Misto713

Nečakajme, že sa ten, koho milujeme sa bude podobať nášmu ideálu, ale prispôsobme svoj ideál tomu, koho milujeme.

Gaia avatar

Novinky

Správy

Zakázaný

Časť 2/5

Takže zmena plánov, na toto už nemám nervy a prešlo HODNE času, odkedy som sa na to vôbec pozrela, takže sa to permamentne presuva medzi WIP. Ale dobrá správa, ukončené to JE, len nie tu.

Český kompletný preklad nájdete na www.m-a-mprovasi.svetu.cz

*****
Harry Potter sa pomaly dovliekol do kuchyne, vyčerpaný aj napriek tomu, že sa práve zobudil po tom, čo prespal celú noc. Potreboval kávu. Nanešťastie naňho už čakala Hermiona, ktorá sa už sama pozvala do jeho bytu. Usrkávala si čaju a sedela za kuchynským stolom, obklopená novinami.

„Harry! Dobré ráno. Pripravila som ti bylinkový odvar, ten čo som objednala od madam Bruarovej.“

„Erm, ránko, Hermiona.“ Harry sa túžobne pozrel smerom k prázdnemu, zanedbávanému kávovaru. „Jasné. Dám si ho hneď po šálke...“

Hermionina nálada okamžite pohasla. „V žiadnom prípade. Kofeín je posledná vec, ktorú by si mal piť v tvojom momentálnom stave. Harry, veď to predsa vieš. Prečo je pre teba tak ťažké čo i len sa pokúsiť odolať vlastným samovražedným sklonom?“

S povzdychom mávol prútikom smerom ku kredencu. Ten sa otvoril, ale nevyletela z neho miska, ako to očakával. Zamračil sa a prešiel k nmu, aby ju vyzdvihol ručne a dúfal, že si toho Hermiona nevšimla. Ale nemal veľa šťastia. Pýtala sa ho, „Ešte stále máš problémy so svojou mágiou?“

Vyhýbavo niečo zahundral a načiahol sa za müsli. „Prečo si tu?“

„Minulú noc mi prišla sova od toho dílera s elixírmi zo Zašitej uličky. Samozrejme, že by sme nemali vedieť, že je tam, ale aké iné miesto by bolo vhodné pre život niekomu, ako je ona v dnešnej dobe bez toho, aby ju lovili ako vlkolaka? Aspoň, že ministerstvo má dosť skorumpovaných pracovníkov na to, aby prehliadali prostitúciu. Vážne, niekedy si myslím, že čarodejnícky svet sa vo vývine zastavil o viktoriánskom období.“ Potriasla hlavou a Harry dúfal, že si nebude musieť vytrpieť ďalšiu dlhú prednášku o tom, ako čarodejnícky svet upadal a aký bol všade chaos. Na to sa cítil príliš unavený.

Prešiel k chladničke, aby z nej vytiahol mlieko a zostal pred ňou zmätene stáť, keďže v nej žiadne mlieko nebolo. Určite ho mal dosť. Pamätal si, že len pred troma dňami ho kupoval.

„Táto pani Tadelma-Mater od nás žiada podrobnosti o tvojom stave. Presne ako si povedal,“ pokračovala a do jej hlasu sa vkradol obozretný podtón. „Nepošle nám piepor dokiaľ nebude presne vedieť, na čo ho potrebujeme. Chce vidieť zoznam výsledkov diagnostických kúziel, ktoré sme na tebe spravili.“

„Hovoril som ti to,“ odpovedal. „Hermiona, kam zmizlo mlieko?“

„Nie je pre teba vhodné,“ vyčerpane mu povedala. „Vyskúšaj namiesto neho sójové mlieko, alebo to trvanlivé UHT mlieko – priniesla som so sebou jednu krabicu. Máš ju v komore. A neboj sa, dala som ich zopár aj do chladničky, aby si ich mal studené.“

„UHT. Úžasné. Pozri, nenávidím jeho chuť a toho sójového tiež. Prečo je pre mňa mlieko tak nebezpečné?“

Hermiona zdvihla jeho smerom obočie. „Myslím, že o tomto sme sa už rozprávali, Harry, nie? Pasterizácia? Pridávané hormóny? Steroidy? Muklovská posadnutosť chemikáliami?“

Povzdychol si a schmatol jeden z kartónov so sójovým mliekom. „Povedal som ti, že bude vedieť, že ten elixír z piepru bude pre mňa, aj keď sa podpíšeš vlastným menom. Každý vie, že sme priatelia, z našich Rokfortských čias a aj z vojny.“

„Ja si myslím, že je v tom viac než to,“ špekulatívne povedala. „To meno je zaujímavé, nemyslíš? Viola Tadelma-Mater.“

Mykol plecom. „Čo to znamená?“

Na chvíľu sa odmlčala a potom zdôraznila, „Violated[1] alma mater? Vyštudovaná?“

Harry sa posadil za stôl so svojimi cereáliami a ponoril lyžicu to teraz už nechutne vyzerajúcich müsli topiacich sa vo falšovanom mlieku. „Hermiona. Predstav si, že som práve vyliezol z postele a že som naozaj unavený a nemám ani energiu ani záujem použiť na teba legilimenciu, aby som sa snažil pochopiť, na čo narážaš.“

„Nuž, neznie to ako niekto, kto chodil na Rokfort a kto mal pocit, že škola bola „znesvätená“ smrťožrútmi alebo Voldemortovým vplyvom?“

„A? A čo? Čo ak chodila do Slizolinu a bola fakt dobrá v elixíroch a štvalo ju, čo sa stalo predtým, než sa vojna skončila?“

