Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Nocturne

4. kapitola

„Ahoj,“ zvolal Harry o dva týždne neskôr, keď vystúpil z kozuba do Snapovej obývačky.

Snape sedel v kresle, o ktorom už teraz Harry vedel, že je jeho obľúbené a známkoval testy. Harry sa neubránil myknutiu, keď videl to množstvo červeného atramentu na niečom, o čom predpokladal, že bol test nejakého nešťastného Chrabromilčana.

Pokúsil sa ignorovať zimomriavky vzrušenia, ktoré mu naskočili po celom tele pri pohľade na tú vážnu tvár. Posledné dva týždne strávil snívaním s otvorenými očami o veciach, ktoré spolu so Snapom naposledy robili. Pri prvom pohľade na Snapa sa mu zrýchlil tep srdca a vzduch v izbe bol odrazu horúci a ťažký na dýchanie.

Snape sa naňho pozrel, keď sa vypotkýnal von z kozuba pár krokov od neho. Aj keď sa to Snape pokúsil zakryť, jasne na ňom spoznal, aký je prekvapený, že ho vidí.

Spätne si Harry uvedomil, že mu pravdepodobne mal ráno poslať sovu, aby si overil, že ho budú očakávať. Povedal Snapovi, že sa s ním o dva týždne stretne, keď odchádzal po prvej noci po uzatvorení ich dohody, ale nemohol si nevšimnúť Snapov šok, aj keď ho rýchlo zakryl.

„Er, povedal som, že prídem o dva týždne,“ pripomenul mu Harry a cítil sa úplne trápne. „Asi som mal poslať sovu a potvrdiť to. Prepáč... nejaká zmena názorov?“

Vyzeralo to, že Snape konečne našiel stratenú reč. „Nie. Žiada zmena názorov.“

„Tak prečo máš potom tak šokovaný pohľad?“ opýtal sa a nevstúpil ďalej do miestnosti. Bolo celkom možné, že Snape dúfal, že sa už nevráti. Ich posledné stretnutie bolo o trochu intenzívnejšie, než na čom sa obaja dohodli.

„Myslel som si, že ty si možno zmenil názor,“ povedal Snape. „Už je po deviatej.“

„Podarilo sa nám jedno neskoré zatknutie a mňa zdržali na výsluchu. Nemohol som sa dostať von, aby som poslal sovu ani zavolal,“ povedal. Výhovorka znela slabo ešte aj jeho vlastným ušiam. „Prišiel som sem rovno z práce. Je mi ľúto, že som prišiel tak neskoro.“

Snapova vyrovnanosť naňho silno zapôsobila. Harry si nebol istý, či by aj on tam dokázal tak sedieť a pokojne známkovať testy, keby sa Snape omeškal viac ako pol hodiny na prvé skutočné overenie ich dohody. Myslel by si, že sa naňho vykašľali.

Snape ktorého poznal z detstva by ho rozsekal na kusy za to, že neposlal sovu alebo nezavolal, ale ten cudzinec, ktorý mal tú istú známu, príkru tvár a sedel pred ním, povedal len jemným tónom, „Na tom vôbec nezáleží. Teraz si tu.“

„Nemôžem uveriť tomu, že na mňa nie si naštvaný,“ povedal. „Myslel som, že ťa rozhodí. Máš plné právo byť nahnevaný. Prečo nie si nahnevaný?“

Pravdepodobne pokúšal šťastie, ale tá zdržanlivosť vyzerala byť tak vzdialená jeho povahe, že musel pochopiť jej zdroj. Snape, ktorého si pamätal on, vyletel z kože rýchlejšie než väčšina tretiakov.

Snape ho chvíľu pozoroval a odpovedal, „Ak sa vycvičíš na to, aby si očakával sklamanie, len málokedy ťa niečo zaskočí.“

„Myslel si si, že vycúvam z našej dohody?“ opýtal sa Harry a snažil sa to pochopiť.

„Mohol si za posledné dva týždne prísť k rozumu a rozmyslieť si to. Asi ťažko by som ti mohol vyčítať, keby si chcel konvenčnejší vzťah,“ povedal Snape.

Harry sa čudoval, či sa niečo takéto stávalo Snapovi pravidelne. Ich dohoda o kŕmení bola pre Snapa unikátnou záležitosťou, takže to by asi ťažko mohlo byť to, čo doňho vštepilo tento postoj „očakávaj sklamanie.“ Myslel si, že Snapovo postihnutie malo hodne spoločné s jeho mizantropskou povahou, ale teraz mal Harry podozrenie, že Snapov vampirizmus nebol jediným dôvodom pre jeho nespoločenské správanie.

Snape mu povedal, že bol – ako to len sformuloval? – o nič viac obdarený krásou v osemnástich, než bol teraz. Ľudia Snapa považovali za škaredého a cítili sa nepríjemne v jeho prítomnosti. Bolo vcelku možné, že si musel vo svojom živote pretrpieť dosť veľa bezohľadnosti a odmietnutí.

