vidieť. Muž k nemu ešte stále stál obrátený chrbtom.

Snape sa narovnal a povesil nohavice do skrine. Keď tak spravil, zdalo sa, že Snape dlhú chvíľu hľadí do skrine pred sebou, než jeho chrbát celý stuhol na kameň a on sa pomaly otočil tvárou k Harrymu.

Harryho prvým dojmom bolo, že sa díva na nekonečné more tej istej perfektnej porcelánovej pokožky. Zdalo sa, že je nekonečná. Jediné prerušenie tej belosti boli Snapove ružové bradavky, temná kôpka chlpov na Snapových slabinách, trocha vlasov, ktoré vykúkali spod pazušia a vyblednuté Temné znamenie na jeho ľavom predlaktí, ktoré Harry úchytkom zazrel, keď sa Snape k nemu obrátil.

Zistil, že otvorene civie na mužstvo svojho spoločníka. Podobne ako jeho vlastný, vínovo červený orgán nemal spravenú obriezku. Ale, čo však nebolo prekvapivé, ak vezmeme do úvahy rozdiely v ich výškach, Snape bol od neho oveľa dlhší a tak trochu tenší.

Na zvyšok Snapovho tela sa pozrel akoby len dodatočne, keďže sa zdalo, že nie je schopný na dlho sa prestať dívať na ten tvrdnúci orgán. Snapov hrudník, driek aj plecia boli neuveriteľne úzke. Ten muž bol až príliš chudý. Dokonca by mu vedel spočítať aj rebrá. Snape vyzeral byť takmer vyhladovaný, čo pravdepodobne dávalo zmysel, ak vzal do úvahy fakt, že Snape si odopieral potrebu krvi až dovtedy, kým nemal na výber a musel sa najesť.

Snapove líca boli celé červené, keď Harry konečne zdvihol pohľad a pozrel sa do tváre svojho spoločníka. Bol zmätený výrazom plným napätia na tých silných kostnatých črtách tváre. Uvedomil si, že Snape vyzerá, akoby mal zomrieť od hanby. Najprv si nevedel predstaviť prečo, potom si spomenul na všetky tie škaredé veci, ktoré o ňom povedal alebo počul ostatných, ako hovoria o Snapovom výzore za celé tie roky. Takto sa odhaliť muselo tomu mužovi trhať nervy.

Dokázal pochopiť Snapovu nervozitu, keďže toto bolo prvý raz, čo aj on sám bol pred svojím milencom nahý.

Pomysliac si, že jeden z nich by naozaj mal čoskoro niečo povedať, tápal po slovách.

„Tvoja pokožka je ako pole čerstvo napadaného snehu,“ povedal a chcel odstrániť všetky pochybnosti. „Veľmi sa mi to páči.“

Snapovo prehltnutie bolo počuť cez pol izby. Čierne oči si premerali Harryho sediacu postavu. Potom sa Snape prinútil povedať, „Páči sa mi, aké vzory robia tvoje vlasy.“

Váhavé slová by naňho nemali mať taký efekt, ale Harry sa pri tom komplimente rozžiaril ako vianočný stromček. Hodil pohľad dolu na tmavé chlpy na svojej vlastne hrudi, smiešne šťastný, že Snapa potešili.

„Tak to sme na tom obaja dobre, nie?“ opýtal sa.

Snape prikývol. Mužovi akoby dokonale stačilo len tam stáť a dívať sa naňho.

„Pridáš sa ku mne, alebo mám prejsť ja k tebe?“ opýtal sa Harry, keď začal mať pocit, že vzájomné obzeranie začína byť trochu trápne.

Snape prešiel miestnosťou k nemu rovnako gracióznymi pohybmi, aké si všimol už aj pred tým. Lenže tentoraz mohol sledovať, ako sa mu pri každom jeho kroku pohojdávajú plné ružové vajcia.

Snape sa pred ním zastavil, akoby si nebol istý protokolom o pripojení sa k niekomu vo vlastnej posteli.

Pokušenie všetkej tej nepoškvrnenej pokožky bolo príliš silné, než aby mu odolal. Harry sa načiahol aby položil ruku do stredu Snapovej hrude. Cítil šokovaný výdych, ktorý zo seba pri jeho dotyku vypustil ten muž.