Rýchlo potriasla hlavou. „Myslím, že je to Snape. Myslím, že sme ho našli.“

Harry sa zastavil uprostred prežúvania. Rýchlo prehltol a ticho sa spýtal, „Tentoraz ako naozaj? Je nezvestný už dva roky. Určite by nezostal a nepoflakoval by sa všetkým na očiach.“

Venovala mu zamyslený malý úškrn. „Pozri, „alma mater“ sa doslovne prekladá ako „matka živiteľka“. Ak by sme vzali do úvahy, že Eileen Princeová bola „znesvätená matka živiteľka“, hodilo by sa to k čiernemu zmyslu pre humor Polovičného Princa, ktorý si nám opísal a zároveň by to znamenalo aj Rokfort, aj jeho mamu. Táto Viola je najodporúčanejším zdrojom na všetky temné a protizákonné látky a elixíry. Očividne sa rečami v čarodejníckom podsvetí rozšírila informácia, že je majstrom a vytvára tie najkvalitnejšie produkty na trhu. Až príliš krásne to všetko sedí, než aby to bol niekto iný. Veď vieš, aký dobrý bol v tom, čo robil. Všetci sme sa čudovali, čo sa s ním stalo a toto je až príliš na to, aby to bola obyčajná zhoda okolností.“

Harry to zvažoval. „Takže potom jediný spôsob, ako od neho získať elixír bude osobne ho navštíviť a porozprávať sa s ním, snažiť sa zjednať to s ním priamo. Bude príliš obozretný na to, aby veril niečomu, čo pošleme po sove.“

„Si si istý, že toto je ten najlepší prístup?“

„A inak by sme mali na výber čo?“ netrpezlivo sa spýtal.

„Vyslať namiesto teba zástupcu,“ poukázala. „Vy dvaja ste sa k sebe v minulosti správali príšerne a on vie, že si ho vždy obviňoval z výsledku vojny a Dumbledorovej smrti.“

Harry sa trochu zavrtel na stoličke a zamrmlal, „A o tomto sme už tiež debatovali. Keby ma neprinútil dať mu v tej jaskyni ten jed a keby ten hlúpy Riddlov prsteň nepreklial jeho ruku...“

„Áno, ale Snape si nemusí uvedomiť, že si sa s tým všetkým už vyrovnal, alebo či si sa vôbec dostal do stavu, kedy si schopný o tom vôbec diskutovať. Keď ťa naposledy videl, kričal si na Wizengamot a snažil si sa prinútiť ich, aby prepustili všetkých tých väzňov v Azkabane, aby tam mohli dať namiesto nich skutočných smrťožrútov.“

„Inak by ich všetkých nechali Pobozkať! Nevinní ľudia, ako Stan, by...“

„Ja viem, Harry, ja viem,“ jemne ho prerušila. „Ale Snape to nevie. Pravdepodobne usudzuje, že si proti nemu ešte stále zaujatý.“

„A aj som,“ vyhlásil Harry. „Pretože on je ešte stále zaujatý voči mne a to len preto, lebo je zaujatý voči môjmu otcovi a Siriusovi. A nikdy ani za nič by ma nenechal mu niečo vysvetliť. Vždy iba bude predpokladať, že som presne ako oni a že som súhlasil so všetkým, čo spravili. Všetko sa to stalo ešte predtým, než som sa narodil a on je presne taký istý, ako všetci ostatní – on nechce, aby som vyrástol!“

Hermionine ústa sa skrútli úsmevom a usrkla si svojho bylinkového čaju. „Čo mi pripomenulo; to už si svetu istotne dokázal tými fotkami v Playwitchi, Harry. Pekné fotky to boli. A to interview bolo tiež dobré. Slušná práca.“

Harry na ňu civel a necítil sa práve najpríjemnejšie. „Ty... si ich videla? Už? Sú vonku?“

Prikývla. „Včera dorazili do stánkov. Máš dobré telo, Harry. Máš byť na čo hrdý. A nezískal si ho iba vďaka metlobalu. Ja by som to mala vedieť; Viktor pravidelne posilňoval, aby zostal taký fit ako bol. Predviedol si tam čistý čas z posilňovne. Ak si chcel byť slávny za niečo iné než tvoju jazvu, povedala by som, že sa ti to určite podarilo.“

Harry prevrátil očami. „Akoby sa niekto pozrel aj na niečo iné než moju jazvu. Skutočne ani nedúfam, že niekto uvidí aj niečo iné než Chlapca Ktorý Prežil.“ Predstava, že Hermiona sa dívala na jeho holé fotky bola mimoriadne rušivá. Ako sestra, ktorá by ho videla úplne nahého; nebolo to vzrušujúce. Pokúsil sa vrátiť k dôležitejším témam.