„Keby sa tak stalo, dal by som ti vedieť,“ povedal Harry a pozeral sa priamo do tých temných očí, aby si v nich Snape mohol prečítať pravdu. „Nespravil by som to tak, že by som skrátka len neprišiel.“

Snape prikývol a jemne povedal, „Áno, samozrejme.“

Aj keď s ním Snape súhlasil, bol si istý, že sa mu staršieho muža nepodarilo tak celkom presvedčiť. Nebolo však nič, čo by mohol povedať, aby to zmenil. Jediná vec, ktorej sa podarí zmeniť Snapove očakávanie sklamania, bol čas.

Tým sa akoby vyčerpala téma rozhovoru. Bolo až bolestivo očividné, že ani jeden z nich nevie, ako sa má k tomu druhému správať.

A tak na seba iba civeli a medzi nimi narastalo trápne ticho.

Pred dvoma týždňami v tomto mužovi dosiahol vrcholu, pomyslel si Harry, keď prechádzal pohľadom po tých prirodzene príkrych črtách tváre. Za čas, ktorý strávili od seba oddelene neprešla hodina, počas ktorej by si nespomenul na tú úžasne erotickú skúsenosť. Pretiahol Severusa Snapa, pomyslel si, keďže nenachádzal elegantnejší výraz. Nemohol sa prestať čudovať, či na to Snape myslel rovnako často ako on.

Zdalo sa, že pre Snapa to znamenalo viac, než len že vampír dovolil človeku, ktorý mu zachránil život, zasúložiť si s ním ako odmenu za krv, ktorú si od neho vzal. Ale teraz, keď videl ako tu Snape sedí vo svojom obvyklom čiernom habite, veste a nohaviciach, s gombíkmi pozapínanými od hlavy po päty, nemohol nezapochybovať o pravdivosti svojich spomienok. Mal pocit, akoby sa to nikdy vôbec nestalo, že to všetko bol len horúčkovitý sen.

Počul, ako Snape hlasno prehltol predtým, než sa spýtal, „Už si jedol?“

Zmätený obyčajnou otázkou odpovedal, „Áno. Sam a ja sme počas výsluchu sprášili zopár sendvičov, ale to bolo už pred pár hodinami.“

„Sam?“ spytoval sa Snape tak dokonale nenútene, že to muselo byť hrané.

„Sam Edgeware. Je strážcom v mojom metlobalovom družstve. Pracovali sme spolu celé roky.“ Nevedel prečo je mu tak nepríjemné diskutovať o Samovi so Snapom, ale bolo, a tak dodal, „Sme len priatelia.“

Možno mu ten nepríjemný pocit vytvoril spôsob, akým sa naňho Snape díval. Jeho inštinkty mu hovorili, že Snapovi prešiel proti srsti, keď tak nenútene spomenul svojho kolegu, ale Snape sa neprezradil ani tónom, ani výrazom, keď povedal, „Nie si povinný mi nič vysvetľovať.“

„Ja viem,“ povedal Harry. „Len som chcel, aby si to vedel.“

„Oh,“ vyzeralo to, že mu tými slovami vzal vietor z plachiet. Dlhú chvíľu bol Snape ticho a potom sa takmer nervózne opýtal, „Nechcel by si si dať dezert?“

„Er, jasné. Vďaka,“ povedal.

„Prosím, posaď sa.“ Snape ukázal na miesto po ich ľavej strane. Harry si zmätene uvedomil, že vedľa kozuba bol prestretý malý stolík pre dvoch. Bol tak zaujatý vlastným znepokojením z toho, že prišiel neskoro a fyzickým šokom keď znovu videl Snapa, že si dokonca ani len nevšimol nový prídavok v zariadení izby.

Na tom malom guľatom stolíku bol prichystaný čajový servis a tri podnosy.

Harry vkĺzol do vzdialenejšieho kresla, to bližšie nechal Snapovi. Nebol si istý, nakoľko formálne sa má správať ale vzhľadom na to, čo spolu minule robili si domyslel, že Snape sa naňho zrejme veľmi nenahnevá, ak si dovolí naliať si trochu čaju, než sa starší muž usadí. Vedel, že Snape nemá rád, keď na neho civie. Čaj a pohostenie ho tak veľmi prekvapili, že si bol istý, že bude na Snapa civieť s otvorenými ústami, ak si nenájde niečo, čím by sa zamestnal.

A tak im obom nalial čaju a do Snapovho prilial toľko mlieka, až mal tú istú žltohnedú farbu, ktorú si pamätal zo svojich posledných dvoch návštev.

Keď sa Snapova ruka posunula ku krytu prvého podnosu, čudoval sa, aký typ dezertu má Snape rád. Nevedel si spomenúť, či Snapa niekedy vôbec videl jesť sladké, ale nakoniec, koľko času strávil sledovaním Snapa, ak nepočítal poslednú dobu? Keď ešte študoval, robil všetko čo bolo v jeho silách, aby sa tomu mužovi vyhol.

