Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Znesiteľný koniec nešťastnej situácie

Znesiteľný koniec

Autor : who_la_hoop

Obsah : Keď sa rozzúrený, úplne nahý Snape vrúti do Veľkej siene – práve vytrhnutý zo sveta mŕtvych a volajúci po krvi Harryho Pottera – zdráhavému hrdinovi čarodejníckeho sveta sa začne nová séria problémov.

Varovanie : 15+

Originál : http://www.walkingtheplank.org/archive/viewstory.php?sid=2442

-------------------
Keby sme povedali, že Severus Snape, chladný, prísny a krutý vďaka reputácii pevne podloženej skutočnosťou bol podráždený, keď sa prebral v Zakázanom lese, nahý na kožu, premrznutý a vzdialene presvedčený, že bol šťastne mŕtvy, by zrejme vyhralo – teraz už nanešťastie neexistujúcu – cenu „bagatelizovania roku“.

Určite to bol dôkaz Snapovho železného sebaovládania, keď namiesto toho, aby zaplnil okolitý vzduch pestrou zbierkou nevyberaných nadávok len skrútil pery, zagánil na malý kameň ktorý zvieral ako v smrteľnom kŕči v ľavej ruke a zasyčal (aj keď len pomedzi zaťaté zuby) „Albus!“ a, po malej chvíli premýšľania a výraze, ktorý naznačoval postupné a zdesené uvedomenie si skutočnosti, „Potter!“

Predstavenie, o ktoré sa postaral mŕtvy, nahý Snape, keď vstúpil do Veľkej siene v presne tej istej chvíli, keď Harrymu Potterovi podávali jeho Merlinov rad prvého stupňa bol jeden z tých, ktoré vstúpia do dejín.

Harry Potter tam len stál a civel a jeho mozog sa pomaly tavil na kašu a odmietal spolupracovať. Sníval snáď? Bola toto všetko len nejaká príšerná halucinácia? Alebo žeby sa Snape vrátil ako duch, aby strávil zvyšok svojho života – alebo lepšie povedané smrti – strašením Harryho, pretože zlyhal a nepodarilo sa mu zachrániť ho pred Nagini?

Harry sa rýchlo poobzeral po miestnosti, aby si overil, či je to len on, kto bol obdarený týmto bizarným pohľadom. Rýchlo ho ubezpečili o opaku. Všetci vyzerali byť v miernom štádiu šoku. Pozrel sa späť na Snapa. Na nahého Snapa. Nahého. Holého. Odetého len v niekoľkých vrstvách blata a s výrazom na tvári, ktorý by dokázal nabrúsiť akýkoľvek nôž, ktorý by sa vyskytol v jeho blízkosti.

„Potter!“ ticho povedal Snape, jeho hlas nasiaknutý jedom, „čo má toto všetko znamenať?“

Harry sa zachvel. Tak veľmi si želal, aby sa mohol vrátiť späť a Snapa zachrániť. Ten muž mohol byť nepríjemný a krutý a Harry sa z neho išiel zblázniť – ale jeho názor sa nenávratne zmenil, keď videl Snapove spomienky. Snapovi na ňom záležalo. Na ňom, na Harrym. Nech už mu dával akékoľvek prísne tresty, nech už bol akokoľvek krutý alebo nespravodlivý, aj tak strávil svoj dospelý život zachraňovaním jeho života – chránením syna muža, ktorého nenávidel a najlepšej priateľky, ktorej krivdil.

Aj tak, ani vo svojich najdivokejších snoch by si nepredstavil, že mať Snapa späť bude tak, tak... tak nepríjemné.

Harryho mozog mu pripomenul, že Snape bol nahý. Totálne. Úplne. A to znamenalo, že keby jeho oči prešli ešte o kúsok nižšie po Snapovom tele, uvidel by... Harry sa snažil zastaviť seba samého, ale to bolo nemožné. Nikto by určite nebol schopný vydržať ten strašný nátlak a nepozrieť sa? Jeho oči neúprosne skĺzli dolu, aby sa pozreli na Snapov penis, ktorý veľký a ochabnutý visel medzi jeho nohami. Bol... pôsobivý.

Harry sa začervenal a, pretože vedel – nevedel ako to vedel, ale hlboko vo svojom vnútri to priam bolestivo cítil – že Snape videl jeho pohľad a pravdepodobne práve teraz čítal jeho myseľ, začervenal sa ešte prudšie. Prakticky cítil, ako teplota v miestnosti stúpa.

Bolo to takmer nemožné, ale Harry sa prinútil pozrieť hore, do Snapovej tváre. Mužove oči boli tmavé a mrazivé.

„Ak si s tým skončil, Potter,“ zaškeril sa naňho, „Ocenil by som, keby si mi požičal tvoj habit. Samozrejme, ak len nevychutnávaš ten pohľad? Nedovoľ môjmu príšernému poníženiu, aby ti zabránilo vyťažiť z tejto situácie každú kvapku pôžitku. Som si celkom istý, že máš pocit, že ti to dlhujem a ty máš plné právo na svoju právoplatnú odplatu. Na mňa brať ohľady nemusíš.“

Harry zo seba strhol habit a postrčil ho Snapovým smerom.

Snape ho schmatol a zahalil sa doň. „Kravatu, Potter.“

„Čože?“

Snape naňho zagánil, akoby bol idiot.

Harry ju zo seba zvliekol a ticho sledoval, ako sa Snape dozdobil improvizovaným opaskom z Chrabromilskej kravaty. Takmer naňho zapôsobilo, že Snape bol ešte stále tak hrozivý, dokonca aj teraz. Riskoval rýchly pohľad na Rona, ktorý na Snapa šokovane civel s otvorenými ústami. Dokonca aj ostatní členovia profesorského zboru vyzerali úplne stratení.

„Nuž?“ vyštekol Snape. Rukávy Harryho habitu mu boli príliš krátke a Harry videl škvrnu temného znamenia na Snapovom ľavom predlaktí.

„Čo?“

„Výrečný ako obvykle, Potter, to vidím,“ povedal Snape a prepichol ho pohľadom.

„Nerozumiem,“ podarilo sa Harrymu vysloviť, keď ho jeho ústa začali aspoň trochu počúvať. „Myslel som, že ste mŕtvy. Nagini vás pohrýzla... Dali ste mi vaše...“ jeho ústa vyschli. „Zomreli ste. Viem, že ste zomreli.“

„A predsa som tu, pán Potter. A to všetko len vďaka vám. Teraz mi už len zostáva odhaliť, aký príšerný dôvod by ste mohli mať, aby ste ma oživili.“

Snapov znechutený výraz sa ešte prehĺbil a Harry sa čudoval, ako to vlastne on robí? Dokonca aj odetý  Harryho primalom habite, opásaný kravatou vo farbách nesprávnej fakulty, Snape vyzeral impozantne. Bol príliš chudý a jeho vlasy boli dlhšie a rozcuchanejšie než obvykle, ale vďaka nemu sa Harry ešte stále cítil, akoby mal dostať mesiac trestov po škole. Ale Harry si bol istý, že nech už toto bizarné oživenie malo znamenať čokoľvek, on, Harry, za to nijako nemohol.

„Nie je to moja vina,“ slabo protestoval. A potom, po malej prestávke mu jeho myšlienky rozdrvené na kašu ponúkli, „Budete strhávať body? Školský rok už skončil.“

Snape mu venoval zdrvujúci pohľad. „Prestaň tárať, dieťa.“ Zdvihol ruku spolu s predmetom v nej. „Buďte tak láskavý a osvieťte ma, pán Potter. Čo má byť toto? Akokoľvek príjemné a vrúcne je, keď vás vrhnú späť do tejto otravnej existencie, žiadam vás o potvrdenie, že vaše použitie tohto objektu ma nijakým spôsobom neohrozuje. Aby som sa vyjadril úplne jasne, Potter, objaví sa počas tohto okúzľujúceho opätovného stretnutia nejaká plieniaca príšera a pokúsi sa ma stiahnuť až na dno pekla, alebo sme túto časť odročili, nech si ju vychutnám neskoršie?“

„Ja ne... čo...“ omráčene povedal Harry a potom sústredil svoju pozornosť na kameň v Snapovej ruke. Kameň, ktorý odhodil do Zakázaného lesa, dúfajúc, že tam bude nerušene ležať až do skonania sveta. Na ten prekliaty Gauntov prsteň. Nemal ani poňatia čo sa vlastne stalo, ale nebolo pochýb o tom, že niečo sa skutočne stalo. A ako situácia stála, domnieval sa, že technicky to všetko bola jeho vina. Snape ho zabije. „Dočerta!“

Snape znechutene vykrivil hornú peru. „Presne tak.“ Na moment sa odmlčal. „Strhávam Chrabromilu päťsto bodov,“ skusmo povedal.

„Ale to nie je fér!“ povedal Harry. „Školu som teraz už skončil. Nemôžete potrestať iných za niečo, čo som spravil ja. Dokonca ani neviem čo som to vlastne spravil!“

Snape sa naňho pochmúrne usmial. „Ktoré sa vám vrátia späť, len čo zistíte, akú temnú mágiu ste použili, aby ste ma vytrhli zo sveta mŕtvych a či to bude mať nejaké permanentné následky na moje zdravie.“

„Ja?“ zapišťal Harry a videl ako mu jeho šťastné predstavy a prvom lete bez Voldemorta alebo Dursleyovcov pretekajú pomedzi prsty.

„Ty,“ potvrdil mu zachmúrene Snape. „V mojom laboratóriu, o pol hodiny.“

A potom, aj napriek habitu, kravate, blatu a faktu, že všetci zhromaždení mali dokonalý výhľad na jeho súkromné partie, Snapovi sa podarilo odplachtiť preč desivo dôstojným spôsobom.

Na chvíľu bola celá sieň ponorená v tichu. A potom sa to spustilo.

O dvadsaťpäť minút neskôr, Hermiona a Ron napoly dotlačili, napoly odvliekli Harryho pred dvere do Snapovej pracovne.

„Nuž, rád som ťa poznal, kamarát,“ povedal mu Ron s ironickou srdečnosťou a držal načiahnutú ruku, aby si s Harrym potriasol.

„Vážne, Ron,“ povedala Hermiona, potriasla hlavou a snažila sa nesmiať. „Nepočúvaj ho, Harry. Aké zlé to už len môže byť?“

Spoza dverí do pracovne sa ozval hlasný treskot a rozzúrený výkrik. Traja priatelia trochu pobledli a s obavami sa dívali na dvere.

Veľmi zlé,“ skľúčene povedal Harry a zbledol ešte viac. „Do Merlina, nechali tam vôbec všetky jeho veci? On sa zblázni, ak sa niekto dotkol jeho vecí. Čo keď...“

„Oh, Harry, skrátka to už sprav,“ povedala trochu podráždene Hermiona a rázne zaklopala na dvere.

Ron a Harry po nej skočili aby ju zastavili, ale už bolo neskoro. Skutok už bol vykonaný.

Dvere sa roztvorili v malú škáročku a objavil sa Snape, nosom napred. Harry sa snažil nechvieť. Vždy to bol jedinečný a výrazný nos a môžeme bezpečne povedať, že smrť ho nijako nevylepšila.