„Čo sa Snapa týka. Ak je naozaj Viola, ešte stále nemám na výber; musím sa s ním pozhovárať. Neprijme to, ak pošleme nejakého zástupcu. A môžem s ním rovno hovoriť aj priamo. Potrebujem ten elixír a Snape je v elixíroch vynikajúci.“

„Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že u Sv. Munga odmietli tak jednoduchú, úžasnú rastlinu ako je piepor,“ odúvala sa. „Len za to, že nejakí idioti sa predávkovali. Už zase je to totálne prehnané. Ako mohli postaviť mimo zákon najlepší liek na zármutok, PTSD, chronickú únavu, depresie, nervové poškodenie následkami kruciatusu a Merlin vie, čo všetko ešte. Je to len svalový relaxant, nie narkotikum! Predstav si, ako veľmi by to pomohlo Remusovi, vždy keď sa spamätáva zo svojich ťažších premien.“

Harry jej venoval pochmúrny úsmev. „Možno to funguje podobne ako v muklovskom svete – keby vyliečili všetkých, nepotrebovali by už tie ostatné veci, že?“

Zmyslene zdvihla obočie. „Možno máš pravdu. Na to nechcem ani myslieť. Ale áno, Snape. Ako ho nájdeš? Určite je zalezený niekde v nejakej zabudnutej diere v Zašitej uličke, miesto, ktoré by si určite prehliadol, keby si ho priamo hľadal. Existuje dobrý dôvod, prečo sa s Violou Tadelmou-Mater nikdy nikto nestretol osobne. A ministerstvo to miesto už kompletne prekutralo.“

Harry zakašľal a zamrmlal nad svojimi cereáliami, „Možno by som sa mohol opýtať Dobbyho, či by nemohol sledovať sovu. To by dokázal. On a Hedwiga si v poslednej dobe akosi veľmi dobre rozumejú.“

Ako by ju mal sledovať?“ opýtala sa pochopiteľne zmätená Hermiona.

Teraz sa na ňu uškrnul. „Ako čierny pasažier. Mohol by sa premeniť na niečo menšie. Alebo ešte lepšie, mohli by sme ho nechať strážiť Zašitú uličku; určite by na Snapa po čase narazil, keby sa tam potuloval.“

Venovala mu cynický pohľad. „Harry, to ti nestojí za námahu. V jednej veci si mal pravdu; ak je to Snape, nebude veriť vôbec ničomu, dokiaľ to nebude úplne jasne vyslovené a úprimné.“

„Fajn. Tak ho pozvem sem. Možno ocení dôveru preukázanú tým gestom.“

Civela naňho. „Tvoj byt je pod Fideliusom.“

Ľahkovážne mykol plecom. „Môžem vyrobiť prenášadlo navrhnuté tak, aby rezonovalo s ochrannými kúzlami; prenesie ho rovno cez ne a úplne ich obíde.“

Hermiona sa usmiala. „Dokážeš spraviť niečo také a nedokážeš si privolať misku?“

Harry sucho odpovedal, „Moja mágia nezmizla, iba ma občas neposlúcha.“

„Nuž, v každom prípade je nutné, aby sme konali hneď teraz. Keďže na toto neexistuje nejaký náležitý liek ako taký, povzbudzujúci a liečivý elixír, ktorý by mohol vytvoriť Snape by ti aspoň pomohol vyliečiť sa dosť na to, aby sa ti vrátila mágia. A aj napriek tomu, že bude upravený špeciálne na tvoje symptómy, myslím, že by mohol pomôcť aj iným ľuďom trpiacim podobným stavom.“

„Ak sa mi ho podarí presvedčiť, aby to spravil,“ zamrmlal Harry a nezaujato pomiešal svoje kašovité müsli.

„Nech už medzi vami bola akákoľvek nenávisť, viackrát ti zachránil život a nebol tým zradcom, za ktorého sme ho všetci považovali.“

„Myslíš, že to neviem?“ pýtal sa Harry a prehltol hrču sklamania, ktorá sa mu vytvorila v krku.

Snape ho nenávidel.

Bolo nepravdepodobné, že Snape by zareagoval inak než zúrivosťou na možnosť, že bude mať znova niečo spoločné s ním alebo s jeho priateľmi. Ani nespomínajúc fakt, že Snape neprijme pokojne, keď odhalí jeho prácu s elixírmi pod Violiným menom niekto tak slávny ako on alebo Hermiona a nezáležalo na sľuboch o udržaní jeho tajomstva.

Po odhalení pravej identity Violy sa Harrymu ironicky uľavilo a cítil sa bezpečnejšie, pretože ak mu pripraví elixír navrhnutý presne pre neho Snape, bola to tá najlepšia voľba v akú mohol dúfať. Ten muž bol majstrom vo svojom odbore. Nech už mohol Snapa akokoľvek osobne neznášať a nedôverovať mu, to ešte stále nemenilo fakt, že ten muž bol schopný a verný Dumbledorovi až na smrť.

„Stálo ma hodne času a námah, kým som Violu našla,“ poznamenala Hermiona. „Ako si vieš určite predstaviť, pre mňa bolo asi rovnako ťažké zmapovať čarodejnícke podsvetie a nadviazať kontakty na čiernom trhu v Zašitej uličke, ako by to bolo pre teba. A Snape je naozaj tým najlepším expertom na elixíry. Hodne som toho riskovala.“

„Toho som si plne vedomý, Hermiona. Nemyslíš, že je oveľa pravdepodobnejšie, že on sám nám povie, aby sme si trhli nohou? Existuje zopár dobrých dôvodov, prečo nechce, aby ho niekto našiel.“

„Prísaha mlčanlivosti a tučný mešec plný galeónov by ho mohli presvedčiť, pokiaľ samozrejme nie je dosť perverzný a pomstychtivý na to, aby ti odmietol pomoc iba z trucu. Musíme skrátka zapôsobiť na obchodnú stránku jeho osobnosti, na tú, ktorá v prvom rade vytvorila Violu.“

Harry mykol plecom. „Neublíži nám, keď to vyskúšame. Čo už by sme mohli stratiť? Máš nejakú mincu navyše? Urobím to prenášadlo, aby si ho mohla poslať s odpoveďou.“

Hermiona rýchlo potriasla hlavou. „To by sme mali zatiaľ nechať tak. On v žiadnom prípade nebude chcieť prísť sem. Podozrieval by nás, že ho chceme chytiť do pasce. Navrhujem, aby ste sa stretli niekde na neutrálnom území. Možno v Deravom Kotlíku.“