Bol šokovaný, keď Snape odkryl prvý strieborný podnos a na ňom bol čokoládový zákusok, ktorý bol vždy jeho najobľúbenejší. Na druhom podnose sa objavili ovocné koláčiky, ktorými sa zvykol napchávať Ron, a tretí obsahoval pudingovú zmes, ktorú zbožňovala Hermiona.

Do mysle mu vrazili všetky tie spomienky, pripomenuli mu aké to bývalo a aké to už nikdy nebude, ale podarilo sa mu zo seba striasť všetku tú bolesť. Snape mu tie veci nepriniesol, aby ho nahneval či rozladil.

„Ako si to vedel?“ opýtal sa Harry, šokovaný pozornosťou. Nevedel si predstaviť, ako sa len Snape mohol dozvedieť, aké dezerty mal rád on a jeho priatelia. Ten muž ho predsa pred rokmi určite nesledoval tak pozorne?

„Opýtal som sa toho bývalého domáceho škriatka Malfoyovcov, s ktorým si sa zvykol tak priateliť,“ povedal Snape a vyzeral byť tak trochu nervózny.

„Dobby?“ mierne zakoktal Harry. Snape povedal Dobbymu, že príde? Nejako mal predstavu, že sa Snape pokúsi zachovať ich stretnutia v hlbokej, temnej tajnosti.

Snape prikývol. „Verím, že môj čin nebol nevhodný ani neslušný?“

Aj keď bol Snapov hlas starostlivo kontrolovaný, Harry mal nejasný dojem, že ten muž bol mierne znepokojený a obával sa ako zareaguje, ako keby možno Snape veril, že on bude ten, kto by chcel uchovať ich vzťah v tajnosti, alebo sa hanbil keby sa niekto dozvedel, že sa stretávajú.

„Nie, to je v poriadku. Bolo to... naozaj pozorné. Ďakujem,“ povedal, v rovnakej miere dojatý ako aj prekvapený.

Keďže Snape ešte stále vyzeral mimoriadne placho, načiahol sa, zdvihol nôž a odkrojil si veľkorysú porciu zákuska. Keď si ho položil na tanier, spomenul si na svoje dobré spôsoby a opýtal sa, „Dáš si trochu?“

Snape potriasol hlavou, „Nie, ďakujem.“

„Tak teda jahodový koláčik?“ opýtal sa.

Snape znova potriasol hlavou a slušne odmietol.

„Nehovor mi, že budeš jesť ten pudingový horor. Je ešte sladší než ten zákusok!“ zvolal.

„Nemám rád dezerty,“ povedal Snape.

Takže tie tri podnosy plné sladkostí tu boli len pre jeho potešenie? Snažiac sa zakryť svoj šok, Harry si uhryzol kus zákuska. Ešte stále bol tak lahodný, ako si pamätal.

„Je to výborné! Ďakujem ti,“ povedal s teraz už takmer prázdnymi ústami.

„Nemáš za čo,“ odpovedal Snape. Niečo z tej strnulosti z neho odpadlo.

Harry sa snažil necítiť sa stiesnene, keď ho Snape sledoval, ako je zákusok. Keď zmizol do poslednej omrvinky, načiahol sa a zobral si z druhého podnosu jahodový koláčik. Bol už celkom sýty, ale nechcel, aby si Snape uvedomil, aké prehnané bolo jeho gesto. Veľa to preňho znamenalo, že tento obvykle tak samotársky muž vyliezol zo svojej ulity, len aby zistil čo má rád a pokúsil sa ho potešiť.

Fakt, že Snape by sa ho vôbec mohol pokúsiť potešiť bol tak trochu šokujúci. Keďže poznal povahu tohto muža, neprekvapilo by ho, keby Snape trval na výmene krvi, len čo príde a že odbaví sex najrýchlejšie ako sa bude dať, s minimom skutočného fyzického kontaktu a spoločenskej komunikácie. To bol ten typ neosobného scenáru, ktorý si predstavoval, keď Snapovi navrhol túto dohodu, ale toto bolo... milé, oveľa lepšie než chladná obchodná transakcia, ktorú očakával.

Spomenul si, že najprv musí prehltnúť svoje jedlo a potom sa Harry opýtal, „Smiem sa ťa spýtať osobnú otázku?“ keď mu Snape prikývol, pokračoval, „Ak si očakával sklamanie, prečo si pre mňa pripravil dezerty?“

„Ešte stále tu bola možnosť, že sa ukáže ako som sa zmýlil. Koniec koncov, si Chrabromilčan.“

„A teraz neviem, či si ma práve pochválil alebo urazil,“ so smiechom povedal.

V tých atramentovo čiernych očiach sa zablyslo pobavenie. „Domnievam sa, že budeš musieť posúdiť zdroj a odtiaľ odvodiť svoj záver.“

„Neviem. Ešte nikdy si sa veľmi neostýchal uraziť ma rovno do tváre,“ poukázal Harry. „Myslím, že to musel byť kompliment.“

„Ako som povedal, úplný Chrabromilčan,“ povedal Snape tak suchým a zároveň vtipným tónom, že sa Harry smial až sa za brucho chytal.