„Slečna Grangerová. Pán Weasley,“ povedal Snape s nepríjemným úsmevom. „Aké milé vás zase vidieť. Potter!“

Harry poskočil a snažil sa nezapišťať. „Áno?“

„Nasledujte ma.“ Snape sa stiahol a nechal dvere mierne pootvorené.

Harry hodil pohľad na svojich dvoch priateľov a prehltol. Ron ho buchol po pleci s takou silou, až sa zapotácal a Hermiona ho rýchlo objala.

„Uvidíme sa na večeri, Harry.“

„Áno. Hodne šťastia, kamarát.“

Harry sa obrátil a stŕpnuto sa pozrel na otvorené dvere, cítiac sa trochu hlúpo. Nebolo to prvý krát, čo bol so Snapom v jeho pracovni. Dajme tomu, že to vtedy nešlo tak hladko, ale prežil to viac-menej v jednom kuse. Prečo by toto malo byť iné?

Ah, áno, znova doplnil Harryho zradcovský mozog. Pretože teraz už vedel pravdu? Že Snape zničil svoju kariéru a reputáciu iba pre neho a – v konečnom dôsledku – obetoval svoj život len v jeho záujme. Harry prehltol. Len taká maličkosť.

Ale aj tak, čelil predsa Voldemortovi. Aké ťažké už mohlo byť postaviť sa Snapovi? Harry sa snažil pozbierať, otvoril dvere a vstúpil. Zatvorili sa za ním s tichým kliknutím. Harry zaťal zuby a pokročil vpred. Zvládne to.

„Nuž, posaď sa, Potter,“ povedal Snape a jemne sa potácal, ako tak stál pri kozube s pohárom v ruke. „Nemusíš tam postávať a civieť na mňa, ako by som bol výstavný exemplár v zoologickej záhrade.“

Harry sa rýchlo posadil a potom mu to došlo. Snape sa potácal? A to odkedy? Ten muž sa pohyboval vlnito a ladne ako had. Určite sa nekymácal. Pokiaľ samozrejme nedržal v ruke pohár s tekutinou farby medu a na rímse kozuba vedľa neho nestála takmer prázdna karafa. Ah. Harryho mozog si tie kúsky informácií pospájal dokopy. Merlinove gule, pomyslel si Harry a hlava sa mu zatočila, Snape je ožratý. Sánka mu spadla až po zem.

„Ja nie som opitý, pán Potter,“ odrazu povedal Snape, očami očividne zachytil, ako Harryho pohľad prešiel z pohára na karafu. „Ja len nakladám svoje vnútornosti v liehu v nepochybne zbytočnom pokuse dosiahnuť dlhovekosť. Povedz mi, Potter,“ povedal Snape a nebezpečne sa zapotácal, keď sa pustil rímsy kozuba a dotrmácal sa až ku kreslu. Jeho lakte padli na stôl pred ním s ohlušujúcim a nepochybne bolestivým tresknutím. „Ako sme sa len dostali až sem?“

Harry sa mykol. „Čože?“

Snape si zhlboka potiahol Ohnivej Whisky a na moment zavládlo ticho, prerušené len Snapovým zakašľaním. „Nikdy nemôžem zvíťaziť,“ temne zamrmlal Snape. Pozrel sa dolu do svojho pohára. „Ani v tomto nie.“ Naklonil sa na stolíku medzi nimi dopredu, jeho temné vlasy mu padali do tváre.

Harry sa nenápadne snažil odtiahnuť svoju stoličku ďalej od neho. „Čo tým myslíte?“

Snape sa nepozrel hore, ale hánky okolo pohára mu obeleli. „James Potter,“ vyprskol, „aj napriek všetkému bol lepším mužom než som ja.“ Snape sa zlostne napil Ohnivej Whisky. „Zomrel za teba. Nakoniec sa zdá, že ja som nedokázal ani to spraviť poriadne.“ Šmaril pohár do kozuba, po jeho alkoholových zvyškoch sa oheň rozhorel prudšie a zasyčal.

Harry bol pripravený na Snapa nakričať – myslel si snáď Snape, že on chcel, aby zaňho ľudia zomierali? Bol snáď nejaký hlupák? – keď si vtom všimol niečo veľmi znepokojivé. Snape mal hlavu sklonenú v rukách a jeho plecia sa triasli.

Harry zamrzol na mieste, neistý čo má spraviť. Keby to plakal jeho priateľ, Harry by presne vedel ako to zvládnuť, ak by to bolo po určitú hranicu hystérie. Hermiona by si zaslúžila jemné objatie; Ron zasa mocné objatie nasledované zopár priateľskými buchnátmi po ramene. Všetci ostatní si vyslúžili kombináciu týchto dvoch.

Mierne znepokojený Harry zvažoval možnosť, že by Snapa objal. Jeho vyskúšaný a testovaný recept sa však zdal pri tomto príjemcovi nevhodný. Čo už on mohol vedieť, možno sa ten muž len potichu hystericky smial a keby sa odrazu ocitol v jeho objatí, postavil by sa a roztrhal ho na kusy. Pomyslenie na to, že Snape nemal pri sebe prútik ho zo zvláštnych dôvodov nijako neupokojilo.

Harryho nepokoj narastal. Nemohol tam skrátka len sedieť, však nie? Snapove nepekné zhrbené plecia a trhané, tiché nádychy ho zvláštne dojímali. Dokonca aj keď sa išiel zosypať, ten muž sa ešte stále kontroloval so železnou vôľou. Harry sa odrazu rozhodol. Presunul svoju stoličku k Snapovej strane stola a veľmi opatrne mu položil ruku okolo pliec.

Snape okamžite stuhol, celé jeho telo akoby sa zaťalo. Dokonca aj dýchať prestal.

Harry odolal pokušeniu stiahnuť ruku späť a utekať o život. Porazil Voldemorta; určite mal dosť guráže na to, aby objal Snapa? Okrem toho, už to spravil a nemohol z toho vycúvať, pochmúrne si pomyslel Harry. Nemohol predsa predstierať, že sa mu pošmykla ruka. A vážne, pomyslel si, keď už, tak už.

Harry potiahol Snapovo stuhnuté telo preč od stola a zatiaľ čo sa zo všetkých síl vyhýbal Snapovmu pohľadu, objal ho aj druhou rukou. Mierne stuhol, keď očakával, že ho prekľaje do bezvedomia. Bolo to len letmé objatie, ale nemal odkiaľ vedieť, ako Snape zareaguje na takého veľkolepé narušenie svojej súkromnej zóny. Bože, pomyslel si Harry, objal ho v živote vôbec niekedy niekto? Pokúsil sa potlačiť zradnú myšlienku nuž, a kto by aj chcel? Napríklad on, keď už sme pri tom. Pokúsil sa nezastonať. Bol si istý, že toto bol mimoriadne hlúpy nápad. Takmer si želal, aby ho Snape preklial. Aspoň by sa ukázalo, že sa vrátil späť k svojmu starému ja, pomyslel si Harry a odrazu sa uškrnul.

Ale Snape nepovedal nič, ani sa nepohol. Len tam tak strnulo sedel v Harryho objatí.

Harry sa čudoval, či toto môže byť ešte trápnejšie.

A potom sa stala zvláštna vec. Snape sa uvoľnil. Harry prakticky cítil, ako to napätie zo Snapovho tela vyprchalo, ako sa naklonil hlbšie do Harryho hanblivého objatia a jeho svaly sa prestali tak zvierať. A Harry po pár chvíľach zistil, že áno, bolo možné aby sa cítil ešte trápnejšie, ale takým zvláštnym, mimoriadne osobným spôsobom. Pretože, a tento objav sa nedalo nijako obísť ani ignorovať, objímať Snapa bolo, nuž, milé. Bol samá kosť a ostrý uhol, ale jeho hlava pohodlne spočívala popri Harryho hlave, jeho vlasy boli jemné a voňali po nejakom elixíre pripomínajúcom čerstvo pokosenú trávu. Harry zistil, že hladí Snapa po chrbte v upokojujúcich kruhoch, keď sa k nemu muž naklonil a Snapove ruky zľahka spočívali na Harryho spodnej časti chrbta. Keď Harry zacítil, ako mu na zadnú stranu krku spadla slza, musel sa takmer násilím prinútiť nepobozkať Snapa na bok jeho hlavy, keď zacítil vlnu nežnosti, ktorá sa ním prevalila.

Určitým spôsobom to bolo ako utišovať Hermionu, lenže Snapovo telo zapadalo oveľa zaujímavejším spôsobom k Harryho telu, jeho blízkosť bizarná a zároveň príťažlivá.

Snape sa jemne pomrvil a Harry sa zo všetkých síl snažil nestrhnúť. Premýšľal tak nad tým, bol tu pocit trápnosti typu „Objímam Snapa“, a bol tu pocit trápnosti typu „Páči sa mi objímať Snapa“, ale „Práve som objímal Snapa a on sa mi teraz pozrie do očí“ mohla byť len úplne nová, nepoznaná a absolútne neznesiteľná úroveň trápnych pocitov.

„Možno ťa to prekvapí, Potter, keď sa dozvieš,“ povedal Snape Harrymu do ucha, „že keď som ťa požiadal o pomoc s preskúmaním môjho súčasného stavu, toto som na mysli rozhodne nemal.“

Harry sa domnieval, že na toto mu toho nemohol povedať veľa. Určite to nebolo na jeho zozname možných aktivít. Mierne sa uvoľnil. Snapov hlas bol hlboký a hypnotický a, aj keď jeho slová zneli ako jeho obvyklý sarkazmus, chýbal im ten prísny tón, ktorý si Snape vytrénoval do dokonalosti.

„Avšak,“ pokračoval Snape, „Ak vezmeme do úvahy, že som nemal žiadne vysoké očakávania, že by si mi mohol byť schopný pomôcť a zistiť ako ten kameň funguje a či som v akútnom ohrození byť z tohto života znova vyhodený, toto stretnutie bolo zbytočné a zároveň...“ Snape sa zastavil a Harry ustrnul, keď čakal na nevyhnutný výbuch. „zvláštne utešujúce,“ uzatvoril Snape na Harryho neveriacu úľavu.

Snape sa stuhnuto odtiahol  úporne sa snažil nepozrieť sa Harrymu do očí, keď si upravoval habit. Vyzeralo to, neveriacky si pomyslel Harry, akoby bol takmer nervózny. Potom sa pozrel hore a Harry zistil, že to nie je až tak desivé, ako očakával. S červenými očami, tvárou ešte stál mokrou od sĺz, Snape vyzeral dôstojne a zároveň oveľa ľudskejšie, než ho Harry kedy predtým videl.

„Na druhej strane,“ pokračoval Snape a do hlasu sa mu vkradol odtieň železného odhodlania, „mám tvoje slovo, že nebudeš rozširovať historky o mojom nešťastnom zanedbaní štandardov medzi svojimi utáranými priateľmi?“

A týmito zopár slovami sa na svoje miesto vrátil starý Snape, ktorého Harry poznal a nenávidel, na tvári strašný výraz, pery znechutene vykrivené. Bolo to takmer, pomyslel si Harry, keď ním prechádzali vlny hnevu, akoby sa jeho skĺznutie do normálu nikdy ani nestalo. Čudoval sa, prečo ho to vlastne vôbec trápi.