„To by mohlo byť až príliš neutrálne. A čo takto ten lokál, čo otvorili na mieste kde predtým býval Borgin? Zašitá ulička dáva väčší zmysel, ak vezmeš do úvahy, s kým sa idem stretnúť a prečo.“

Zdvihla obočie. „Harry Potter v Parseldome. To bude ďalší nadpis na titulke novín. Budeš musieť použiť ilúziu na tvár.“

Harry odstrčil seba preč misku kašovitých cereálií. „Je to len lokál. A dali tomu hlúpy názov, najmä v tomto období. Priam to kričí, aby ich ministerstvo preskúmalo.“

Hermiona už starostlivo písala odpoveď Viole, kde vymenovala jeho symptómy a výsledky siahodlhých diagnostických kúziel, ktoré na ňom už použila ona a liečitelia zo sv. Munga. Bez toho, aby zdvihla hlavu zamrmlala, „Ja viem. Myslela som tým len, že je to gay bar; používajú ho na zoznámenie. Veľa gayov využíva jeho služby na stetnutie bez toho, aby ich identifikovali ako gayov vo zvyšku čarodejníckej spoločnosti.“

Harry si prečistil hrdlo a snažil sa neznieť príliš zvedavo. „Kam chodievajú, ak chcú ísť von? Tancovať a chodiť do klubov a tak?“

„K muklom. Muklovské gay kluby sú ešte stále lepšie; zaisťujú anonymitu a diskrétnosť. Ale tie používajú až po tom, čo sa zoznámili. Ten lokál je dobré miesto, kde sa dajú nájsť iní gay čarodejníci, potom sa stretnú niekde inde, v súkromí.“

„Ah. Áno. To dáva zmysel.“ Snažil sa znieť nonšalantne.

Nemal práve veľa príležitostí preskúmať možnosti jeho, nuž, alternatívnych preferencií. Nebol si istý, či je gay alebo hetero, a aj keď sa mu rozhodne páčil sex s čarodejnicami, nebola to skúsenosť, po ktorej by sa s ním zatočil svet. Domnieval sa, že sa rád díva na ženy, keďže boli tak pekné a on vedel, že má slabosť pre krásu a estetiku – ale v posteli chcel mať čarodejníka.

Ale zdalo sa byť nemožné nájsť spôsob ako preskúmať túto možnosť, keďže sa mu do cesty vždy plietla jeho sláva. Ľudia vždy buď odrazu chceli partnerstvo na celý život, alebo jednorázovku aby sa mohli chvastať, že pretiahli Chlapca Ktorý Žil. Čarodejnice, s ktorými sa stretával po skončení vojny a súdnych procesov ho rýchlo vyviedli z omylu, čo sa vzťahov týkalo. A predstava toho, že by odhalil svoje preferencie tým, že by sa priblížil k nesprávnemu čarodejníkovi bola dosť odstrašujúca na to, aby sa jej snažil za každú cenu vyhnúť. A nechcel spať so svojimi priateľmi; riskoval by tým, že ich stratí aj ako priateľov okrem možnosti, že si potom nikdy nenájde nič vážnejšie.

Fanúšikovia alebo priatelia. Aký úžasný výber. Harry sa určitým spôsobom domnieval, že hlavný dôvod, prečo prijal ponuku na tie fotky v Playwitchi bol ten, že chcel aby z neho svet niečo mal, pretože Merlin vedel, že už im nikdy nedá nič viac, ani nič iné. Boli ako posledné gesto.

Už žiadne zásobovanie tovární na reči, rubrík na ohováranie ani davov, ktoré z neho chceli kúsok mať.

Už žiadne ďalšie kúsky nedostanú. Bolo to tak extravagantné gesto, že keby z neho ešte niekto chcel v budúcnosti vyžmýkať viac, mohol ich len nasmerovať k Playwitchu a opýtať sa ich, či im nestačilo, keď pre nich odhalil svoje telo aj dušu po tom, čo porazil temného pána.

„Nepretržitá mierne zvýšená teplota, stŕpnuté svaly, poškodenie nervov a chronické bolesti, bolesť v krku, migrény, nočné mory, záchvaty nespavosti, bolesť kĺbov od hlavy po päty, depresie, záchvaty úzkosti... ešte niečo?“ opýtala sa Hermiona.

„Občasná strata mágie.“

„Oh! Samozrejme, prepáč.“ Rýchlo to pridala do zoznamu. „Vieš, je dobré, že tým všetkým netrpíš nepretržite; bol by si pripútaný na lôžko.“

„Prakticky aj som, takmer každé ráno,“ zamrmlal Harry. „Je to čím ďalej, tým horšie. A najhoršie sú noci.“

„Opýtala som sa „Violy“ či by bola ochotná stretnúť sa s jej eventuálnym zákazníkom v Parseldome. Môže určiť čas a dátum, kedy by jej vyhovovalo prediskutovať elixír a jeho cenu. Týmto spôsobom, ak to nie je Snape, ešte stále môžeme získať ten piepor. A ak je, má možnosť overiť si ťa a ty budeš mať príležitosť vyjednávať s ním.“

„Možno by som sa s ním mal stretnúť niekde inde.“

„Je to len lokál, ako si povedal. Tamto nie je jediný druh stretnutí, ktorý tam prebieha. Už aj sama som tam bola; kde si asi tak myslíš, že som sa stretávala so svojimi kontaktmi z čarodejníckeho podsvetia? Majitelia sú radi, že sa tam zvyknú zoznamovať gay čarodejníci; je to dobrý krycí manéver na utajenie ich operácií z čierneho trhu. Mal si fakt dobrý nápad, Harry.“

„Áno, ale je to gay bar. Čo ak – čo ak si bude myslieť, že – er, sa chcem nejako prejaviť, alebo niečo také, keď ho pozvem na presne to miesto? Mohol by si to nejako nesprávne vysvetliť,“ obával sa Harry.