Keď Harry znova dokázal dýchať, usrkol si čaju a opýtal sa, „Tak ako si sa mal, odkedy sme sa naposledy videli? Ako sa tento rok darí škole?“

Snape síce priamo nezažmurkal prekvapením, ale vyzeralo to, že ho otázka zmiatla.

Keď videl tú skrytú reakciu čudoval sa, koľko ľudí sa asi tak v živote snažilo nenútene sa pozhovárať so Snapom. Snapova osobnosť nie práve podporovala ten typ normálneho, všedného rozhovoru, ktorý bol základom väčšiny vzťahov.

„Darilo sa mi... dobre, ďakujem za opýtanie,“ odpovedal Snape trochu príliš formálne, ale jeho oči vyzerali byť takmer vrúcne, keď prehovoril. „A čo sa týka toho, ako sa darí škole, tohoročná banda tupých hláv je takmer viac než dokážem zniesť.“

„Ako to?“ opýtal sa, zazerajúc na podnos s pudingom a čudujúc sa, či si naozaj musí dať trošku zo všetkého, aby bol slušný.

„Ver tomu alebo nie, jednému páru piatakov sa minulú sobotu v noci podarilo prilepiť svoje tváre k zmrznutému magickému teleskopu na Astronomickej veži. Za celé tie roky čo som tu, toto sa stalo prvý krát.“

„Čože? Magicky sa prilepili?“

Snape potriasol hlavou. „Očividne ich tam hore zamestnávali ľúbostné aktivity a naklonili sa k teleskopu. Sliny na ich lícach sa prilepili k mrazivému kovu.“

„Au!“ povedal Harry. „Musel si ich vydesiť tak, že si im ubral desať rokov života, keď si ich našiel.“

„Znie to síce neuveriteľne, ale vlastne sa im celkom uľavilo, keď som ich našiel. Očividne tam boli uväznení viac než dve hodiny,“ poreferoval mu Snape a potom ho mierne vyhrešil, keď si Harry nemohol pomôcť a vybuchol smiechom, „Vôbec to nie je smiešne. Obaja tí blázni majú vážne omrzliny na tvári aj na rukách. Kričali o pomoc, ale cez vietor ich nikto nepočul.“

„Prepáč. Je to len... nedokážem si predstaviť žiadneho záškoláka šťastného, že si ho prichytil práve ty. Nás si všetkých dokázal vydesiť na smrť,“ povedal.

„Všetkých okrem teba.“

„Ja som to len lepšie skrýval. Býval si vtedy mojou osobnou pohromou,“ nadhodil mu Harry.

„Naozaj? Ďakujem,“ povedal Snape.

„Pre prípad, že by ťa to zmiatlo, to nemal byť kompliment,“ povedal uškŕňajúc sa, keď videl ako jeho priznanie Snapa potešilo.

„Som si istý, že ťa poteší, keď ti poviem, že si bol pre mňa úmornejší a namáhavejší než temný pán,“ povedal mu Snape.

Harry cítil ako mu úsmev skĺzol z tváre. „Nikdy som nechcel byť. Zdá sa mi, že od úplného začiatku sme si nerozumeli a vzájomne si neverili. Ja, er, dúfam, že sa to teraz môže zmeniť.“

„Možno sa už zmenilo,“ odpovedal Snape opatrným tónom. Akoby sa chvíľu nútil vydržať Harryho pohľad, než ho sklonil späť k svojej šálke s čajom.

Harry si uvedomil, aké ťažké to pre Snapa musí byť, spraviť ten prvý krok, a tak mu položil ruku na jeho čierny rukáv. Bolo to prvý krát čo sa Snapa dnes v noci dotkol. Materiál pod jeho rukou mohol byť drsný a neopracovaný, ale živé teplo, ktoré cítil pod ním mu zrýchlilo  dych a rozbúchalo srdce.

Ten kontakt pritiahol Snapov pohľad späť k nemu. Než si Harry vôbec uvedomil čo robí, už sa nakláňal ponad malý stolík aby toho muža pobozkal. Zachytil sa úzkych pliec, aby udržal rovnováhu a neskončil s hlavou v zákusku.

Bolo to samozrejme nemožné, ale Snapove ústa mu naozaj pripadali sladšie než čokoládový zákusok. Snape akoby zamrzol prekvapením, podobne ako vždy, keď Harry začal práve túto činnosť. Ale o malú chvíľu sa tenké pery pod tými jeho otvorili a Snapova ruka sa zdvihla aby prehrabla vlasy na zadnej strane Harryho hlavy. Ich jazyky sa neisto dotýkali jeden druhého, potom do seba Snape vtiahol ten jeho a ich ústa sa o seba žiadostivo obtierali.

Aj keď používal Snapa ako podperu, miestnosť sa s ním zatočila. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že jeho partner sa kymáca tiež a ich telá sú k sebe priťahované ako keď mesiac priťahovala gravitácia planéty, ktorú obiehal. Len bolo preňho pomerne ťažké rozhodnúť, kto z nich je mesiac a kto planéta. Zdalo sa, že obaja sa v bozku pomerne dobre stratili.