Harry naňho zagánil naspäť. „Nie,“ povedal. „To nesľúbim.“

„Prepáčte,“ povedal Snape s mrazivou zdvorilosťou a zdvihol obočie. „Počul som vás správne, pán Potter? Vzpierate sa mojim priamym príkazom?“

„Pozri sa, Snape,“ povedal Harry a snažil sa krotiť svoju povahu. „Vieš, že to poviem Ronovi a Hermione, takže nemá žiaden zmysel ti niečo sľubovať. Aj tak mi neveríš. Okrem toho,“ pokračoval Harry, „to by ťa naozaj zabilo, keby ťa, čo ja viem, zopár ľudí na tomto svete videlo ako ľudskú bytosť a nie bastarda s kameňom namiesto srdca?“

Harrymu napadlo, o stotinu sekundy neskôr než malo, že práve Snapovi povedal, že väčšina ľudí ho vidí takým spôsobom. Na moment pocítil ostré bodnutie viny, ale jeho hnev zvíťazil. Je to pravda, pomyslel si spurne, a čo viac, Snape by musel byť úplný hlupák, keby to nevedel.

Snape vyskočil rýchlosťou útočiaceho hada a načiahol sa za prútikom, ktorý nemal. Harry odzrkadlil jeho pohyby a na svoje zdesenie zistil, že mieri prútikom na neozbrojeného muža na kliatbu už má na perách. Obaja tam stáli, zmrznutí v čase tak dlho, až to cítili ako večnosť.

„Nuž, pusť sa do toho, Potter,“ skúšobne povedal Snape. „Pošli ma späť do hlbokého spánku, z ktorého si ma tak drzo vytrhol.“

Harry sa zamračil a napoly sklonil prútik. „Nebuď smiešny,“ povedal nahlas a zagánil na Snapa, ktorý naňho pohotovo zagánil naspäť.

Snape práve otváral ústa, aby mu odpovedal, pery sa mu skrútili do úškľabku, keď sa dvere do jeho pracovne prudko rozrazili a súčasne oheň v kozube  vzplanul zeleným ohňom a z neho sa vyvalil prúd aurorov, ktorí obkolesili Harryho a Snapa.

„Nič sa neboj, Harry,“ jeden z nich zakričal, keď traja statní čarodejníci obklopili Snapa a znehybnili ho. „Máme ho, prútik môžeš odložiť.“

„Ale... čo...“ koktal Harry.

Muži natlačili Snapa do kozuba a hop-šup sieťou s ním zmizli preč.

Harry schmatol jedného z odchádzajúcich aurorov za rameno. „Čo do Merlina si myslíte, že robíte?“ zajačal.

Muž sa zamračil. „Práve sme zatkli Severusa Snapa, samozrejme. Nemusíte sa obávať, pán Potter z Azkabanu hodne dlho nevylezie. Nemáte žiaden dôvod na obavy.“

Harry naňho civel s otvorenými ústami. „Ale vy nerozumiete...“

Muž ho povzbudzujúco potľapkal po pleci. „Netušíme, ako sa mu podarilo takto dlho sa pred nami skrývať. To sa mu teda podaril dobrý trik, keď nás presvedčil, že je mŕtvy. Oklamal aj vás a všetkých, nie?“ pochmúrne potriasol hlavou. „Aj tak, do konca života neuvidí denné svetlo, na to sa spolieham.“

„A čo súdny proces?“ opýtal sa ohromený Harry. Po Snapovej smrti spravil všetko preto, aby každému vysvetlil Snapovu skutočnú vernosť, ale bola to ťažká práca a vedel, že nie každý bol o jeho pravde presvedčený.

„Už ho odsúdili,“ povedal mu muž. „To ste nevedeli? Odsúdili ho na doživotie v Azkabane.“

Harry len civel s otvorenými ústami. Správa, že súd sa už konal – a že ho ani neinformovali, nieto ešte aby mu dovolili svedčiť – bol naozaj nepríjemný šok. A čo dočerta má asi tak teraz robiť?

Muž využil Harryho odmlku, vstúpil do kozuba a zmizol.

Harry sa sťažka posadil na Snapov stôl. Cítil sa úplne ochromený. Jediné, čo s istotou vedel bolo, že bol Snapovou jedinou nádejou – a dlhoval mu, aby ho dostal na slobodu, nech to stojí čo chce.

Bol to Hermionin nápad, že by mal Harry Snapovi poslať list. Sedeli na gauči v Chrabromilskej klubovni ponorenej v tichu. Takmer všetci študenti sa vrátili domov na letné prázdniny, ale Harry sa rozhodol, že Rokfort bol najlepším miestom, odkiaľ začať jeho kampaň za oslobodenie Snapa, takže Ron a Hermiona samozrejme zostávali tiež, aby mu pomohli.

Harry sa zamračil na Hermionu. „A koľko toho môže dokázať taký list?“

„Mohol by Snapa rozveseliť,“ povedala veselo Hermiona, ale nevyzerala o tom veľmi presvedčená. Potom jej výraz zjemnel. „A mohol by pomôcť tebe, Harry, aby si sa cítil lepšie. Ron a ja sme si všimli, že si v poslednej dobe taký, nuž, nevrlý.“ Hermiona lakťom štuchla do Rona, ktorý podskočil a začervenal sa.

„Er, áno, kamarát,“ povedal previnilo. „Úplne mrzutý. Prepáč.“

„Nemôžem si pomôcť!“ doslova zakričal Harry a potom sa zhlboka nadýchol. „Prepáč,“ okúňavo povedal. „Len skrátka nemôžem uveriť, že Kingsley dopustil, aby sa toto stalo.“

„Robí, čo môže, Harry,“ jemne povedala Hermiona, „A vieš, že má pravdu.“

„V čom – že moje slovo nie je dostatočným dôkazom?“ povedal Harry a už znova hrozilo, že sa prestane ovládať.

Hermiona súcitne potriasla hlavou. „Vieš, že to tak nemyslím, Harry. Myslím tým to, čo povedal o tom, že tvoje slovo jej jediný dôkaz, ktorý sa ukazuje byť v jeho prospech.“ Spravila grimasu. „Snape spravil hodne zlých vecí,“ povedala a vyzerala znepokojene. „Mnohým ľuďom nezáleží skutočne na tom, či bol špión alebo nie. Ešte stále ich vykonal.“

Harry otvoril ústa, aby mohol protestovať a potom ich zase zatvoril. Pozrel sa z Rona na Hermionu. „Aj vy dvaja si to myslíte?“ nakoniec sa opýtal.

Hermionine oči boli podozrivo zahmlené. Harry dúfal, že nebude plakať. „Naozaj cieľ vždy svätí prostriedky?“ povzdychla si a potriasla hlavou. „Ale bol tak verný našej strane; a tebe, Harry,“ slabo sa usmiala. „A tým je u mňa v poriadku.“

Harry sa obrátil k Ronovi, ktorý sa tváril, akoby mu to bolo veľmi nepríjemné. „Ron?“

Ron sa trochu pomrvil. „Mohol zabiť Georga,“ nakoniec povedal. „Takmer zabil Georga.“ Mykol plecom a tváril sa nešťastne. „Ale nespravil to. Ja neviem. Je úplný bastard, ale je náš bastard. Chcel by som ho hodiť na zem a kopať doňho, dokiaľ by mi noha neodpadla,“ pokračoval Ron a na tvári sa mu objavil zasnený výraz, „ale nezaslúži si stráviť život v Azkabane. Takže si myslím, že by sme mu mali pomôcť von.“

Hermiona sa načiahla a stisla Ronovi ruku. „Okej, Harry,“ povedala pracovným tónom. „Ty sa pustíš do písania a ja vybavím Kingsleyho. Ak nám nedokáže zabezpečiť súkromnú korešpondenciu medzi hrdinom čarodejníckeho sveta a odsúdených smrťožrútom, tak nie je tým mužom, za ktorého som ho pokladala.“

Harry vytiahol z tašky brko a pergamen a potom sa zastavil. „A čo mu mám dočerta asi tak napísať?“

Ron sa zasmial bez najmenšieho prejavu súcitu. „To je tvoj problém, kamarát. Želám hodne šťastia.“

Pán Potter,

Je tento strojený, bezduchý monotónny list to najlepšie, na čo sa zmôžete po dokončení všestranného vzdelania a všetkých tých skúsenostiach, ktoré Ste v živote nadobudli? Pri Štyroch Zakladateľoch, Potter, ak je Vaša vákuovitá korešpondencia jedinou zábavou, na ktorú sa môžem tešiť v nasledujúcich rokoch, veľmi silne ma láka predstava konzumácie tohto treťotriedneho atramentu a ukončenie vlastného života.

Váš, SS

 

Pán Potter,

Váš posledný list mi doprial trochu zábavy,  hoci som úprimne povedané pomerne zhrozený kvalitou Vašej slovnej zásoby. Navrhujem Vám, aby Ste bezodkladne  investovali do kúpy nového tezauru, inak zostávam nepresvedčený, že Váš nemotorný pokus uraziť ma skutočne vyviera z hĺbky vášho srdca. „Bastard s mastnými vlasmi?“ Vážne, Potter, už aj oveľa menej inteligentní ľudia ma nazývali zďaleka horšími prezývkami. Nemôžete si pripisovať vôbec žiadne zásluhy.

Napriek všetkému som naplnený dostatočným hnevom na to, aby som sa pokúsil poprieť Vaše bezočivé vyhlásenie, že „šampón mi je cudzí“. Každý má svoje muchy, Potter, a pokiaľ sa veci od môjho krátkeho pobytu medzi mŕtvymi dramaticky nezmenili, abnormálne aktívne podkožné tukové žľazy nie sú trestným činom hodným popravy. Takže, ak sa táto záležitosť niekedy skončí, ukladám Vám povinnosť pripomenúť mi, že mám strhnúť Chrabromilu desať bodov za drzosť.

A nakoniec, aby som sa vyjadril k poslednému problému, dúfam, že tento list dostatočne utíši Vaše znepokojenie, že som sa, ako to tak krásne nazývate, „odkrágľoval“. Hnevá ma, keď si myslíte, že by stačilo tak málo, aby Ste ma dohnali do zúfalstva. Ak to nedokázal ani Temný pán, nevidím žiaden dôvod, prečo by sa to malo podariť navlhnutej cele, zopár prerasteným potkanom a korešpondentovi, ktorí ma dokáže maximálne tak rozčúliť.

Váš, SS

 

Pán Potter,

Dovoľte mi, aby som Vás uistil, že namiesto toho, aby som predstieral nešikovné vykrúcanie, moja letmá zmienka o problémoch s podkožnými tukmi bola len tým, čo som práve napísal – letmá zmienka – a nie, ako ste to očividne pochopili Vy, prosba o radu.