Hermiona mu venovala pohľad, ktorým presne vyjadrila, ako veľmi si myslí, že je hlúpy. „Harry. Naozaj si myslíš, že Snape – Severus Snape, zo všetkých ľudí na svete – si bude myslieť, že ho balíš, alebo máš záujem o homosexuálny vzťah práve s ním? Tam alebo niekde inde?“

Harry cítil, ako sa mu rozpálila tvár. „Okéééj! Poďme ďalej,“ rýchlo povedal, „Prečo je táto Viola jediným dodávateľom pieporu v Británii? Aj muklovia ho používajú, prečo nie je dostupnejší?“

„Nuž, zabúdaš, že ho ministerstvo zakázalo, postavilo mimo zákon takže jediné miesto, kde sa dá zohnať je čierny trh, ako som ti už vysvetlila minulý mesiac.“

„Áno, ale prečo by sme si sami nemohli nejaký objednať priamo z Vanuatu? Alebo od nejakého muklovského dodávateľa?“

Hermiona vyzerala rozladená. „Ver mi, to bola prvá vec, o ktorú som sa pokúsila. Ministerstvo má ľudí na monitorovanie všetkých hlavných muklovských zdrojov a aj Domu Zvykov vo Vanuatu, podobne ako to robia aj s ostatnými zakázanými látkami. Ak sa čarodejník pokúsi nejaký si objednať, vystopujú ho a prešetria kupca. To preto je podsvetie najbezpečnejšie. Pre ich politiku „Žiadne otázky, žiadne odpovede“. Ako nejaký účet vo Švajčiarskej banke,“ uškrnula sa. „Len keby sme si mohli byť naozaj istí, že to je Snape.“

Snape... a jeho znesvätená matka živiteľka... Polovičný Princ... „Existuje jeden spôsob, ako to zistiť. Podaj mi Violin list.“

Hermiona mu podala zvitok. Rozvinul ho a prezrel písmo. Uškrnul sa, keď rozoznal ostré písmo Polovičného Princa. „Oh, áno, naozaj je to on.“

„Si si istý?“

„Úplne.“

„A si si istý, že ti to nebude vadiť, Harry? Kedysi si ho chcel zabiť a vždy si veril, že je za každým diabolským plánom alebo temnou udalosťou, dokonca aj keď nám bolo znova a znova dokázané, že tomu tak nie je.“

„Vyrovnám sa s tým,“ protestoval.

„A ak je to on, uvedomuješ si, že vďaka článku o Rannej Pýche je Snape slávny, dokonca aj keď iba ako Viola Tadelma-Mater. Pravdepodobne videl to vydanie Playwitchu,“ chápavo sa naňho usmiala Hermiona. „Tým článkom si Violino meno skutočne získalo vážnosť, pretože čarodejníci, ktorí rozprávali o Rannej Pýche si ju nevedia dosť vynachváliť. Ona je tá, ktorá ju vyrába a distribuuje. Preto som si myslela, že by bolo najlepšie sa spýtať jej, bez ohľadu na to, či má piepor alebo nie.“

„Áno. Pohodlné, toto všetko. A ak je to Snape a bude súhlasiť so stretnutím a tak, pravdepodobne to spraví, ak sa mi ho podarí presvedčiť, že vážne potrebujem jeho pomoc. Aj tak už vie, že je to pre mňa, vďaka tebe. Takže povedz mi ešte raz, prečo si použila vlastné meno?“

Pomrvila sa na stoličke. „Pozri, len čo sa rozšíri, že Harry Potter používa piepor a súhlasí s jeho používaním v liečivých elixíroch, mohlo by to zmeniť názor verejnosti a dokázali by sme zvrátiť ministerský postoj, čo sa pieporu týka. Veľa vojnových veteránov trpí následkami kruciatusu, podobne ako ty. Piepor uvoľňuje svaly a utišuje bolesť a navyše aj povzbudzuje. Poskytol by ľuďom šancu na zotavenie.“

Harry starostlivo potlačil smiech a obviňujúco sa na ňu pozrel. „Tak to preto si mi tak veľmi chcela pomôcť získať ho. Využívaš ma, aby si podporila svoju vlastnú kampaň proti nespravodlivosti.“

Začervenala sa. „Aj ty z toho predsa budeš mať úžitok!“

Tentoraz sa zasmial, aj keď potichu. „Hermiona, to je v poriadku; nevadí mi to. Ja len... To si celá ty.“

„A toto si celý ty,“ odpovedala a vytiahla vydanie Playwitchu spod kopy novín a hodila ju na stôl medzi nich. „Ron sa kvôli tomuto ešte stále odmieta s tebou rozprávať.“

„Dočerta,“ povedal Harry a strhol sa. Zdvihol časopis a obrátil ho tvárou dole, aby sa na seba nemusel dívať. „Ron sa správa ako hlupák. Čo má zase za problém?“