Keď sa začal potácať smerom k zákusku, Harry sa prinútil odtiahnuť od Snapových chutných úst. Fakt, že sliny druhého muža spôsobovali, že sa s ním miestnosť točila, mu nijako nepomáhal získať rovnováhu.

Lapajúc po dychu sa pozrel na Snapa. Horúca túžba v tých tmavých očiach ho prekvapila a zároveň potešila. Ešte stále nedokázal uveriť, že Snape sa ho v skutočnosti chcel aj dotýkať, že po ňom chcel viac než len krv.

Harry sa snažil nepripomínať si, že tento muž bol tak dobrý herec, že sa mu darilo klamať paranoidného Voldemorta viac než osem rokov. Snape si ho možno chcel len uctiť a Harry ho chcel tak veľmi, že ho nechal.

Z popudu sa zviezol na kolená pred Snapa. Snapov habit bol otvorený ako obvykle, spod neho vykúkala jeho rezervovane pozapínaná vesta a spod nej vysoký naškrobený biely golier košele.

Harry položil ruky na Snapove kolená a zdvihol pohľad, aby sa pozrel Snapovi do tváre.

Snape nevyzeral, akoby to len hral. Snape ho sledoval tým istým pohľadom plným fascinovanej neviery, ktorý mal na sebe každý krát, keď sa ho Harry dobrovoľne dotkol.

Harry prešiel palcami po švíkoch Snapových nohavíc, jemne nimi obtrel citlivé vnútorné stehná. Dokázal povedať ako veľmi sa Snape snažil ovládať, ale dokonca aj po tom jemnom pohladení zasyčal a prudko vydýchol.

„Páči sa ti to?“ zašepkal Harry a prechádzal prstami ďalej dovnútra a vyššie smerom k Snapovým slabinám. Nedíval sa, čo robili jeho ruky. Stále sa díval na Snapovu tvár a snažil sa odhadnúť, čo si myslí.

Videl, ako rýchlo Snape dýcha. Harry začal uvažovať o tom, že jeho milenec vyzeral, akoby bojoval sám proti sebe.

Prešla ďalšia minúta, počas ktorej Harry prechádzal prstami po vnútornej strane jeho stehien, keď Snape sťažka prehltol a odpovedal, „Áno, veľmi.“

Z jeho výrazu bolo jasné, že Snape očakával, že dotyky sa zastavia len čo sa prizná k tomu, že ich vychutnáva.

Čím dlhšie tohto muža Harry poznal, tým viac si uvedomoval, že nemá žiadnu inú minulosť než skutočne strašnú, jednu, po ktorej ste začali pochybovať o každom dotyku a láskavosti. Keď videl ako veľmi Snape očakáva zradu, nemohol si pomôcť a obdivoval odvahu, ktorú to Snapa muselo stáť, keď preňho predtým nechal pripraviť tie dezerty.

Stále sa mu díval do očí a po hmate presunul svoje ruky vyššie.

Snapovi sa zasekol dych v hrdle, keď položil ruku na tú pôsobivú veľkú vypuklinu pohybujúcu sa pod zipsom. Uchopil Snapovo zapínanie nohavíc a rozopol gombík, potom opatrne stiahol dolu zips.

Rozparok na prednej strane Snapovho spodného prádla sa roztvoril a ten vínovo červený orgán sa dostal von. Harry zobral tú vlhkú dĺžku do rúk. Len vtedy prerušil očný kontakt, sklonil hlavu, doširoka roztvoril ústa a  Snapa celého prehltol.

Keď tak Harry spravil, uvedomil si, že by sa mal posnažiť a prestať na toho muža myslieť ako na „Snapa“, najmä keď spolu robili niečo tak... intímne.

Priškrtený zvuk, ktorý prišiel z vrchu bol rovnako sladký a erotický ako chute, ktoré ho zaplavili. Snape – nie, v duchu sa opravil – Severus chutil slano, trošku trpko a tá nečakaná sladká príchuť akoby prepálila cestičku rozkoše priamo do Harryho slabín.

Keď Harry začal sať ten krásny orgán, Severus sa načiahol a dotkol sa jeho prepadnutého líca a prstami hladil tam dolu, kde ho Harryho ústa obkolesovali. Dokonca aj Severusovým rukám sa podarilo vyjadriť jeho úžas nad tým, že sa toto dialo.

Harry naozaj nemohol Severusovi vyčítať, že sa tak cíti. Ani on sám nemohol uveriť, že robí niečo takého Severusovi Snapovi. Ba čo viac, nemohol ani uveriť, ako veľmi sa mu páči robiť to.

Harry sa po fyzickej stránke polepšil a tentoraz poskytol úspešný orálny sex. Vôbec nemal pocit, že sa zadusí, keď Snapovo mužstvo zaplnilo jeho hrdlo. Sotva štvrtý krát potiahol, keď Severus zo seba vypustil ohromný ston a vybuchol mu do úst.