Po prvé som viac či menej len žartoval. Po druhé, zostávam nepresvedčený, že hocijaký muklovský prostriedok by mohol byť kvalitnejší než moje vlastnoručne pripravené elixíry. A po tretie, momentálne je tento bod pomerne bezpredmetný, ak vezmeme do úvahy, že za posledné dva týždne som sa dostal do styku s vodou a mydlom len raz a aj to príliš letmo.

V skratke, pán Potter, plne očakávam, že v niekoľkých nasledujúcich rokoch si vytvorím takú vrstvu špiny, že moje vlasy budú tým posledným, čo si kto na mne všimne. Ale, keď si na pokožke vypestujem svoj vlastný plesňový povlak, uisťujem Vás, že si spomeniem na Vaše slová bude nesmierne ma uteší vedomie, že moje vlasy už viac nie sú prvou vecou, ktoré budú pohoršovať neochotných divákov.

Váš, SS

Harry na svoje veľké prekvapenie zistil, že po pár listoch vlastne začal korešpondenciu so Snapom vychutnávať. V písanej forme bol Harry schopný zabávať sa na Snapovom ostrom humore a bolo neuveriteľne príjemné zapájať sa do rozhovoru s niekým – to Harry musel uznať – chytrejším než bol on sám a kto nebol Hermiona. Snape bol drzý, to áno, ale bol takmer rovnako drzý voči sebe samému, ako bol k Harrymu. Harry si bol istý, že Snape sa určitým bizarným, nepravdepodobným spôsobom vlastne snaží byť zábavný. Domnieval sa, že Snape z toho musel tiež vyťažiť určité potešenie, inak by mu neodpisoval. Nikto ho do toho koniec koncov nenútil, a nech už bol Harry vo svojich listoch akokoľvek drzý alebo pochabý, Snape mu vždy odpovedal. Na Harryho prekvapenie, Snape si dokonca spomenul a zablahoželal mu k 18 narodeninám – teda Harry si aspoň myslel, že to povedal, pod všetkým tým sarkazmom o „bezočivých faganoch požierajúcich torty zatiaľ čo iní chradnú v zajatí.“

Po mesiaci dopisovania Harry zistil, že denne posiela – a dostáva – niekedy až päť listov. Jeho ruky začínali nadobúdať permanentné škvrny po atramente, jeho brko sa sťažovalo na nadmerné používanie a prsty ho boleli. Ale, na jeho vlastné prekvapenie, keď pomyslel na Snapa, v jeho mysli sa formovalo nevšedné slovo a to bolo „priateľ“.

A konečne, po veľkých dohadovačkách a behaniu hore-dolu po úradoch, ministerstvo súhlasilo, že smie Snapa vo väzení navštíviť. Problém spočíval len v tom, že ešte stále nemali ani o trochu bližšie k tomu, aby Snapa oslobodili – ilegálne ani inak.

„Zabije ma,“ povedal Harry a začal mierne panikáriť.

„To neurobí,“ ostro mu odpovedala Hermiona. „Vie, že robíš, čo môžeš.“

Ron a Harry si vymenili pohľady.

„Zabije ťa,“ pochmúrne povedal Ron. „Bude si myslieť, že si ho navštívil len preto, aby si sa mohol nad ním vyvyšovať.“

„Profesor Snape je dospelý,“ vyštekla Hermiona. „Také niečo by neurobil.“

„Rýchlo, Harry!“ povedal Ron a schmatol Hermionu za ramená. „Priveď McGonagallovú! Niekto nám ukradol Hermionu a nahradil ju šialencom!“

Hermiona sa z jeho zovretia vykrútila a vyzerala nahnevaná. „Nuž, ja sa aspoň snažím pomôcť Ronald,“ prísne mu povedala. „V tejto chvíli s tým nič viac urobiť nemôžeme. Návšteva je dobrý prvý krok.“

„Chcem mu pomôcť utiecť,“ na rovinu povedal Harry.

„Ale to je ileg...“ začala Hermiona a potom sa odmlčala a zatvárila sa odhodlane. „Súhlasím.“

Ron aj Harry na ňu civeli a ona sa trochu začervenala.

„Čo?“ podráždene odvetila a postavila sa. „Nuž, ja idem do knižnice a pohľadám nejaké nápady. Nemáme veľa času. Vy dvaja tu môžete sedieť a civieť celú noc, alebo ísť a pomôcť mi s tým.“

Ron a Harry sa na seba uškrnuli a výsmešne zasalutovali. „Áno, madam!“

Ráno v deň návštevy Harry ešte stále nemal predstavu, ako vlastne Hermionin veľký plán vyzeral. Správala sa veľmi tajnostkársky, zachmúrene si pomyslel Harry, a to pravdepodobne neveštilo nič dobré. Akýkoľvek trik už len v rukáve mohla mať, nebude to žiadna zábava. Jediné čo s istotou vedel bolo, že plán zahŕňal zopár Snapových vlasov, pozbieraných z jeho kefy. Toto sa mu vôbec nepáčilo.

„Ak nevyrazím teraz, prídem neskoro,“ netrpezlivo povedal Harry, keď sa Hermiona krútila okolo nejakého nechutne vyzerajúceho elixíru. „Čo to je? Prosím, povedz mi, že to nemusím piť. Nech už máš akýkoľvek plán, Hermiona, postaraj sa, aby bol poriadny,“ temne povedal.

Hermiona sa sústredene zamračila. „Huš.“ Komplikovane švihla prútikom a tekutina zašumela, stúpla hore a spriesvitnela. Jej tvár sa uvoľnila. „Funguje to! Vypi to. Až do dna, prosím.“

Harry ju počúvol. Jeho končatinami sa šíril zvláštny vibrujúci pocit. Čudoval sa, či mu vlasy nestoja dupkom. Nebolo to tak celkom nepríjemné, ale bolo to nepohodlné a ten pocit sa nikam nestrácal.

„Er, Hermiona,“ povedal Harry. „Čo...“

„Si prenášadlo,“ pevne povedala Hermiona a zagánila naňho, akoby chcela predísť hádke.

„To je úžasné!“ povedal Harry a keď sa uškrnul, videl, ako sa Hermiona trochu uvoľnila. „Ako to funguje?“

Hermiona znova stuhla a odrazu vyzerala veľmi nervózne. „Nuž, si nastavený tak, aby si reagoval na Snapovu magickú auru, takže na tom nezáleží, ak sa ťa dotkne niekto iný, nezmizneš len tak náhodou.“

„Okej,“ povedal Harry a nevidel, v čom je problém. „Držať sa so Snapom za ručičky síce nie je moja predstava poriadnej zábavy, ale to je všetko, nie? Puk a sme odtiaľ vonku?“

Hermiona celá očervenela. „Er, nie, nie tak celkom.“

Harry cítil, ako mu klesá žalúdok. „Tak čo teda?“

„Je mi to ľúto, Harry!“ kvílila Hermiona. „Toto je stará a nie tak celkom legálna mágia. Mágia bola vtedy tak primitívna, všetko samá výmena krvi a tekutín a...“

„Snape a ja musíme jeden nad druhým krvácať?“ neveriaco ju prerušil Harry. „To nebude práve nenápadné.“

„Nie, nie,“ povedala Hermiona a tvárila sa nešťastne. „Sliny budú fungovať rovnako dobre.“

Harry zažmurkal. „Musíme jeden na druhého napľuť?“ prihlúplo sa opýtal.

„Kamarát, budeš sa musieť vykusovať so Snapom,“ odrazu prehodil Ron. Počas rozhovoru sedel tíško bokom, v tvári celý zelený.

„Vďaka, Ron,“ jedovato povedala Hermiona. „To nebol práve najnežnejší spôsob, akým mu to oznámiť.“

Harry zbledol a potom očervenel. „Žartujte, však?“ opýtal sa.

Hermionina nervózna tvár mu napovedala, že nie.

„Do Merlina,“ povedal Harry na pokraji mdlôb.

„Malo by to zabrať takmer okamžite,“ ospravedlňujúco povedala Hermiona. „Dopravíme vás do bezpečného domu, ktorý som pripravila spolu s Kingsleym. Dostaneme vás von, len čo sa bude dať, ale budete sa musieť držať pri zemi, až dokiaľ sa nepresvedčíme, že ťa nezatknú za pomoc kriminálnikovi. Budeme pracovať na udelení milosti pre Snapa, samozrejme, ale mohlo by to nejakú dobu trvať.“ Hermiona prekrížila ruky a tvárila sa prísne. „Toto je ilegálne, vieš?“

Takmer okamžite?“ povedal Harry a zastonal. „Takmer?“

„Nuž, nemali sme to ako otestovať,“ povedala Hermiona podráždeným tónom. „Viac nás trápilo, ako vás dostať cez ochranné kúzla v jednom kuse, než fakt, že sa budeš musieť na malú chvíľu dotýkať perami s inou ľudskou bytosťou.“

„Nie tak celkom ľudskou,“ zamrmlal Ron, ale zatvoril ústa, keď naňho Hermiona zagánila.

Harry vystrúhal grimasu a povzdychol si. „Áno, ďakujem, Hermiona.“ Pozrel sa na hodiny. „Dočerta, prídem neskoro. Držte mi palce,“ pochmúrne povedal.

Ron bol v tvári ešte zelenší. „Radšej ty, než ja, kamarát. Radšej ty, než ja.“

„Potter,“ povedal Snape, len čo Harry vstúpil do slabo osvetlenej cely. Čudoval sa, ako Snape vôbec videl dosť na to, aby mohol písať, keď tu bolo tak ponuro. „Ak mi nepovieš, že môžem o pár minút vyliezť z tejto prekliatej diery, zahrdúsim ťa mojimi vlastnými vlasmi a budem až do skonania sveta tancovať na tvojich rozkladajúcich sa pozostatkoch.“

„Er, ahoj,“ nervózne povedal Harry. Strážca, ktorý ho do cely priviedol nijako nenaznačoval, že by sa chystal odísť. „Počuj, kamarát, mohol by si nás nechať na chvíľku osamote?“

Strážca potriasol hlavou a zatváril sa zdráhavo. „Rád by som vám pomohol, pán Potter, naozaj. Ale je to proti pravidlám.“

„Ja len, tuná Severus je môj milenec,“ povedal a snažil sa vyzerať ako ohrdnutý milenec a ignorovať malý výbuch prichádzajúci od Snapa z druhého konca cely.

Strážnikov výraz bol zmesou trápnosti a skepsy a tak Harry pritlačil. „Bol by som tak vďačný, keby som mal aspoň minútku a mohol ho pobozkať na privítanie. Tak veľmi mi chýbal.“

„Potter!“

„Áno, miláčik?“ povedal Harry a dúfal, že Snape skrátka pochopí, že by mal okamžite zmĺknuť, inak mu Harry jednu vrazí do zubov.

Snape otvoril ústa, aby niečo povedal a hneď ich zase zatvoril, tváriac sa mimoriadne podráždene.