„Žiarli,“ vyhlásila Hermiona a odfrkla si. „Vie, že bez habitu nevyzerá tak dobre ako ty. A Fred s Georgom si ho za to doberali. Aj oni sú v tomto čísle, vieš, rozprávajú o ich rozrastajúcom sa obchode. A odteraz nikdy nikomu nedovolia, aby na to zabudol, ani tebe nie. Pre nich je to obrovská publicita, keďže toto bude najpredávanejšie číslo Playwitchu v histórii. Stále len rozprávajú o ryšavcoch a pehách. Ron z toho viní teba.“

Harry sa naklonil nad stôl, zložil si hlavu do dlaní a zastonal. „Hermiona, pripomeň mi ešte raz, prečo tu vlastne zostávam? Všetko by bolo oveľa jednoduchšie, keby som skrátka odišiel; zmizol v muklovskom svete alebo tak nejako.“

„Tvoje problémy nevyrieši, ak pred nimi ujdeš a potrebuješ ten elixír z pieporu, ktorý dokáže vytvoriť iba Snape, aby si sa mohol kompletne vyliečiť zo svojich symptómov,“ realisticky poznamenala. „Daj Ronovi trochu času. Jeho to prejde. Podobne ako ho prešlo, keď si začal hrať metlobal. Vieš, že si nemôže pomôcť a vždy na teba žiarli, nech už spravíš čokoľvek. Vždy bol len najlepším kamošom Harryho Pottera a nie Ronaldom Weasleym, známym vlastnými hrdinskými činmi.“

„Nezdá sa, že by to vadilo tebe,“ odpovedal Harry. „Prečo nedokáže pochopiť, že pre mňa to aj tak nič neznamená?!“

„Harry, Harry,“ smutne sa usmiala a potriasla nad ním hlavou. „Záleží mu na tom, pretože nechce iba stáť v tvojom tieni, vieš? Ako Malfoy, naozaj; obaja si želajú, aby sa im venovala toľká pozornosť. Otvárajú sa tým mnohé dvere. Plus je to dobré na posilnenie ega.“

„Pozornosť? Ego mi to veľmi neposilnilo, keď som tam musel stáť s nahým zadkom zatiaľ čo tam nejaký čarodejník pobehoval s foťákom a klikal mi s ním pred nosom.“

„To povedz Malfoyovi,“ pobavene si odfrkla Hermiona. „Pravdepodobne by sa od narcistickej radosti celý ostriekal, keby bol na tvojom mieste.“

Oh. Oh, Bože. Malfoy, nahý, strieka... pred kamerou...

„Áno, pravdepodobne,“ súhlasil Harry a dúfal, že odrazu neznie zadychčane pri tej predstave. Ona len žartovala, ale predstava Draca Malfoya, ktorého fotografujú nahého a on pritom dosiahne orgazmu vôbec nebola smiešna; bolo to priam bolestivo sexi.

Bol si istý, že celá jeho tvár horí, podarilo sa mu však celkom pokojne zmeniť tému. „Takže tento lokál. Prečo ho volajú Parseldom?“

„Vlastne ani neviem. Možno to zistíš, keď tam budeš a potom mi môžeš povedať,“ zamyslene odpovedala. „Hoci som si istá, že to práve symbol hadov prilákal tých gay čarodejníkov. Hady sú tým najväčším symbolom pre penis, aký sa dá nájsť.“ Potom sa naňho nezbedne uškrnula. „Čoho si si určite vedomý, Harry, po tom plagáte.“

Harry sa zasmial, aj keď mu horeli líca. „Nikdy to už nenecháš byť, však?“

„Nikto z nás to nikdy nenechá byť, Harry. Na čo iné by boli priatelia?“

* * *

Severus sa v pohrával so šálkou čaju, ktorú držal v rukách a predstieral, že neignoruje rannú dávku sovej pošty. Predstieral, že si akútne neuvedomuje to vydanie Playwitchu tamto na stolíku pod tou kopou.

Bolo mu trápne, že sa bojí čo i len sa naň pozrieť.

V chladnom svetle rána sa cítil viac ako obvykle. Vyspal sa a vrátila sa aj jeho vyrovnanosť. Včerajšok bol skrátka len zlý deň, nič viac.

Ale rannou poštou mohla tiež prísť odpoveď od Grangerovej, čiže od Pottera. Rozhodne to bolo strašné, že sa Potterovi podarilo narušiť jeho súkromný aj odchodný život v priebehu jedného popoludnia, ale nebolo to nečakané.

Čudoval sa, či Potter vôbec uvažoval nad tým, čo by na to povedali iní ľudia, vrátane jeho radcov a učiteľov. Jeho milovaný psí krstný otec alebo dokonca Albus.

Severus vystrúhal grimasu; presne vedel, čo by Albus povedal na Potterovo rozhodnutie pózovať nahý pre Playwitch. Priznal by sa, že keby bol mladší a vlastnil by také telo sám, dlho by neuvažoval nad tým, či má zo seba zhodiť habit, ale bohužiaľ ho nikdy nepovažovali za kandidáta na výhru súťaže krásy ani za jeho mladosti a teraz bol aspoň jedno storočie pristarý na to, aby sa ho niekto začal pýtať teraz.

Severus pocítil ostré bodnutie bolesti pri pomyslení na riaditeľa. Niekedy mu jeho starý priateľ veľmi chýbal a čudoval sa, či musieť zostať nažive a nemôcť sa k Albusovi pridať na jeho „veľkom dobrodružstve“ nebola súčasť trestu za to, že sa v prvom rade pridal k smrťožrútom. To, a dávať pozor na Potterovho syna po tom, čo temnému pánovi vykecal o tom sprostom proroctve...

Nemal žiadnych priateľov a zdalo sa, že Potter ho bude strašiť až do konca jeho života. Oh, pre lásku božiu...