Cítiac sa veľmi odvážne, naklonil sa dopredu a ramenom ovinul Snapov štíhly hrudník a položil líce na Snapove výrazné rebrá. Jeho koža bola chladná a jemná ako hodváb. Tá úžasná vôňa zaplavila jeho zmysly, cítil sa pri nej ako doma a zároveň ho vzrušovala.

Niečo v Harrym sa uvoľnilo, keď Snapove ramená obkolesili jeho plecia a zavŕšili tak objatie. Dlhý čas sa len jeden druhého držali.

Potom mu Snapove ruky zdvihli hlavu a natočili jeho tvár k sebe. Snape sa stretol s jeho pohľadom a zostúpil dolu, aby ho pobozkal na ústa.

Harry sa vrhol na tie tenké pery ako bozkávajúci tajfún. Snapov jazyk sa stretol s tým jeho niekde v polovici cesty. Hrali sa zmyselnú hru na naháňačku, lovili a zatláčali svoje jazyky z jedných úst do druhých.

Keď ním znova prešiel ten závratný pocit opitosti, len neochotne sa stiahol, aby sa nadýchol trochu toho vlhkého vzduchu voňajúceho po Snapovi. Hlavu mu to teda vôbec neprečistilo.

Snape ho naviedol späť na tú chladnú prikrývku a nasledoval ho dolu, aby sa o niečo viac nakŕmil na jeho ústach. Harry sa čudoval, či vampírie sliny boli návykové a bozkával späť, teraz už nedokázal odmietnuť. Ten úžasný pocit energiou nabitej malátnosti, ktorý si pamätal z minulého stretnutia, sa rozlieval po jeho tele, keď naňho začali pôsobiť Snapove sliny.

Harry zastonal, keď Snape opatrne zložil svoju kostnatú váhu na vrch jeho tela. Ich mužstvá na navzájom dotýkali a v ňom vybuchovali plamene plné rozkoše. Položil ruky na ten dlhý, štíhly chrbát a nepretržite priadol, keď ho Snape bozkával, až dokiaľ sa mu nekrútila hlava.

Snape konečne zdvihol hlavu a nechal ho, aby trochu dýchal.

Každá bunka jeho tela ožila vzrušením, keď ho Snape začal bozkávať pozdĺž čeľuste, dolu po jeho krku až dokiaľ neprešiel k jeho tepne. Jeho telo si pamätalo, ako sa tam vďaka Snapovi môže cítiť. Harry dychčal a vzlykajúco sa nadychoval, keď ním prebehovala jedna vlna prudkej rozkoše za vlnou a ten klzký jazyk začal oblizovať jeho pokožku.

Tentoraz mal pocit, že dokonca dokáže aj zacítiť sliny ako prenikajú jeho epidermami a zohrievajú mu krv. Cítil sa akoby lietal a točila sa mu hlava, a bol tak vzrušený až si pomyslel, že vybuchne už len z toho pocitu jazyka pohybujúceho sa po jeho krku. Nežné týranie akoby pokračovalo donekonečna, až dokiaľ nepocítil tú počiatočnú ostrú bolesť, keď tesáky jeho spoločníka prepichli jeho kožu.

Pocit tesákov prechádzajúcich jeho kožou bol mimoriadne zvláštny, ale potom sa zuby stiahli preč, Snape začal sať a celý jeho vesmír sa zatriasol túžbou. Každé potiahnutie, ktoré Snape spravil aby vytiahol krv z tých dvoch malých dierok bolo takmer ako miniorgazmus. Bol v stave bezmyšlienkovitej extázy a dokázal sa len čudovať, ako neuveriteľne sa v tomto pocite stráca, ako ho vychutnáva. Kriste, keby sa niekedy dostalo von, ako dobré to je, ľudia by tvorili rady až von zo žalárov, len aby darovali Snapovi svoju krv.

Lenže on sa s týmto deliť nebude. Tento zázrak patril len jemu a plánoval si ho udržať tak dlho, ako mu to len Snape dovolí.