Harry pokročil o krok bližšie k Snapovi a strážnikom myklo. „Ste si istý?“ napoly zašepkal. „Myslím tým, pozrite sa naňho.“

Harry sa pozrel. Snapov pohľad takmer okamžite nadobudol vražedné grády. Nebol tak špinavý, ako Harry očakával, ale jeho líce zdobila čerstvá modrina a pod očami mal tmavé kruhy. Harrymu sa zo zvláštnych dôvodov chcelo smiať a musel predstierať kašeľ, aby to zakryl. „Láska je slepá,“ povedal a snažil sa neuškŕňať.

Strážnik vyzeral, akoby mu malo prísť zle. „Nuž, keď je to takto...“ potriasol hlavou. „Mohli ste si vybrať aj oveľa lepšie, pán Potter, ak vám nevadí, že vám to hovorím. Dávam vám päť minút, ale budem vás musieť zamknúť vo vnútri, dobre?“

„To je v poriadku,“ povedal Harry. „Som vám veľmi vďačný.“

Len čo strážca odišiel a dvere sa za ním zatvorili s hlasným buchnutím, Harry sa odrazu cítil, akoby sa nachádzal vo výťahu, ktorý padal z päťdesiateho poschodia najvyššou možnou rýchlosťou. Ak chcel uspieť, znamenalo to, že bude musieť... čelo sa mu orosilo studeným potom.

„Si v poriadku, Potter?“ kyslo sa opýtal Snape. „Ak mieniš naposledy vydýchnuť práve v tejto chvíli, potom by som ocenil, keby si si to ušetril až na dobu, keď si mi pomohol odtiaľto uniknúť. Predpokladám, že máš v skutočnosti aj nejaký plán, alebo malo toto malé predstavenie slúžiť iba na odštartovanie tvojej novej divadelnej kariéry?“

Harry sa čudoval, ako sa mu podarí Snapovi vysvetliť celý plán a zároveň zostať nezranený.

Snape naňho zagánil. „Vôbec nič? A ja som si myslel, že dokonca aj niekto tak obmedzenej inteligencie ako ty by dokázal...“

„Oh,“ prerušil ho Harry. „Ja mám plán.“

„Tak teda?“ skusmo povedal Snape. „Keby si to dokázal vykonať na tejto strane závoja, veľmi by som to ocenil.“

Harry si nervózne oblizol pery. „Tak toto bude fakt divné,“ povedal a neochotne sa o pár krokov priblížil k Snapovi.

Snape zacúval a potom sa snažil zakryť svoj ústup opovržlivým úškľabkom.

„Teraz ťa pobozkám,“ nervózne povedal Harry. „Nenaštvi sa na mňa, je to všetko časť plánu.“

Snape sa na neho pozrel veľmi bozku-odpudivým spôsobom.

„Bol to Hermionin plán, nie môj,“ povedal precítene Harry.

Snape naňho zagánil a nevyzeral, že by ho to ubezpečilo.

Harry potreboval všetku svoju odvahu, aby pristúpil o ďalší krok bližšie.

„Predpokladám správne, že na moje osobné pocity sa v tejto záležitosti nebudú brať žiadne ohľady?“ doslova zasyčal Snape.

Harry naňho hodil vražedný pohľad. „Ani ty nie si práve môj vysnívaný typ. Poďme na to, nech už to máme za sebou.“

Snape sa nepohol, len sa na Harryho díval so zvláštnym výrazom na tvári – takmer nervózny, pomyslel si Harry.

„Hm,“ povedal Harry. „Hm, skrátka sa nehýb. Hermiona povedala, že by to malo zabrať okamžite.“ Takmer okamžite, dodal jeho zradcovský mozog.

Postavil sa na špičky, aby dosiahol na Snapove ústa, čo ho tak vytočilo, že si všimol, že sa nič nestalo iba keď bolo po všetkom. Snapove pery boli teplé a suché a ten letmý dotyk nebol tak hrozný, ako sa Harry obával. Podobné ako bozkávať Hermionu. Až na to, že Hermionu nebozkával na pery, lebo Ron by ho zabil. A Hermiona by na neho negánila tak mrazivým pohľadom, dokonca aj keby ju pobozkal, napriek Ronovi.

„Aké romantické,“ protivne povedal Snape. „Nedá sa však nevšimnúť si, že sa nič nestalo, pán Potter.“

Harry sa pokúsil spomenúť si na Hermionine pokyny. Povedala niečo o starej mágii, a o krvi a slinách a... oh. Dočerta, pomyslel si Harry, ešte aj krv by bola lepšia než toto. Keď mu Ron povedal, že sa bude musieť vykusovať so Snapom, on naozaj myslel vykusovať – s, blé, jazykmi a so všetkým. Toto bude zlé. Harry uvažoval nad tým, či to má Snapovi vysvetľovať, ale ten muž sa na neho díval  zvláštnym, z časti pohŕdavým, úplne nepopísateľným pohľadom a on si nebol istý, či sa cíti dosť silný na to, aby to bol schopný vyjadriť slovami.

Tak to teda ani neurobil, len sa pohol vpred, jednou rukou Snapa pevne pritisol k stene, druhou mu vošiel do vlasov a pritiahol si jeho hlavu dolu, aby sa stretla s tou jeho. Bol to zúfalý bozk, ale toto boli zúfalé opatrenia a keby sa zastavil a popremýšľal nad tým, mohol by rovno zomrieť pri pomyslení na to, čo ide spraviť.

Na malú chvíľu zmrazenú v čase mu Snape vôbec neodpovedal, pod Harryho útokom sa držal  prísne a vyrovnane. Potom sa v ňom evidentne niečo zlomilo a začal bozk opätovať s niečím, čo vyzeralo ako rozpálený hnev.

Harry bol zdesený zistením, ako dobre sa Snape bozkával. Pocity, ktoré Snapove pery vyvolávali na jeho, jeho kosti, ktoré vrážali do Harryho na mieste, kde sa ich telá stretávali Harryho rozpálili nezvyčajným, takmer neznesiteľne erotickým spôsobom. Harry sa k Snapovi pritlačil pevnejšie a Snapove prsty sa mu zaťali do pleca.

Harry zo seba vypustil mimovoľné „au,“ a Snape okamžite povolil svoj stisk, jeho prsty prekĺzli okolo Harryho krku spôsobom, po ktorom mu celé vnútro podskočilo.

Bozkávať Snape nemalo byť takéto.

Harryho pokožka začala vibrovať a on si uvedomil, že sa to ozýva ten elixír. Bolo to teraz alebo nikdy.

Pritisol sa k Snapovi ešte pevnejšie, vyrovnal ich telá. Snape zo seba vydal zvuk, ktorý nebol práve protestom, keď do seba ich boky narazili a Harry vsunul svoj jazyk do Snapových úst a dúfal.

Snape sebou trhol, ale ten pohyb ho iba vtisol hlbšie do Harryho objatia.

Harry sa cítil veľmi zvláštne. Celá jeho pokožka, jeho vnútornosti, dokonca aj jeho vlasy akoby vibrovali a – čo bolo najhoršie – nedokázal rozlíšiť, či na neho takto vplýval ten elixír alebo Snape. Pretože ten bozk bol vlhký, ale spôsobom, ktorý nemal nič spoločné ani s Čcho, ani s Ginny, ani so žiadnou z jeho (aj keď menej početných) známostí. Bolo to ohnivé a sexi a... a... fantastické. Neexistoval žiaden iný spôsob, akým to popísať. Snapov jazyk sa pohyboval proti Harryho jazyku akoby to Snape skutočne vychutnával a bol nežný a na zbláznenie a toto bol pôžitok aj mučenie zároveň.

A potom si Harry s ohavne bolestivým trhnutím naraz uvedomil tri veci. Prvá: elixír fungoval. Druhá: bol úplne a kompletne vzrušený. A tretia: podobne na tom bol aj Snape.

Ale predtým, než mohol spracovať tieto mätúce body, bolesť ho ochromila. Vždy si myslel, že premiestňovanie je dosť zlé, ako keď vás rybársky háčik ťahá za vnútornosti, ale tento pocit bol milión, milión krát horší. Pred očami sa mu zatmelo.

Harry sa prebudil v úplnej tme a sťažka sa opieral o kostnatú postavu. „Čo...“

„Si hore,“ povedal Snape a jeho hlas bol naplnený mrazivou zúrivosťou, po ktorej sa Harry cítil mimoriadne nervózne. „Výborne. Možno by si mi mohol vysvetliť, kde presne to sme a prečo by som mal uprednostniť toto tmavé miesto pred svojou bývalou celou?“ Snape sa zamrvil a Harry si uvedomil, že to rameno bolo z nevysvetliteľných dôvodov ešte stále obkrútené okolo neho. „Koniec koncov,“ pokračoval Snape, ktorý sa očividne rozohnil na túto tému, „nech už bola akokoľvek nepríjemná, moja cela v Azkabane mala negatívne vlastnosti ako svetlo, alebo dvere, aj keď som nikdy nedúfal, že z nich niekedy vyjdem von.“

„O tom, čo sa stalo predtým...“ začal Harry, cítil sa nepohodlne a žmúril do tmy.

Snapovo rameno ho okamžite pustilo, akoby tam nikdy predtým ani nebolo.

„Keďže viem odhadnúť záležitosť, ktorú chceš so mnou prediskutovať, Potter,“ mrazivo povedal Snape, „Dovoľ mi aby som ťa informoval, že táto téma celkom určite nie je otvorená na diskusiu. Nikdy. Vyjadril som sa dosť jasne?“

„Prečo nie?“ opýtal sa Harry, mierne podráždený. „To som bol tak strašný?“

Snape zo seba vydal nepopísateľný zvuk a zhlboka a nahlas sa nadýchol. „To, Potter, s tým nemá vôbec nič spoločné,“ zasipel.

„Takže som bol?“ povedal nahnevane Harry. „Nuž, nevyzeralo to, že by si sa sťažoval...“

„Zmĺkni!“ doslova zakričal Snape.

Harry ustúpil, prekrížil si ruky na hrudi a zagánil do tmy. „Kde dočerta to sme?“

Snape nepovedal nič, ale Harry si aj tak vedel veľmi dobre predstaviť jeho pohŕdavý pohľad.

„Nuž, Hermiona povedala, že to bude bezpečné miesto, takže som si istý, že je to v poriadku,“ povedal Harry a zodpovedal tak svoju vlastnú otázku a snažil sa znieť presvedčene. „Hľadal si vôbec nejaký vypínač?“

Snape si odfrkol. „Bezočivý fagan. Všimol som si, že nemáš pri sebe svoj prútik.“

Harry sa zamračil. „Samozrejme, že nie. Asi ťažko by ma s ním vpustili do tvojej cely. Hermiona ho drží u seba z bezpečnostných dôvodov.“

Podľa zvuku Snapovho dýchania sa dalo usúdiť, že Snape sa snaží ovládať a nevybuchnúť. „Sme v malej, úplne prázdnej miestnosti bez okien, dverí, vetracích šácht, nábytku – v skratke, Potter, toto je miestnosť pozbavená zmyslových stimulov, a také som v živote videl len na Malfoyovom sídle. Musím ti vyhláskovať, kde presne sme, alebo dokážeš pochopiť moje slová?“

„Čože?“ zalapal po dychu Harry. „Malfoyovo sídlo?“ zamračil sa. „Nuž, myslím, že to je dosť bezpečné. Je pod kontrolou ministerstva. Som si istý, že Hermiona už všetko vybavila.“

Snape zo seba vydal podráždený zvuk. „Sme v miestnosti pozbavenej zmyslových stimulov, Potter. Ak budeme kričať, nikto nás nezačuje. Neexistuje žiaden možný spôsob úniku zvnútra a iba malá šanca, že miestnosť objavíš zvonka, ak si o jej existencii predtým nevedel. Vie vôbec slečna Grangerová, že táto miestnosť existuje, Potter?“

„Ja...“ Harry prehltol. „Som si istý, že áno,“ povedal, aj keď sa veľmi istý práve necítil.