Unavený z boja proti sebe samému a z celej absurdnej pantomímy väznenia sa s Potterovým živým duchom si privolal Potterovo vydanie Playwitchu.

No tak, nebolo to tak strašné. Bol to len Potter. Bez košele. To tam toho.

Severus sa s úľavou zachechtal, keď sa prehrabával v časopise a čudoval sa, prečo ho tieto nahé fotky Pottera tak prudko zasiahli. Civel na nahé fotky mužov už asi dvadsaťpäť rokov, pohľad na nahého muža by preňho asi ťažko mohol byť šokujúci.

Pery sa mu skrútli cynickým pobavením nad svojou počiatočnou pochabosťou. Odtiaľto nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Bol to len extrovertný mladík, ktorý sa nehanebne predvádzal pre publikom teraz, keď už všetkých omrzeli jeho metlobalové hrdinstvá a potrebovali niečo nové, aby si oňho obnovili záujem.

Vážne, teraz keď mohol dôkladnejšie preskúmať tie fotky trochu objektívnejšie a s odstupom, videl, že to bol komerčný, profesionálny prístup k foteniu, ktorý naňho mal ten okamžitý a intenzívny dopad. Vedel, ako Potter vyzeral zblízka. Mladý čarodejník bol pôsobivejší svojou aurou vrodenej mágie než fyzickými črtami.

A tiež sa naňho odtiaľ díval mladý muž, tak odlišný od chlapca, ktorého poznal. Vôbec to nebola tá istá osoba. Nečudo, že tak prudko zareagoval. Jednoducho len odpovedal, a to celkom prirodzene, na mužnosť a dospelosť tela a nie na osobu, ktorá ich vlastnila.

Prešiel Potterovými fotkami a pozrel sa na ostatných mužov v časopise a uvedomil si, že panikáril zbytočne; všetci títo mladí muži mali pevné telá a štíhle končatiny; Potter nebol jedinou nádherou v ponuke. A Severus vždy dával prednosť mužom, ktorí mali o niečo viac mäsa na kostiach; Potter bol nižší a chudý. Zatvoril časopis a odhodil ho bokom, potom obrátil svoju pozornosť k rannej pošte.

Bola v nej jedna objednávka na elixír, ktorý mal v zásobe. A odpoveď od Grangerovej.

Usrkol si čaju na posilnenie a starostlivo si prečítal jej odpoveď.

Takže tak. Potter naozaj trpel. Muselo to byť ešte horšie než napísala a oveľa horšie než to, čo bolo zverejnené, čím sa dalo vysvetliť, prečo Potter hľadal silnejší ilegálny liek.

Inštinkty mu napovedali, že Potter úprimne potrebuje jeho pomoc; nebola v tom žiadna pasca. Vsadil by sa, že Potterovi nebude záležať na tom, že Viola je v skutočnosti Severus Snape. A naozaj, návrh, ktorý mu podala slečna Grangerová, aby sa stretli v Parseldome bol slušný. Mohol by použiť všehodžús a premeniť sa na nejakú starú babizňu a Potter by mu to všetko zožral.

Zlomyseľná malá iskrička nádeje mu zašepkala, že by bolo oveľa uspokojivejšie, keby Pottera konfrontoval vo vlastnej podobe a sledoval, ako ten fagan prejde prekvapením, hnevom, zúfalstvom a nakoniec žobraním, keď bude jasné, že ak chce elixír, bude sa musieť dohadovať s ním.

A čo sa týkalo ceny... Čo keby odmietol Potterove galeóny a namiesto nich si vyžiadal plácu v podobe sexu? Hm. Ale nie. Nech už bola tá predstava akokoľvek zábavná, vedel, že sledovať Potterov šok po takom návrhu by nestál za jeho súkromné a bolestivé poníženie, keď by musel prijať Potterovo odmietnutie.

A čo viac, čo ak sa mýlil a tá očividná fyzická dospelosť bola teraz badateľná aj v Potterovej povahe? Čo ak ten chlapec skutočne dospel v muža a to interview pre Playwitch bolo viac než len šťastná trefa doleštená pre verejnosť? Potom by mal vážny problém a zamiloval sa do toho fagana, rovnako ako všetci tí fanúšikovia, ktorí sa o seba potkýnali, len aby mohli získať jeho autogram a stáť zopár chvíľ v jeho prítomnosti. Grangerová a Potter už aj tak asi mali podozrenie, že Viola by mohla byť ich bývalý učiteľ elixírov.

Ako tak nad tým uvažoval, naozaj si nebude môcť dovoliť stretnúť sa s Potterom.

A predsa, presne ako si povedal včera – akú mal už len jeho život cenu? Nemal nič, čo by mohol stratiť, čo by smrť nevyriešila.

Ani predstava uväznenia v Azkabane za obchodovanie a prechovávanie ilegálnych elixírov a prísad nebola tak príšerná, ako keby sa zamiloval do Pottera. Jeho ľahkomyseľné ja sa čudovalo, či by to nestačilo, aby ho vyliečilo z jeho lásky k Potterovi raz a navždy, keby ho Potter podviedol a udal.

Stretnúť sa s Potterom aspoň raz a vidieť ho zblízka stálo za to, a možno sa mu podarí aj vyhnať zo svojej mysle tú zvláštnu osudnú zaslepenosť, ktorú si vytvoril k telu mladého muža. Potom by mohol v pokoji pokračovať vo svojom živote.