Lietal tak vysoko, že si nebol istý, či medzitým aj nezamdlel. Rozkoš bola tak intenzívna a tak vše pohlcujúca, že sa od nej nemohol citovo nijako vzdialiť. Mohol len cítiť a stonať. Ale nakoniec sa mu podarilo uvedomiť si, že Snape prestal sať. Talentovaným jazykom ho teraz oblizoval tam, kde sa predtým najedol, znecitlivil oblasť každým hodvábne drsným obtrením.

Snape zdvihol tvár preč od Harryho hrdla a civel naňho dolu. Rovnako ako naposledy, zmena ktorú vyvolávalo jedlo na vampírovej stavbe bola ohromujúca. Zo Snapovej tváre zmizol všetok ten žltkastý odtieň. Na chudých lícach mal zdravú vzrušenú červeň.

Keď sa na Snapa usmial, ústa jeho spoločníka odpovedali vlastným malým bezmocným úsmevom. Po prvýkrát jasne videl Snapove tesáky. Rezáky majstra elixírov mali dvojnásobnú veľkosť a končili sa šialene ostro vyzerajúcimi špičkami. Keby nebolo toho nežného výrazu, ktorý zjemňoval Snapovu tvár, jeho zmenené zuby by vyzerali desivo, ale v tých kostnatých črtách tváre bolo toľko otvorenej jemnosti, že Harry necítil nič iné než radosť.

Zvedavo sa načiahol, aby sa dotkol zmenených zubov.

Snapove pery sa pevne zatvorili.

„Dovolíš mi?“ zašepkal a končekmi prstov jemne prechádzal po pevne zatvorených ústach.

Takmer akoby mu Snape nedokázal nič odmietnuť, neochotne otvoril pery.

„Ako rastú?“ opýtal sa Harry, zvedavosť na chvíľu prevýšila dokonca aj jeho túžbu. „takéto neboli, keď sme sa bozkávali.“

Vedel to celkom presne, pretože mu jazykom prešiel po každom jednom zo zubov.

„Dajú sa stiahnuť. Vynárajú sa, keď moje hormóny dosiahnu určitú úroveň a začnem jesť a stiahnu sa, keď úroveň znova poklesne,“ vysvetlil Snape. Z jeho výrazu bolo jasné, že mu nebolo tak celkom príjemné diskutovať o podrobnostiach svojho stavu.

„Ten chlap, čo som ho zabil v uličke, mal zuby dlhé aj keď už prestal jesť.“

Videl, ako stiesnene sa Snape cítil, ale Snape neprerušil spojenie ich pohľadov, akoby sa rozhodol byť v tomto úplne úprimný. „Bol na love. Adrenalín môže mať... drastický efekt na fyziológiu vampíra, keď už je... vzrušený.“

„Nuž, tvoje zuby sa mi páčia,“ s úškrnom povedal. „Môžem sa ich dotknúť?“

Snape mu zmätene prikývol.

Harry mu strčil do úst svoj prostredník a ohmatal zmenenú špičku. Aj keď sa hýbal mimoriadne opatrne, špička ostrá ako žiletka mu aj tak prepichla kožu.

Jeho prekvapený výdych sa zmenil na ston absolútnej rozkoše, keď Snape odsal krv z jeho poraneného prsta. To sanie sa mu stieklo priamo dolu do mužstva, ktoré bolo ešte stále tvrdé ako skala a upozornilo ho, aké je nešťastné kvôli všetkému tomu čakaniu, ktoré si muselo od neho vytrpieť.

Harry ešte nikdy nevidel nič podobné tomu jemnému ligotu tých bezodných čiernych očí, keď sa dívali dolu naňho.

„Si úžasný,“ zachrípnuto zašepkal Harry. Jeho boky sa inštinktívne nadvihli a obtreli jeho pulzujúcu erekciu o Snapovo stehno.

„A ty potrebuješ uvoľnenie,“ odpovedal Snape. „Čo by si si želal?“

„Ja... ja neviem. Všade si mi tak príjemný; ťažko sa mi premýšľa,“ povedal a prechádzal rukami hore-dolu po Snapovej chrbtici.