Pár minút tam sedeli v tichu.

„Navrhujem, aby sme sa rozprávali,“ kyslo povedal Snape. „Čím dlhšie budeme bez zmyslovej stimulácie, tým rýchlejšie sa zbláznime.“

„Nuž, pravdepodobne najprv umrzneme na smrť,“ zamrmlal Harry. „Tu dolu je strašná zima.“

Snape nepovedal nič, ale o malú trápnu chvíľu ticha neskôr sa prisunul bližšie k Harrymu. Harry nadskočil, keď mu Snape prešiel prstami po tvári jemne ako duch. Snapove prsty boli chladné na jeho pokožke, ktorá sa rozpálila zahanbenou, napoly vzrušenou horúčavou vyvolanou Snapovým jemným dotykom.

„Nezdá sa mi, že by si bol v bezprostrednom ohrození vytvorenia omrzlín,“ sarkasticky povedal Snape, ale v hlase mal náznak pobavenia. „Myslím, že to prežiješ.“

Harry nepovedal nič a potom „Nie som tak strašný!“ nečakane vybuchlo z jeho úst. Zastonal sám nad sebou. Práve znel ako odúvajúci sa školák.

Nastalo hrobové ticho. „To bolo absolútne neprístojné,“ zasyčal Snape nízko posadeným hlasom. „Som tvoj učiteľ...“

„Nie, nie si,“ vložil do rozhovoru Harry.

„Neprerušuj ma,“ prísne mu povedal Snape. „Ak si týmto musíme prejsť, tak prosím buď tak láskavý a aspoň ma počúvaj.“

„Ale ja nevidím dôvod...“

„Stačilo!“ vykríkol Snape. „Pokúšaš moju trpezlivosť až za jej hranice. Zdá sa, že tebe nestačí, keď si ma nanútil do neželanej fyzickej intímnosti, ale teraz si ešte musíš zisťovať, či sa mi daný intímny akt páčil a nútiť ma hodnotiť tvoj výkon! Viem, že o mne zmýšľaš ako o úbohom, ale...“

„Nezmýšľam,“ ticho povedal Harry. „Obdivujem ťa. Nikto iný by nedokázal nič také, čo si spravil počas vojny ty.“

Nastalo ďalšie ticho.

„Prepáč,“ zašepkal Harry.

Ďalšie ticho.

„To ja by som sa mal ospravedlniť,“ pomaly povedal Snape, akoby ho vyslovenie tých slov bolelo. „Si ešte mladý. Zriedkavo beriem ohľad na pochabosť mladých, ale možno že v tomto prípade...“

„Nie som tak mladý,“ zamrmlal Harry.

„To áno,“ pripustil Snape. „Dosť starý na to, aby si sa v tom vyznal, nepochybne.“

Harry sa zamračil do tmy. Ešte stále nedostal svoju odpoveď. „Snape...“ začal a potom zaváhal.

Nastalo už zase ďalšie ticho.

„Nie,“ odrazu povedal Snape a znel mimoriadne podráždene. „Keďže vyžaduješ, aby som ti to vysvetlil do podrobností,“ zasyčal, „Nie, nebol si strašný, ako si sa tak výstižne vyjadril. Tvoj výkon bol viac než znesiteľný. Slečna Weasleyová by mala vzdávať hold nebesiam. A teraz sme túto tému úplne vyčerpali, pán Potter. Odmietam sa dať ďalej lákať.“

Harry s otvorenými ústami civel do tmy a cítil sa, akoby sa červenal od hlavy až po päty. Toto bola najväčšia pochvala, akú kedy od Snapa počul. Ak vzal do úvahy Snapov štýl vyjadrovania, ten muž sa doslova rozplýval.

Harry zažmurkal. „Už viac s Ginny nechodím,“ pevne povedal. „Rozišli sme sa.“

„Naozaj?“ stručne povedal Snape.

„Áno,“ povedal Harry tak trochu pochmúrne. „Opýtala sa ma, či by som radšej pobozkal Rona alebo ju. Neuhádol som správnu odpoveď.“

Od Snapa sa ozval slabý nádych, ale inak žiadna odpoveď.

Harry sa čudoval, či sa už išiel zblázniť, keď odhaľuje také veci práve Snapovi. Ale určitým spôsobom, keď takto spolu sedeli v naprostej tme, bolo to akoby si znova dopisovali. A Harry mal rád toho muža, ktorý mu napísal tie listy. Bol síce sarkastický, to áno, ale za jeho slovami sa skrýval skôr humor a nie zlomyseľnosť.

„Snape...“ opatrne začal Harry.

Snape sa zamrvil a Harry vedľa seba cítil Snapovo teplo, keď sa k nemu čiastočne obrátil. Jeho vlasy sa na moment obtreli o Harryho líce, keď Snape nesprávne odhadol vzdialenosť medzi nimi a prudko sa o kúsok stiahol. Harry si silne uvedomoval prítomnosť Snapovho ramena popri svojmu vlastnému, ako sa Snapovo stehno obtieralo o neho.

„Áno?“ povedal Snape trochu podráždene.

„Môžem ťa znovu pobozkať?“

Snape sa pri tomto skutočne strhol, stuhol vedľa neho v mrazivom odmietnutí.

„Prepáč, zabudni na to, vidím, že nemáš záujem,“ rýchlo zamrmlal Harry a cítil sa ako hlupák. Čo do čerta si len myslel? V akom vesmíre to žije, keď si myslí, že bozkávať Snapa pretože sa mu to páči by bol dobrý nápad? Ale do Merlina, tak veľmi to chcel, s naliehavosťou, ktorá ho šokovala. Celé jeho telo bolo napäté túžbou. Čudoval sa, či sa už nezbláznil, keď chce takú vec.

„To by nebol dobrý nápad,“ stuhnuto povedal Snape.

Harry sa zamračil, keď nad tým zauvažoval. „Chceš tým povedať, že máš záujem?“

„A to určite nie je témou rozhovoru.“

„Nuž, tak dobre,“ stratil trpezlivosť Harry. „Namiesto toho, aby sme robili niečo príjemné, aby sme zabili čas, než v tejto otrasnej diere zomrieme, poďme sa o tom pohádať, dobre?“

„Nebolo by to správne,“ vyrazil zo seba Snape akoby cez zaťaté zuby. „Len čo by sme sa vyslobodili, hlboko by si to oľutoval a ja nemám žiadne pochybnosti, že keby sme sa do tak nezmyselnej akcie pustili, skutočne by nás aj vyslobodili. Zo svojich hlbokých a bolestivých skúseností viem, Potter, že je lepšie ani nezačať ak vieš, že ťa to nakoniec strápni a poníži.“

„Prečo stále o všetkom len tak melieš?“ opýtal sa podráždene Harry. „Nemôžeš aspoň raz vysloviť vetu, ktorá by mala menej než sto slov? Pozri, Snape, viem, že celá táto situácia je tak trochu zvláštna, ale nevidím v tom žiaden skutočný problém. To – predtým – bolo to naozaj dobré. Nechcel by si to spraviť znova?“

„Každý by musel byť úplný a kompletný blázon, aby ťa nechcel pobozkať, ty hlupák, ale snažím sa ti tu vysvetliť, že to vôbec nie je témou rozhovoru!“

Harry sa rozhodol, že slovami nijako nepresvedčí Snapa, ktorý očividne trpel nejakou osobnou traumou, do ktorej sa Harrymu práve nechcelo púšťať. Pomyslel si, že Snape ho poznal ako dvanásťročného chlapca a ak ho neodstrašilo to, tak potom nevedel, čo by ešte mohlo. Toto chcelo činy, nie slová.

Presunul sa k Snapovi, zdvihol jednu ruku, aby si našiel jeho tvár a zamieril. Snape odvrátil hlavu preč, ale nie dostatočne rýchlo. Harryho ústa našli jeho krk a zdalo sa byť celkom v poriadku, keď si odtiaľ prebozkáva cestičku hore. Snape zo seba vyrazil nezrozumiteľný zvuk a Harry sa na jeden úder srdce zastavil, predtým než pokračoval a prelízal sa pomalou čiarou smerom k Snapovmu uchu.

Pri tomto Snape prudko vydýchol a povedal malé „oh,“ tichým, zvláštnym spôsobom. Takmer, pomyslel si Harry, akoby nikdy nikoho predtým nenapadlo urobiť mu niečo také. Harryho srdce vynechalo jeden úder. Nie že by on práve išiel vyhrať nejakú cenu za skúsenosti, ale Snape predsa určite už...

„Prestaň,“ povedal Snape mrazivým, nezaujatým tónom.

Harry tak okamžite aj urobil, odtiahol sa preč a odsunul sa tak, aby sa Snapa nedotýkal žiadnou časťou svojho tela. Líca mu horeli. Odmietnutý! Odmietnutý práve Snapom, zo všetkých ľudí na svete. A teraz tu vyhladuje na smrť, uväznený v príliš malej miestnosti v spoločnosti muža, ktorý k nemu očividne necítil nič iné než opovrhovanie. Bolo hlúpe si myslieť, že Snape by... Zamračil sa. By čo? By sa poddal Harryho hormónom? Nechal sa využiť a potom bol odhodený preč, keď ich vyslobodia? Nebolo až tak ťažké prísť na to, čo si Snape myslel. Harryho odrazu ochromil pocit viny a zmätku. Nechcel predsa vzťah so Snapom, alebo áno? Áno?

„Dočerta,“ povedal a potom si uvedomil, že to povedal nahlas. „Prepáč.“ Krivo sa usmial. Čoho sa bál, že bude Snape strhávať body? „Niekedy som tak natvrdnutý. Vážne je mi to ľúto. Do Merlina.“ Harry potriasol hlavou. „V týchto veciach veľmi dobrý nie som, pre prípad, že by si si ešte nevšimol.“

Snape vydal zvuk, takmer akoby sa zasmial. „V oblasti „nebyť v tých veciach veľmi dobrý“, Potter, ťa zvysoka a zďaleka predbehnem. Je to...“ Snape sa zastavil, „trápne,“ sucho dokončil. „Život mi málokedy podhodil do cesty takého príležitosti. Nie som zvyknutý sa s nimi vysporiadať.“

„Okej,“ povedal Harry, trochu omráčený, že Snape sa s ním rozprával ako s dospelým, naozaj mu povedal niečo osobné.