Došlo mu, že Severus  musel byť tvrdý už nejakú tú dobu predtým než sa začali bozkávať, ak bol schopný urobiť sa tak rýchlo. Potešený svojím objavom Harry položil svoje líce na Severusovo stehno oblečené v nohaviciach, zatiaľ čo sa druhý muž pokúšal dostať pod kontrolu svoj dych. Severusova ruka mu vkĺzla do vlasov a prehrabávala sa v neporiadnej čiernej štici.

„Odpusť mi to,“ zašepkal Severus.

To bolo nečakané. Zdvihol hlavu a opýtal sa, „Čo ti mám odpustiť?“

„To bolo... neuveriteľne rýchle,“ odpovedal Severus a jeho bledé líca trochu sčerveneli.

„Ale chutilo to výborne,“ povedal a uškrnul sa tvárou v tvár tomu stiesnenému výrazu.

Zmätená vráska sa objavila v strede Severusovho vysokého čela medzi jeho čiernymi vlasmi. „Ani som sa ťa nedotkol.“

„Noc je ešte mladá,“ povedal Harry.

„To teda je,“ súhlasil Severus a prstami stále prechádzal Harryho vlasmi, akoby sa nevedel zastaviť a nedotýkať sa ho. „Nechcel by si sa presunúť do spálne?“

Prikývol a postavil sa na nohy.

Tentoraz nebolo vyzliekanie pre Severusa tak stresujúcou skúsenosťou ako naposledy, keď to robili. Harry bol znova hotový predtým, než si Severus vôbec stihol vyzliecť vestu. Harry sa posadil na posteľ, aby mohol sledovať a čakať. Tentoraz mu Severus ani nestál chrbtom, ani sa pred ním neskrýval. Práve naopak, muž z neho ani raz nespustil oči, keď sa vyzliekal, okrem chvíle, keď sa Severus obrátil, aby šaty povesil do skrine.

Obliečky boli dnes Slizolinskej zelenej farby namiesto hnedej, ako boli pred dvomi týždňami.

„Zmenil si obliečky. Páči sa mi táto farba,“ povedal Harry.

„Hodí sa ti k očiam,“ povedal Severus keď sa približoval k posteli.

„Naozaj?“ pozrel sa dole a potom späť na Severusa.

Severus sa zastavil vedľa miesta, kde na okraji postele sedel Harry a zvláštne vážny mu prikývol a povedal, „Tvoje oči mali tak hlbokú, búrlivú farbu očí, keď si sa vo mne minule urobil.“

Harry bol prekvapený, že by Severus vôbec uvažoval týmto spôsobom, nieto ešte, že mu o tom povedal nahlas. Sám sa čudoval, či o ňom Snape vôbec premýšľal, keď neboli spolu; toto zodpovedalo jeho otázku. Všetko to bolo tak odlišné od toho, ako si predstavoval, že ich dohoda bude vyzerať, že nevedel, ako má odpovedať. Cítil ako sčervenal keď sa pozrel späť na obliečky o ktorých Severus povedal, že mali farbu jeho očí počas orgazmu.

„Kvôli mne sa cítiš nepohodlne. Ospravedlňujem sa,“ strnulo povedal Severus.

Harry sa pozrel späť naňho. „Nemusíš. Bolo milé, že si mi po povedal.“

„A práve tým som ťa tak zmiatol,“ ironicky povedal Severus, keď sa posadil na okraj postele vedľa Harryho, dosť blízko na to, aby Harry cítil teplo jeho tela, ale zároveň aby medzi ich nahými telami nebol žiaden priamy fyzický kontakt. „Ja... neviem ako sa toto robí, Potter. Moja spoločenská komunikácia za posledných tridsať rokov buď súvisela s mojou prácou, alebo to bolo len zjednávanie s prostitútmi. Neviem, kde sú hranice – čo je a čo nie je prijateľné v našej... dohode. Budeš mi musieť povedať, keď tieto hranice prekročím.“

„Neprekročil si žiadne hranice,“ rýchlo ho ubezpečil Harry. „Ja len...“

„Áno?“ Obvykle by bola táto otázka prichádzajúca od Severusa Snapa naplnená podráždením, ale dnes v noci znel jeho hlas zvláštne povzbudzujúco, akoby sa Severus naozaj snažil čo najviac pochopiť, čo po ňom Harry chce.

To, že sa Snape vôbec o niečo také pokúšal, bolo neuveriteľné.

Harry sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa vysvetliť, „Myslím, že som skrátka nikdy nečakal, že to bude takéto.“

„Aké?“ Do Severusovho postoja sa vkradla opatrnosť.

„Myslel som si, keďže sme sa tak veľmi neznášali, že sa na mne budeš chcieť len nakŕmiť a odbaviť časť so sexom čo najrýchlejšie sa bude dať,“ povedal.

„Rozumiem.“ Severusovu opatrnosť nahradil odmietavý odstup. Harry zacítil, ako sa medzi nich postavili neviditeľné múry, hrubé ako Rokfortské steny.