„To je pretrvávajúci efekt mojich slín v tvojej krvi,“ povedal Snape, keď pevnejšie stisol Harryho ramená.

Prudko vydýchol, keď sa Snape pregúlil na chrbát a obrátil ich pozície tak, že Harry bol teraz na vrchu. Ak to bolo dobré, mať na sebe tú horúcu váhu ktorá ho prikrývala, ešte lepšie bolo mať ju pod sebou. Nemohol si pomôcť a obtieral sa o Snapove slabiny.

Bol však mimoriadne zmätený, keď si uvedomil, že Snape je pod ním tvrdý len z časti. Ale stále to bolo nádherné, obtierať sa o ten úžasný orgán.

„Opatrne,“ upozornil ho Snape hlasom tak jemným a zmeneným, že ho len sotva rozoznával ako Snapov, poznal ho iba vďaka stále rovnakému hlbokého zmyselnému zafarbeniu. „Skončíš rýchlo, ak to budeš robiť.“ Snape zdvihol pravú ruku a nežne ňou prehrabol Harryho divoké vlasy. „Ako to máš obvykle rád so svojimi milencami?“

„Ja ne... myslím tým...“ zakoktal, tak rozvášnený, že nedokázal Snapovi ani len vysvetliť, že je jeho prvým milencom a on sám nemá poňatia, ako to má rád. „Čo más rád ty?“

Snape sa naklonil a znova ho pobozkal na ústa. Bolo to akoby dostal ďalšiu dávku veľmi silného narkotika, izba sa s ním znova zatočila. Sotva lapal dych, keď sa Snape o chvíľu odtiahol, ale on len máličko od neho vzdialil pery a zašepkal takmer priamo do Harryho úst, „Mám rád teba, Harry Potter, ako ma len budeš chcieť.“

Nohy, ktoré ho podopierali, sa doširoka roztiahli. Harry šokovane vydýchol, keď spadol medzi ne a zacítil silu ich stisku okolo vlastných. Snapovo chodidlo šúchalo hore-dolu po jeho chlpatom lýtku a on sa zachvel.

„Tvoje telo vie čo chce,“ povedal Snape hlbokým hypnotickým tónom, ktorý mu prenikol celým telom. Potom sa Snape pod ním znova posunul, zdvihol kolená tak, že Harryho hladné mužstvo vkĺzlo medzi jeho polovice. Cítil ten tesný otvor na žaludi svojho penisu. „Veľmi rád by som ťa spoznal aj takto.“

Jeho vnútornosťami skrútlo túžbou, keď cítil horúčavu tej štrbiny, v ktorej bol usadený jeho penis. Snape mal pravdu. Jeho telo to chcelo. Nemohol dýchať. Nemohol myslieť. Chcel sa len zasunúť dovnútra a urobiť sa. Bol tak blízko. Lenže...

Lenže Snape ešte stále nebol plne vzrušený a bol dočista suchý. Harry bol možno v tomto nováčik, ale postup mu bol teoreticky známy. Keby do Snapovho suchého tela zatlačil bez ničoho okrem vlastnej vlhkosti na špičke penisu, bude ho to čertovsky bolieť a možno mu to aj ublíži. Nebol jedným zo Snapových anonymných prostitútov. Tohto muža poznal. On... záležalo mu na... Snapovom pôžitku a nezraní ho. Ale jeho telo bolo ako v ohni, dožadovalo sa uspokojenia a Snape bol príliš ochotný.

Nadýchol sa vzduchu, v ktorom sa vznášali Snapove sladké feromóny a to iba zväčšilo zúfalé omámenie túžbou, stretol sa s tým bezodným pohľadom a pridusene povedal, „Nie bez lubrikantu.“

Snapov výraz ešte viac znežnel. Načiahol sa a zaviedol jeho ústa k sebe na ďalší hlboký bozk s otvorenými ústami.

Tesáky sa stiahli, všimol si Harry, keď sa jeho jazyk vnáral hlboko do Snapových úst, zasúval sa dnu a von tak, ako to chcelo aj jeho mužstvo. Myslenie sa stalo takmer nemožným. Zostala z neho len kôpka pulzujúcej túžby.