„Čo by som len dal za pohárik tvrdého,“ túžobne povedal Snape. Povzdychol si a potom sa ozvalo zašuchtanie, keď sa presunul bližšie k Harrymu.

„Bolo by to prijateľné, keby som...“ začal Snape veľmi formálnym tónom hlasu.

„Áno,“ pevne povedal Harry.

„Potter, nevieš, čo som chcel povedať,“ sucho poznamenal Snape. „Mohol by som ťa napríklad požiadať, či by som ti nemohol vytiahnuť mozog von cez nos a jesť ho lyžičkou.“

Harry sa zasmial. „A chceš?“

Snape si odfrkol. „Priznávam, že zatiaľ čo ma tá predstava určitým spôsobom láka, ja...“ odmlčal sa a zhlboka sa nadýchol.

Harry trochu podskočil, keď cítil, ako ho Snapove prsty chytili za bradu a zaklonili jeho hlavu dozadu, potom sa prestal hýbať. Snapove pery sa prekrásne a pomaly obtierali o Harryho. Pár minút si Harry neuvedomoval nič iné než ten jemný pomalý dotyk perí pokrývajúcich jeho vlastné. Snape bol priam bolestivo nežný, jeho ľahké, jemné bozky ho dráždili a rozčuľovali.

Snape sa zastavil a o kúsok sa odtiahol. „Ja...“ začal, znejúc takmer spanikárene a vôbec nie tak ako znel obvykle.

Harry sa naklonil dopredu a pritiahol Snapa k sebe. Ich pery do seba narazili a odrazu ten bozk vôbec nebol nežný. Snapove prsty boli zapletené v Harryho vlasoch tak pevne, až ho to takmer bolelo a jeho dych z neho prudko vyrážal von. Keď otvoril ústa, aby Harryho jazyku povolil vstup, Harryho srdce bilo tak prudko, až sa čudoval, či vôbec prežije ich stretnutie.

Harry sa vyslobodil a Snape začal rozprávať, ale Harry mu zavrel ústa bozkom a zatlačil ho dolu na dlážku. Ich boky do seba narazili a Snape sa hlasno a prudko nadýchol, keď sa ich erekcie o seba obtreli cez látku šiat.

Harry priam hriešne túžil, aby zo Snapa dokázal vylákať nejaký zvuk. Jemne sa pohyboval proti Snapovi a obrátil sa, aby sa mohol pomazliť s jeho hrdlom. Jeho vlastné telo pulzovalo tiež a on sa zo všetkých síl snažil nelapať po dychu.

Snapove prsty sa vsunuli do Harryho vlasov a jeho druhá ruka sa zdvihla aby mohla Harryho objať okolo hrude. Harry netušil, či sa mu tým snaží zabrániť v pohybe alebo ho povzbudiť a tak sa o Snapa znova pomaly obtrel a prisal sa perami na jeho hrdlo.

Snape sa pod ním vzopäl a zamrmlal „dopekla,“ po ktorom sa Harrymu točila hlava túžbou, už len kvôli čistej nesprávnosti toho slova, ktoré vyšlo zo Snapových úst.

Harry sa na Snapovi neustále vrtel, pritláčal vlastní erekciu k Snapovej, dokiaľ celé jeho telo nespievalo túžbou a Snape ho bozkával tak ohnivým bozkom, až hrozilo, že sa urobí. Spomalil a zúfalo sa snažil predĺžiť pocity, ktoré vybuchovali v jeho tele a každý dotyk jeho slabín so Snapovými premenili na rozkoš a zároveň utrpenie.

Snape odtiahol svoju hlavu preč. „Prestaň,“ vydýchol, „ibaže...?“

Harry sa teraz rozhodne nemienil zastaviť, nie keď sa mu podarilo Snapovi takmer vziať reč. Okrem toho si nebol istý, či by to vôbec dokázal, dokonca aj keby chcel, tak blízko bol k vyvrcholeniu. Óóóh. Snape sa pod ním vzopäl do oblúka, keď Harryho jazyk pohladil ten jeho a tlak Snapovej erekcie na ňom bol skrátka príliš. Harry sa zachvel a vyvrcholil, pred očami mu pohrávali iskričky.

Snape zastonal a zamrmlal „dočerta,“ celé jeho telo pulzovalo, až dokiaľ nevybuchol, ťahajúc Harryho za vlasy s takou silou, že Harry nedokázal potlačiť zhíknutie.

Dychčiac obaja ležali na kope, keď sa vysporiadali s poslednými záchvevmi. Harry sa čudoval, aká bola správna etiketa, keď ste práve doviedli svojho bývalého nepriateľa k tomu, aby sa urobil do nohavíc. Čudoval sa, prečo mu nie je hnusné to, čo spolu robili so Snapom a mierne panikáril, keď si uvedomil, že by zašiel oveľa ďalej, keby vedel, čo vlastne robí. A on chcel zájsť ďalej, oveľa ďalej. Snažil sa logicky si to premyslieť, ale jediné, na čo sa dokázal sústrediť bolo, ako veľmi chce vidieť Snapovu tvár, keď sa urobí a – Merlinove gule, musel sa zblázniť – v skutočnosti by sa mu veľmi páčilo randiť so Snapom, pravé rande s vínom a bozkávaním a veľkou, mäkkou posteľou.

„Potter,“ povedal Snape a znel mierne podráždene.

„Áno?“ opýtal sa Harry a hlava sa mu ešte stále točila z jeho myšlienok.

„Síce si veľmi cením romantické gesto tvojej plnej, slonej váhy zatláčajúcej ma na studenú, tvrdú dlážku...“

Harry z neho okamžite zliezol dolu. „Prepáč,“ povedal a potom sa zasmial. Pokožka na hlave ho bolela. „Máš nejaké zrkadlo? Chcel by som sa pozrieť, či si mi na hlave nechal vôbec nejaké vlasy.“

Ozvalo sa odfrknutie. „Ospravedlňujem sa,“ povedal Snape ale neznel, že by mu to bolo nejako ľúto.

Obaja sa posadili.

„Au,“ zamrmlal Snape.

„Čo bolí?“ opýtal sa Harry a cítil sa mierne previnilo.

„Čo nebolí?“ úsečne odpovedal Snape.

Harry prevrátil očami. Bolo by to príliš, požadovať od post-orgazmického Snapa, aby bol o niečo mäkší než obvyklý Snape. Zaťahal za Snapa, ktorý sa zdráhavo obrátil a začal masírovať jeho ramená.

Snapovi sa zasekol dych v hrdle. „Čo...“ prečistil si hrdlo. „Čo to robíš, Potter?“

„Volá sa to masáž,“ povedal Harry a pomaly povedal. „Masssáž.“[1] Uškrnul sa. „Bolí ťa chrbát z tej dlážky, však? Toto je to najmenej, čo môžem pre teba spraviť.“

„Samozrejme,“ povedal Snape, ale znel neisto. Vtom Harryho prsty natrafili na tuhý bod a Snape sa mierne uvoľnil. Harry pokračoval, až dokiaľ ho neboleli prsty a potom jemne stisol Snapovo rameno.

„Hotovo.“

Snape sa obrátil a oprel sa čiastočne o stenu, čiastočne o Harryho. „Ďakujem ti,“ povedal prekvapeným hlasom. „To bolo – mimoriadne príjemné.“ Odmlčal sa. „Celé to bolo príjemné,“ dodal a znel veľmi mrzuto, akoby Harryho vyzýval, aby sa to pokúsil poprieť.

„Áno,“ povedal Harry s úškrnom. „Úžasné.“ Zasmial sa. „Aj keď by bolo fajn zájsť si do kúpeľne.“

Snape si jemne odfrkol. „Nuž, keď nejakú nájdeš, daj mi vedieť.“

Harry do Snapa jemne žďuchol. „Ha ha.“

„Ah, Potter, úroveň tvojich inteligentných a vtipných odpovedí ma nikdy neprestane udivovať,“ povedal Snape ale v jeho hlase zaznel pobavený tón.

Nastalo ticho, ale nebolo úplne nepríjemné.

„Snape,“ začal Harry. „Keď sa odtiaľto dostaneme von...“

„Áno, ja viem, Potter,“ povedal Snape a odrazu znel veľmi unavene a podráždene.

„Čo vieš?“ opýtal sa Harry celý zmätený. Práve sa rozhodol, že nič nestratí, keď pozve Snapa na pohárik. Ako mohol Snape vedieť, na čo práve myslel?

„Som celkom dobre pripravený na tvoje popieranie, Potter,“ mrazivo povedal Snape. „Môžem ťa uistiť, že sa asi iba ťažko budem vychvaľovať o našom stretnutí. Máš moje slovo, že ak niekto začuje o tom, čo sa tu udialo, určite to nebude odo mňa.“

„Oh,“ povedal Harry. Začervenal sa od hnevu. Ako sa Snape opovažuje myslieť si, že je taký. „Chcel som sa ťa opýtať, či by si si nechcel so mnou zájsť na pohárik.“

Nastalo ticho.

„Nuž, tak chcel by si?“ opýtal sa nahnevaný Harry. „Nechápem, prečo máš o mne tak nízku mienku,“ pokračoval Harry a rozčuľoval sa čoraz viac.

„Ani ma len nemáš v láske, Potter,“ vyštekol Snape. „Musí byť aj niekto iný...“

„Fajn. Mohol si skrátka povedať nie, vieš. Nezabilo by ťa, keby si bol aspoň raz ku mne milý.“

„... koho môžeš otravovať týmito nezmyslami.“ Snape sa odmlčal. „Čože?“

„Čo tým myslíš „čože“? A čo tým myslíš „nezmysly“?“

„Rozumiem správne, že tvoja ponuka bola úprimná?“ pomaly sa opýtal Snape a znel udivene.

„Inak by som sa nepýtal,“ zamrmlal Harry a cítil sa ako idiot.

„Už len tá predstava je absurdná,“ povedal Snape. Sardonicky sa zasmial. „Ale priznávam sa k nie bezvýznamnej zvedavosti, kam až nás zatiahnu výšiny tvojho šialenstva, takže nie som úplné averzný voči tomu nápadu.“

Harry sa zamračil. „To bolo áno?“

„To bolo možno, Potter,“ ostro odpovedal Snape. „Ešte stále očakávam, že keď odtiaľto vyjdeme sa s veľkou pravdepodobnosťou jeden krát pozrieš na môj výzor a spomenieš si na všetky pádne dôvody, prečo by toto bol úplne šialený nápad.“

„Ty o sebe nemáš veľmi vysokú mienku, však?“

Snape si odfrkol. „Som si celkom dobre vedomý vlastných nedostatkov, Potter. Už dávno predtým, než si sa ty vôbec narodil sa dostalo do mojej pozornosti, že nie som žiaden krásavec a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie je žiadne potešenie mať ma pri sebe naveky.“

„Nevyzeráš až tak zle,“ povedal precítene Harry a potom sa cítil trochu trápne kvôli slovám, ktoré použil. Bol si nepríjemne vedomý, že si kedysi myslel, že Snape je škaredý. Teraz už o tom nebol tak presvedčený. Snape síce nebol veľký krásavec, ale potom ani on, Harry, by žiadnu cenu súťaže krásy nevyhral, pomyslel si, nie s jeho vychudnutou postavou, neposlušnými vlasmi a príšerným zrakom.