„Nie, tak som to nemyslel. Očakával som, že to bude také, ale nie je to... vôbec to nie je tak chladné. Je to... lepšie.“

„Oh,“ jemne povedal Severus, jeho odstup nahradilo zmätené ovzdušie.

„Len si ma skrátka prekvapil, myslím,“ priznal Harry. Sťažka prehltol, nanútil si na tvár úsmev a povedal, „Asi to nebude tak veľký šok ak sa priznám, že som si to od začiatku celé dobre nepremyslel.“

„Jedinou šokujúcou vecou bolo, keď si sa dnes večer vrátil,“ povedal Severus.

Harry prehltol a vnútrom mu skrútlo, ako by mu srdce obkolesila päsť. Táto chvíľa bola oveľa vážnejšia, oveľa intenzívnejšia, než čokoľvek čo si kedy v živote dokázal predstaviť.

Harry sa zhlboka nadýchol, keď si uvedomil, akú ohromne veľkú chybu vo svojich úvahách spravil. Ako mohol byť tak hlúpy a veriť, že keď ponúkne svoju krv zúfalému vampírovi, ktorý v živote nepoznal nič iné než bolesť a nenávisť, získa tak sexuálny vzťah bez citových záväzkov? Mal vôbec nejaký mozog v tej svojej hlúpej hlave?

„Povedal som príliš veľa?“ opýtal sa do ticha Severus.

„Nie,“ rýchlo ho uistil Harry. Mohol byť síce úplný hlupák keď prišlo na hodnotenie citových pascí situácie, ale nebol dosť hlúpy na to, aby ohrozil to, čo tu so Severusom našiel.

„Ak by si chcel menej spoločenskej komunikácie...“ začal Severus, a jeho tvárou prebehol pochmúrny výraz, než si vedome vyprázdnil tvár od emócií.

„Nie,“ prerušil Severusa. „Chcem ťa lepšie spoznať.“

Potom, než by Severus stihol povedať ešte niečo, po čom by mu skrútlo srdce, si Harry vzal muža do náruče a hlboko ho pobozkal.

Severusove ruky ho schytili za plecia a stiahli dolu na posteľ, rovno na vrch jeho tela, ešte stále ho bozkávajúc. Bolo to úžasné, ale Harry si pomyslel, že by mali prejsť ku kŕmeniu skôr, než sa v tých pocitoch stratí. Tak sa presunul na bok, až kým nebol v tvárou v tvár Severusovi.

Zdalo sa, že Severus sa vytrénoval až vedel presne odhadnúť účinky vampírích slín na svojho partnera, pretože sa odtiahol nadýchnuť čistého vzduchu presne v tom okamihu, keď sa Harrymu začala točiť hlava.

Usmial sa na Severusa, vkĺzol mu rukou na zadnú časť hlavy a naviedol ho k svojmu krku, jemne šepkajúc, „Najedz sa.“

Nemusel Severusa žiadať dva krát.

Na Harryho čertovsky zapôsobilo sebaovládanie jeho spoločníka. Vedel, že Severus musel neprestajne trpieť hladom, keď boli spolu, ale Severus väčšinou neprezradil svoju potrebu ani slovami ani skutkami. Každý jeden krát z tých troch, čo boli spolu, vrátane prvého, ktorý Severus popísal ako krízu, sa Severus mocne kontroloval a počkal, až kým ho Harry nevyzval, aby sa nakŕmil.

Pochopil by to, keby ho o to Severus požiadal, alebo ho k tomu tlačil, aby sa mohol najesť len čo Harry príde, keďže vedel o Severusovom stave dlhotrvajúceho hladu, ale Severus to nikdy nespravil. Harry si nemohol pomôcť a musel to obdivovať. Rovnako ako musel odpovedať na pocit vyvolaný tým jazykom, ktorý mu obmýval žilu na krku.

Rozkoš bola nepopísateľná. Chutné teplo, ktoré spôsobovalo, že sa cítil naraz plný energie aj malátny, sa mu rozlievalo po celom tele. Kontrast protichodných pocitov bol sám o sebe vzrušujúci. Keď mu teplo zasiahlo oblasť slabín, zmenilo sa na nevýslovnú extázu. Bolo to akoby ho niekto zastavil v čase presne v okamihu dosiahnutia vrcholu celý čas, keď Severus jedol. Zatiaľ čo z neho Severus ťahal krv, ním otriasali tie divoké a neuveriteľne prudké pocity. V čase keď Severusov skúsený jazyk začal obmývať okolie po jedle aby znecitlivil dierky, Harry sa išiel zblázniť od túžby.

Severus sa pregúlil na brucho a roztiahol nohy. Harry zadychčane civel na tie svieže, jemne zaguľatené polovičky a zdanlivo nekonečnú bledú pokožku, ktoré sa mu ponúkali a robil všetko čo bolo v jeho silách, aby sa neurobil len z toho provokatívneho pohľadu.

Nech sa ale akokoľvek veľmi chcel pregúliť na vrch Severusa a zobrať si to, čo mu bolo tak otvorene ponúknuté, jeho svedomie mu to nedovolilo.