Čudoval sa, či Snape používal bozk a jeho chemické účinky len aby zlomil jeho vôľu. Ale keď sa Snape nakoniec odtiahol, zašepkal, „Ako si želáš. Accio lubrikačný krém.“

O malú chvíľu priletela cez otvorené dvere do kúpeľne malá hnedá sklenená nádoba. Snape zachytil nádobu vo vzduchu a podal mu ju.

Harry sa od Snapa trochu odtiahol, obrátil hlavu aby nebol v priamom dosahu všetkých tých feromónov a nadýchol sa trochu chladného čerstvého vzduchu. Chvíľu mu trvalo, kým sa upokojil a bol schopný aspoň základných myšlienok, ale nakoniec jeho mozog konečne naskočil.

Lubrikačný krém bol dobrý začiatok, ale všetky knihy čo čítal spolu súhlasili v tom, že pre Snapa bude príjemnejšie, keď bude vzrušený a uvoľnený. Práve teraz telo pod ním nebolo veľmi napäté, ale Harry si ešte stále pálčivo uvedomoval, že Snapovo nádherné mužstvo bolo pod ním iba čiastočne vzrušené.

Nádobu položil na hnedé obliečky vedľa seba, načiahol sa a prstami oboch rúk začal prechádzať po Snapových bradavkách. Uchopil malé ružové púčiky a jemne ich stisol.

Potešený počul, ako Snape šokovane vydýchol. Spomenul si, ako citlivé bolo Snapovo hrdlo počas bozkávania, naklonil sa a maznal sa s ním, zatiaľ čo prstami pokračoval a jemne ho rytmicky stískal.

Keď bol Snapov dych takmer rovnako rozrušený ako jeho vlastný, prebozkával si cestu dolu k tým citlivým púčikom a začal sať. Ston, ktorý vyvolal bol dlhý a sladký.

Napredujúc inštinktívne vybozkával cestičku až k Snapovej spodnej časti brucha a k tomu hustému pôvabnému pásiku z intímnych chĺpkov. Harrymu sa uľavilo, keď videl to prekrásne mužstvo vyrovnané a plné, smerujúce hore v plnom pozore.

Zobral tvrdý penis do pravej ruky a skúšobne ho jemne stisol.

Snape pri tom dokonca vykríkol. Harry cítil, ako Snapove ohnuté kolená pevne stisli jeho boky a telo sa pod ním naplo.

Potreboval okúsiť ten chutný penis a tak sa posunul po posteli dolu. Zhlboka sa nadýchol vzduchu nasýteného Snapovým sladkým pižmom, otvoril ústa a vsal do seba špičku toho pevného mužstva, zasunúc jazyk pod predkožku.

Snape vykríkol, ruky mu vyskočili na Harryho hlavu a zaboril prsty hlboko ho Harryho neposlušných čiernych vlasov a pevne sa ho držal.

Snape chutil slano, mierne kyslo a chuť v sebe mala niečo nedefinovateľné, o čom predpokladal, že má niečo spoločné s vampíriou podstatou jeho spoločníka. Tá chuť ním otriasla takmer tak ničivo, ako Snapove sliny.

Ďalších pár minút strávil učením sa orálneho sexu.

Robil to len raz v živote s Ronom, a to bola úplná pohroma. Ron mal po celý čas zatvorené oči a keď sa urobil, vykríkol Hermionino meno. Ešte aj teraz si Harry stále spomínal na ten mrazivý pocit zdesenia, ktorý sa ním rozlial, keď bol nútený pripustiť skutočnosť, že nikdy nebol nič viac než ústa v tme pre jediného človeka, ktorého kedy v živote skutočne miloval.

Ale mal pocit, že dnes v noci sa so Snapom nič takého nestane. Pre začiatok, sotva jeden druhého znášali. Ani jednému z nich neublíži, ak ten druhý bude myslieť na niekoho iného. Obaja sa pre toto rozhodli kvôli svojim vlastným sebeckým dôvodom a tie dôvody nemali nič spoločné s niečím, čo by im mohlo ublížiť.