„Kompliment, po ktorom aj napriek jeho ľúbeznosti nepadám do kolien,“ sucho povedal Snape.

Harry sa zasmial. „Áno, prepáč. Si...“ mierne spanikáril a potom sa uvoľnil. „Ty si skrátka ty. Ja neviem. Páčiš sa mi taký, aký si.“ Uškrnul sa. „Tak toto bolo buď naozaj hlúpe alebo skutočne hlboké.“

Snape sa nepatrne zasmial. „Budeš odo mňa žiadať v odpoveď súhlasné potvrdenie tej nezmyselnej vety, alebo berieme môj názor ako daný?“

„Takže definitívne hlboké,“ uškrnul sa Harry. Potom ho prekvapilo vlastné zívnutie. „Merlin, som ale unavený.“

Snape nepovedal nič, len sa natočil, pritiahol Harryho dolu, takže jeho hlava spočívala  jeho lone. „Tak spi, idiotský chlapec.“

Harry sa ospalo zasmial a urobil si pohodlie. Netrvalo to dlho a zadriemal.

Hermiona zapišťala, keď sa jej konečne podarilo otvoriť dvere do tej temnej miestnosti a uvidela, ako na ňu Snape zlovestne gáni a na ňom sa rozvaľuje bezvedomý Harry.

„Dali ste si na čas, slečna Grangerová,“ povedal kyslo.

„Čo ste urobili Harrymu?“ opýtala sa Hermiona a prútik držala ešte stále zdvihnutý.

„Neotrávil som ho, ani som naňho nezaútočil tupým predmetom, ak sa ma pýtate na to,“ odpovedal Snape. „On spí, slečna Grangerová.“

Hermiona sa začervenala. „Samozrejme. Je mi to ľúto. On len vyzeral...“

„A vy ste si skrátka vytvorili vlastný záver,“ povedal Snape a gánil na ňu.

Hermiona otvorila ústa, aby sa s ním hádala, ale potom ich znova zatvorila. Pozorne sa pozrela na scénu pred sebou. Snapova ľavá ruka zľahka spočívala na Harryho bruchu a pravá podopierala Harryho hlavu. Bolo to takmer romantické... Zalapala po dychu.

Snapove oči sledovali jej pohľad. Nadobudol ešte chladnejší výraz, ale jeho líca sa sfarbili na ružovo.

„Som rada, že ste sa s Harrym lepšie spoznali,“ povedala Hermiona, dôverujúc svojim inštinktom. Snape a Harry? Snape a Harry? Nuž, na svete sa stávali aj nepravdepodobnejšie veci, a kto už bola ona, aby sa sťažovala, hlavne keď bol Harry šťastný. Harry si zaslúžil mať lásku niekoho neskonale verného, kto by ho miloval kvôli nemu samotnému a koho hlavu by nezamotala jeho reputácia Chlapca Ktorý Žil. A to na Snapa rozhodne platilo.

Snape vyzeral, akoby chcel povedať niečo naozaj nepríjemné, ale vtom sa Harry zavrtel a prerušil ho v polovici úškľabku.

Snapove ruky sa z Harryho okamžite stiahli, akoby tam nikdy neboli, všimla si Hermiona. Takže Snape nechcel, aby Harry vedel, ako veľmi mu na ňom záleží, pomyslela si. Ten muž bol vážne idiot. Čudovala sa, či bude musieť spraviť niečo, čím by ich postrčila správnym smerom, alebo či na to Harry príde aj sám.

Harry sa zobudil s veľmi zmätenými pocitmi a na moment nemal ani potuchy, kde vlastne je. Potom sa uškrnul, keď zbadal svetlo prúdiace do miestnosti. „Hermiona, si to ty?“ opýtal sa, žmúriac, keď hľadal okuliare.

Snape mu ich ticho podal. Keď sa ich prsty dotkli, Harryho srdce sa prudko rozbúchalo. Očividne boli zachránení a Snape – Harry si nasadil okuliare a izba sa okamžite zaostrila. Snape vyzeral mimoriadne... Snapovsky, jeho výraz chladný, prísny a neprístupný. Harry sa naňho placho usmial, ale Snape mu úsmev neopätoval.

Harry sa s námahou postavil, jeho končatiny boli ešte stále napoly stŕpnuté. Ponúkol ruku Snapovi, ale ten muž si len popod nos zamrmlal niečo nepochybne nepríjemné a nedočkavo ho odstrčil nabok.

„Poďme sa niekam pohodlne usadiť,“ povedala Hermiona. „Obývačka je hneď tuto vonku.“ Opustila miestnosť, ktorej prah dverí bol zaliaty svetlom.

„Ja...“ povedal Harry a zastavil, neistý, čo chce vlastne povedať. Chcel Snapovi povedať, že sa cíti trápne a hlúpo a je, oh, tak nadržaný a uľavilo sa mu a je šťastný a vystrašený z toho, čo všetko sa stalo a to všetko naraz. Ale nevedel, ako to dať do slov, aby si nevyslúžil Snapov hnev a tak nepovedal nič. Snapov výraz veciam práve nepomáhal.

„Neobťažuj sa, Potter,“ trpko povedal Snape a vyrútil sa smerom k dverám a von.

Harry ho rýchlo nasledoval. Prišli do luxusne vybavenej obývačky s hrejivým ohňom. Snape sedel na gauči a tváril sa vražedne a Hermiona sa stúlila do kresla oproti nemu.

Harry sa pomerne váhavo posadil vedľa Snapa, neistý, ako má ďalej pokračovať. Bolo šokujúce skutočne vidieť Snapa, po všetkom čo sa stalo. Nebol to však zlý šok, ale vzrušujúci, nervy drásajúci pocit, kvôli ktorému sa cítil ešte neschopnejší než obvykle. Mal zvláštne zviazaný jazyk. A teraz Snapa očividne nejako urazil, aj keď si nebol celkom istý ako. Čo, to snáď od neho Snape očakával, že ho vezme do náruče pod Hermioniným bystrým pohľadom alebo niečo také? Hodil pohľad na Snapa, ktorý mŕtvo civel rovno pred seba. Nie, rozhodne si pomyslel Harry, bol si istý, že v tom to nebolo.

„Takže, ako to vyzerá? Kedy môžeme odísť?“ opýtal sa Harry Hermiony.

Snape vyzeral ešte nahnevanejšie, celé jeho telo stuhlo.

„Oh, Harry, vieš, že to nie je také jednoduché,“ vyčítavo povedala Hermiona. „Informovali sme médiá, že to my sme oslobodili Snapa a oni nám teraz pomáhajú viesť kampaň proti ministerstvu. Nemalo by to trvať dlho a môžeme profesorovi Snapovi dohodnúť ďalší súdny proces. Sme až po uši zahrabaní v právnikoch. Vieš, Harry, toto pravdepodobne nebol ten najjednoduchší spôsob, ako odtiaľ dostať profesora von.“

„Áno, ale fungovalo to, nie?“ povedal Harry s úškrnom. „A Malfoyovo sídlo je oveľa lepšie než Azkaban. Odhadujem správne, že nikto iný nevie, že sme tu?“

Hermiona potriasla hlavou. „Len Kingsley. Prepáčte, že ste museli pristáť v tej miestnosti. Toto miesto sa predtým len tak hemžilo aurormi. Museli sme si byť istí, že vás nenájdu.“

„To je v poriadku,“ povedal Harry. „Nebolo to tak strašné.“

Snape vyzeral, akoby vedľa neho išiel vybuchnúť.

„Nuž, ak nemôžeme odísť, mohla by si aspoň zariadiť, aby nám dnes večer doručili nejaké naozaj dobré jedlo, s vínom a tak?“ váhavo sa opýtal Harry. Hodil pohľad bokom na Snapa. „Mám rande.“

Snape sa obrátil a civel naňho. „S kým?“ opýtal sa mrazivým tónom.

„S tebou, ty trúba pojašená, ak len nechceš, aby som zjedol dve jedlá sám, zatiaľ čo ty sa budeš odúvať v kútiku,“ rozhodne povedal Harry a snažil sa nečervenať.

Hermiona si prečistila hrdlo a vyzerala akoby sa pokúšala neusmievať. „Samozrejme, Harry. Pripravím všetko potrebné.“ Postavila sa a prešla ku kozubu. „Celé toto miesto je pod mocnými ochrannými kúzlami, takže môžete ísť, kam sa vám zachce. Len nevychádzajte von. Zajtra sa tu zastavím.“ Zažmurkala na Harryho, ktorý na ňu ohromene zízal a zmizla v kozube.

Harry pozbieral všetku svoju odvahu a pozrel sa Snapovi do očí. „Vyzerá to, že tu nejakú dobu pobudneme,“ povedal. „Je to vo poriadku?“

Snape sa naňho hĺbavo pozrel naspäť. „Nevidím, že by som v tejto situácii mal nejako na výber,“ povedal. Jeho pery sa skrútli vo výraze najbližšie podobnom úsmevu, aký uňho Harry kedy videl. „Ale možno to bude znesiteľné.“

Harry sa presunul k Snapovi na gauči bližšie a s pobavením si všimol, že muž vyzeral trochu prekvapený. Načiahol sa, srdce mu prudko búšilo a pritiahol si Snapa k sebe, aby ho letmo pobozkal. Keď sa Harry odtiahol, Snapov výraz bol pokojný, ale jeho líce mali nádych ružovej.

„Znesiteľné?“ opýtal sa Harry s úškrnom. Možno, pomyslel si, že toto nakoniec nebude až také ťažké.

„Snáď, Potter, by som mohol zájsť až tak ďaleko a povedať, že to bude prijateľné,“ pripustil Snape a pritiahol si Harryho k sebe späť na ďalší jemný bozk.

Harry sa usmial Snapovi na perách a pobozkal ho naspäť. Bol to nečakaný koniec akcie na záchranu Severusa Snapa, ale, pomyslel si, keď sa mu krv prudko rozvírila v žilách a zrýchlil sa mu dych, bude to fajn. Naozaj veľmi fajn.



[1] Pozn. v angličtine je toto slovo „massage“ a Harry ho vyslovuje ako „mass - age“, tj. Mass = dav, ale aj koncentrovaný, kopa, alebo hmota; a age = vek, doba, roky... takže akoby povedal „hromada rokov“.

Poslední komentáře
25.03.2015 15:15:34: www.oricosmetics.cz www.oriflame.cz www.ori-cosmetics.cz www.oriflame.cz www.krasa365.cz www.orifl...
23.10.2014 16:47:53: Inspirujte se přírodní kosmetikou Oriflame aktuální katalog. Katalog najdete na našem webu. V Orifl...
08.10.2014 16:43:35: Páni, tady už dlouho nikdo nečistil komentáře smiley Tak já tu nejsem s reklamou. Chci poděkovat za př...
11.05.2014 22:26:21: Kosmetika Oriflame levně - Oriflame se slevou 23%, registrace nových členů Registrace Oriflame zdar...