„Ne... nemusíš to robiť,“ zaškrípal Harry. Hlava sa mu ešte stále motala účinkami Severusových vampírích slín. Sotva dokázal myslieť, nieto ešte rozprávať. „Môžeme robiť niečo iné.“

Napríklad sledovať ako vybuchne bez jediného dotyku, navrhla jeho rozvášnená myseľ. Ak by sa čoskoro nestalo niečo, čo sa úľavy týkalo, asi od by túžby zomrel. Jeho mužstvo pulzovalo tak moce, až to bolo bolestivé.

Severus sa presunul na stranu, uložil sa do pohodlnejšej polohy na rozhovor. Rukou vkĺzol pod vankúš a vytiahol hnedú nádobu s lubrikačným gélom, ktorú si Harry pamätal z poslednej návštevy.

„Myslel som, že sa ti páčilo, čo sme spolu naposledy robili,“ povedal Severus a podával mu nádobu.

„Páčilo, ale... nemusíš...“

Severus sa voľnou rukou načiahol a jemne pohladkal Harryho končekmi prstov po líci.

Dokonca aj ten jemný dotyk bol dosť na to, aby jeho telo poskočilo nádejou a vydral sa z neho ston.

„Ja viem, že nemusím,“ povedal Severus takmer rovnako jemným tónom, ako bol jeho výraz. „Ja chcem.“

„Naozaj?“ čudoval sa, či môže vôbec znieť ešte hlúpejšie, než už znel.

Zdalo sa, že Severus počul to nevyslovené „prečo?“, lebo odpovedal, „Z vniknutia som nezískal žiadne potešenie už tak dlho, až som zabudol, aké dobré to môže byť. To, čo si mi spravil naposledy bolo... skutočne úžasné.“

Nebolo fér, že dokonca aj keď sa jeho mozog roztopil vášňou, tento muž ešte stále dokázal stisnúť jeho srdce bez toho, aby sa o to vôbec snažil.

„Prosím, dovoľ mi znova to pocítiť,“ tíško požiadal Severus.

Harry si ani nebol vedomý, že sa pohol, zrazu len zistil, že zatlačil Severusa späť na chrbát a dlho a hlboko ho bozkával.

Teraz už známe varovanie, „Opatrne,“ zaznelo v tej chvíli, keď sa izba odrazu prudko natočila doprava a potom obrátila ich pozície rovnakou silou.

Severus ho odtlačil od svojich úst a vsunul mu do dlane nádobu. Potom pokrčil kolená až k ramenám, takže jeho zadok bol pred Harrym vystavený.

Takmer omráčený Harry tápavo odstránil vrchnák, vylial si polovicu nádoby do ruky a vsunul svoje klzké prsty medzi tie srdcovo tvarované polovičky. Severus tu bol tak krásny... tak neuveriteľne tesný a horúci, keď jeho prsty vkĺzli do toho prísne stráženej štrbiny.

Fungujúc takmer automaticky, vsúval sa dovnútra, dokiaľ nenašiel ten guľatý výčnelok. Severusov ston potvrdil, že našiel to správne miesto. Ďalších pár minút bola jedna veľká hmla, skladajúca sa zo Severusových bezmocných vzrušených výkrikov a jeho vlastných stonov naplnených bolesťou, keď sa snažil vydržať, dokiaľ nepripravil tesný tvor natoľko, aby sa mu vedel prispôsobiť.

Severus bol konečne dosť uvoľnený. Harry znova schmatol nádobu, vylial väčšinu toho čo zostalo z balzamovo voňajúceho gélu na svoj penis, nastavil sa pri tom maličkom otvore a zatlačil domov. Taký pocit mal zo vstúpenia do Severusa, ako keby konečne, po tak dlhej dobe, našiel svoj skutočný domov.

Našiel ten správny uhol a zasunul sa doňho tak, aby trafil do Severusovho špeciálneho bodu. Chrapľavý výkrik jeho spoločníka mu napovedal, že bol úspešný. Znova a znova sa triafal do toho bodu. Až dokiaľ svet nevybuchol s pocitom absolútnej extázy a on striekal a striekal a striekal a striekal hlboko v Severusovi. V tej chvíli nebolo na svete nič iné než Severus, a on nechcel, aby sa to niekedy zmenilo.

Život nemohol byť lepší než to, čo práve cítil. Ešte nikdy nemal s nikým vytvorené také spojenie, ako mal práve teraz so Severusom Snapom. Chcel aby sa tá skúsenosť nikdy neskončila a na čas sa skutočne zdalo, že ani neskončí, rozkoš akoby trvala večne.

Harry si iba nejasne uvedomoval ako Severus pokryl jeho hruď a tvár svojím vlastným lepkavým darom a už vôbec si neuvedomil, že zamdlel len pár sekúnd po dosiahnutí vrcholu.

Poslední komentáře
31.05.2010 14:13:08: Áááách takže som si znova užila. A ani mi nevadí, že sa nič iné okrem sexu v podstate nedialo, mám a...