Pohľadom zablúdil hore, keď vzal do úst ten chutný penis a zistil, že Snapove tmavé, lesknúce sa oči sú doširoka otvorené a fascinovane ho sledujú.

Neočakával však výraz šokovaného údivu, ktorý zjemňoval Snapove črty tváre a vďaka ktorému vyzeral byť mladší a zvláštne zraniteľný. Vyzeral to, akoby straší muž skrátka nedokázal uveriť vlastným očiam.

Harry sa to pokúsil ignorovať, ale nikto sa naňho v živote ešte takto nedíval, akoby bol ten najúžasnejší človek na celej zemi. A čo robil on – snažil sa nezadusiť na Snapovej hrči a nespraviť zo seba totálneho hlupáka!

Snažiac sa čo najviac potešiť a zároveň sa naučiť, ako sa to vlastne robí, Harry bral do úst viac a viac toho obrovského penisu. Chvíľu mu to trvalo, ale konečne prišiel na ten fígeľ ako okolo neho dýchať a zároveň otvoriť svoje hrdlo, aby zo Severusa prijal koľko najviac len zvládol.

Keď to vyzeralo, že jeho spoločník je tak blízko ako on sám, Harry zdvihol hlavu a pozrel sa Snapovi do tváre. Snapove viečka s temnými mihalnicami boli zatvorené. Jeho ústa boli otvorené v niečom, čo vyzeralo ako tiché „oh“ od úžasu.

Po prvý raz Snape nevyzeral byť ani trpký, ani zlomyseľný, ani škaredý. Harryho takmer omráčilo to, čo dokázal spraviť tomuto obvykle príkremu mužovi. V jeho mysli nebolo vôbec žiadnych pochýb o tom, že Snape nezavolá meno nikoho iného než jeho, keď sa urobí. Bola to detská a malicherná myšlienka, nehodná pamiatky jeho najlepšieho priateľa, ale vďaka tomu faktu sa cítil mocný spôsobom, akým sa ešte nikdy necítil.

Nepotrebovali ste na to Aurorský tréning, aby ste si domysleli, že toto bolo to najlepšie, čo Snape kedy v živote zažil. Bolo to napísané na celej Snapovej necharakteristicky otvorenej tvári.

Snapove viečka sa roztvorili akoby cítil, že ho sleduje. Ich pohľady sa stretli. Cítil sa, akoby takmer padal do tých temných hlbočín; tak veľa citov v nich bolo. Žiadostivosť, túžba a šok horeli v Snapovom pohľade, ale pod týmito pocitmi bolo niečo oveľa krehkejšie, niečo, čo nevedel rozlúštiť, niečo, pri čom sa jeho vlastný žalúdok zachvel.

Chvíľa bola prerušená, keď si Snape pritiahol svoje kolená pevne k hrudi a pregúli spodnú časť tela hore, dokiaľ nebol jeho zadok v priamej línii Harryho pohľadu.

Nedalo sa to už dlhšie odkladať a Harry tápal po nádobe s lubrikačným gélom, kamkoľvek sa už stratila na tých rovnako sfarbených obliečkach. Podarilo sa mu odstrániť vrchnák a vnoril prsty do jej mazľavých, bielych hlbín. Krém pekne a čerstvo voňal, ani príliš sladko, ani parfémovo.

Harry nabral poriadne množstvo na svoje trasúce sa prsty a premiestnil ich tam, kam mali ísť, čo sa ukázalo byť o niečo ťažším, než si predstavoval, pretože Snapov vstup nebol presne tam, kde očakával že bude, keď rukou vkĺzol medzi tie štíhle polovičky.

Snape vyzeral byť príliš stratený v pocitoch, než aby si všimol jeho trápne tápanie.

Nakoniec Harry našiel svoj cieľ. Prstenec svalov bol veľmi úzky. Obkrúžil ho svojím mazľavým prostredníkom, predtým než ho zasunul cez ten napätý prstenec. Keď sa opatrne vsúval hlbšie do úzkej štrbiny, končekom prsta nahmatal neveľký guľatý výčnelok na predtým hladkom povrchu.

Snape šokovane vydýchol.

Uvedomil si, čoho sa musel dotknúť a tak prešiel po výčnelku ešte raz. Tentoraz si snahou vyslúžil zúfalo znejúci ston.

Hral erotickú symfóniu so Snapovým úžasným skrytým gombíkom rozkoše a vychutnával každý zvuk a ston, ktorý vyvolal. Keď Harry zacítil ako sa priechod okolo jeho prstov uvoľnil, opatrne sa vytiahol von a potom zasunul späť do Snapa dva prsty.

Obaja boli teraz značne rozvášnení. Stonajúc, spotený, ale usilovný pracoval ďalej, až kým nepripravil priechod tak dobre ako dokázal.

Vediac, že ďalšiu minútu by to už nevydržal, vytiahol svoje prsty von, znova ich vnoril do otvorenej nádoby a pokryl svoj tvrdý penis chladivým bielym gélom. Schytil tie alabastrovo biele polovičky a pomaly ich roztvoril.

Toto bolo po prvý raz, čo videl ten otvor, kde boli jeho prsty. Snapov tmavý, ligotavý vstup vyzeral byť príliš malý, než aby vôbec pomýšľal na to, že doň vsunie svoj zväčšený penis, ale teraz sa už nedokázal zastaviť. Nastavil sa k tomu desivo malému otvoru a zatlačil.

Na jeho šokovanú úľavu, nestretol sa s takmer žiadnym odporom. Elastické svalstvo strážiace Snapove najosobnejšie tajomstvá mu dovolilo vstúpiť s minimom použitej sily. Harry cítil, ako sa úzky priechod napína, aby sa mu prispôsobil.

Obaja boli spotení a udychčaní, keď jeho penis zavadil o ten výčnelok, ktorý si jeho prsty tak vychutnávali. Snapov ston bol plný čistej, zvieracej rozkoše.

Harry síce mohol byť v tomto nováčik, ale učil sa rýchlo. Pohýbal bokmi a zopakoval kontakt s podobnými výsledkami. Každý krát keď trafil to miesto, Snape zo seba vydal ten istý sexi zvuk. Bolo to úžasne erotické. Harry bol tak vzrušený, až si myslel že sa roztopí.

Vydržal to niekoľko zúfalých minút, dosť dlho na to, aby si našli svoje spoločné tempo.

Odrazu Snape zalapal po dychu, zachrípnuto a priškrtene vykríkol, „Potter!“ a oboch ich pokropil svojím lepkavým semenom.

Dokonca aj keď sa Snapove svaly orgazmicky stiahli, Harry stále pokračoval a triafal sa do Snapovej prostaty, stimuloval ten sladký bod rozkoše koľko len vládal, než dosiahol vlastného orgazmu.

Každá jedna bunka jeho tela vybuchla rozkošou, keď vystrekol svoje semeno hlboko do Snapovho tela. Jeho vlastný výkrik doslova otriasol stenami žalárom, keď ním prebehla vše pohlcujúca extáza.

Striekal a striekal a striekal... a potom poľavil ako prílivová vlna, keď narazí na pobrežie. Jeho penis vykĺzol zo Snapa, keď stratil rovnováhu a spadol dolu na svojho spoločníka.

Snape ho zachytil. Silné ramená ho v posteli naprávali, až kým neležal pod prikrývkou, použijúc Snapa ako vankúš.

Predĺžený kontakt so Snapovými vampírskymi stimulujúcimi chemikáliami si vyžiadal svoje podobne ako keď spolu boli naposledy. Posledné zvyšky energie ho opustili.

Harry lapal po dychu, zatiaľ čo jeho líce spočívalo na tej hladkej, horúcej hrudi. Cítil ako ho Snapova ruka hladí po chrbte v upokojujúcich kruhoch.

Potom ho znova obišla temnota a pretrvávajúca úľava bola to posledné, čo si pamätal.

Poslední komentáře
31.05.2010 13:40:04: Ja som si to teda užívala s nimi a teraz som úplne mimo. smiley${1}
06.08.2009 16:44:57: Do prkýnka... Já moc děkuju, je to fakt krááááásný! A já mimo smiley${1}