Ale jedna ohavne úprimná časť jeho mysle, tá, kde spočívala jasná spomienka na Potterovu vôňu si bola vedomá, že žije v sebaklame. Šanca stretnúť sa teraz s Potterom bola vzrušujúca a desivá a on by ju za žiadnych okolností neprepásol, bez ohľadu na riziká.

V priebehu pol hodiny Severus Snape vykročil von z predných dverí svojho bytu, na tele hrubá vrstva ilúzií a niesol lístok, ktorý zamýšľal poslať po sove z verejnej soviarne na konci ulice. Na lístku stálo len : Parseldom, štvrtok popoludnie, 16:00. V.T.M.

* * *

Dni mu plynuli pomaly. Vo štvrtok bol Severus už príliš napätý, než aby pracoval. Väčšinu dňa strávil pochodovaním po svojej pracovni, blúdiac po kuchyni a potom späť do pracovne.

Nech už by bol Potter na stretnutí akokoľvek neodvratne protivný, možno by to bolo spasenie v prestrojení. Takto sa aspoň môže pre pokoj vlastnej mysle a duševného zdravia znovu uistiť, ako bol preňho Potter nevhodný a ako ho vedel podráždiť, namiesto aby skladal nevyslovené ódy na chlapcovu krásu a chodil po byte ako námesačný zamilovaný Bifľomorčan alebo člen Potterovho fan klubu.

Samozrejme tu však bolo riziko, že si nevšimne chlapcove chyby kvôli spaľujúcemu vedomiu, ako vyzerá pod habitom.

Severus dumal nad nesporne najväčším nedostatkom časopisu Playwitch; nikdy neukazovali, čo ležalo medzi mužovými polovičkami, radšej sa sústredili na štýlovejšie zvodné pózy než priamo sexuálne ukážky. Takže príloha s Potterovými fotkami nezahŕňala ten posledný, vytúžený, zakázaný pohľad na ten púčik skrytý medzi jeho polovičkami a jeden mohol len uvažovať nad možnosťou, že tá tesná malá dierka má rovnaký nádych tmavoružovej ako jeho pery a bradavky...

Na jeho myseľ odrazu zaútočili predstavy Poterovho pevného, tesného zadku ako sa pred ním vrtí, to pružné telo sklonené pred ním na všetkých štyroch, Severusove dychtivé ruky ho doširoka roztvárajú, pripravujú, ten drzý malý svalnatý zadok sa k nemu zúfalo pritíska a usiluje sa dosiahnuť rozkoše a naplnenia na jeho dosť impozantnom penise.

Predstava Pottera dobrovoľne túžiaceho nabodnúť sa naňho bola dosť silná na to, aby znemožnila akékoľvek ďalšie logické myslenie.

To tak. Bolo šialenstvo vôbec si to predstavovať. Masochistický impulz zrodený z rokov sebazapierania a celibátu, odmietania a túžby...

A vážne, aj keď Potter získal o niečo väčšiu postavu počas dospievania jeho tela, bolo nepravdepodobné, že by dokázal do seba prijať tak obrovské mužstvo.  Ani jeden z mladších mužov s ktorými doteraz spal, ho nebol schopný celého do seba prijať. Severus vedel, že bol príliš veľký. Dosť veľký na to, aby viacerí muži jasne vyjadrili strach, keď si v minulosti rozopol nohavice a tých zopár žien, s ktorými mal pomer ho sklamali tým, že ho jednoducho nedokázali do seba vziať celého.

Severus sa nahnevane otriasol. Prečo vôbec uvažuje nad niečím takým? Absurdné. Väčšmi pravdepodobné bolo, že z jeho zadku začnú vyletovať hipogriffy  a minister Scrimegour mu ponúkne symbolickú korunu čarodejníckej Británie, než že by Harry Potter túžil nechať sa pretiahnuť do bezvedomia svojím starým, mastným, diabolským profesorom elixírov. Zagánil na hodiny vo svojej pracovni na stene nad dverami. Pol tretej. Má ešte času a času.

* * *

Severus, usadený v tmavom kútiku vzadu v podniku za jedným z pohodlných súkromných stolíkov lemovaných mäkkými kreslami z dračej kože sa čudoval, prečo ministerstvo ešte nezatvorilo Parseldom. S tou haďou výzdobou to až preháňali; vyzeralo to tu ako Slizolinské hniezdočko na párenie. Dekorácie so zmijami boli prebytočné a farby tapiet a závesov mu pripomínali luxusnejšiu verziu Rokfortskej Slizolinskej klubovne. Majitelia tohto podniku boli pravdepodobne Slizolinčania.

Neobťažoval sa s nejakou ilúziou a dokonca ani so všehodžúsom, keďže prišiel k záveru, že ak bude Potter mať nejaký problém s tým, že on je v skutočnosti Viola Tadelma-Mater, bude lepšie to vedieť hneď teraz a nie až keď začne pracovať na elixíre.

A kde vlastne trčalo to neznesiteľné decko? Už bolo sedem minút po štvrtej. Zagánil na ponurý interiér tejto jamy hadovej. Bolo tu relatívne prázdno, až na niekoľkých stálych zákazníkov.

Vedľa jeho stola sa ozvalo zašušťanie a odrazu sa díval hore na Harryho Pottera, ktorý zo seba stiahol neviditeľný plášť.

„Vy,“ mierne prekvapene povedal Harry.

„Ja,“ súhlasil Severus.

„Ste...“ začal Harry.

„Áno,“ stručne poznamenal Severus, keďže nechcel stráviť ďalších desať minút rozmotávaním Harryho potreby vedieť, či je naozaj Viola. Rýchlo vyčaroval Muffliatobez slov, nechcel niekomu dovoliť, aby si vypočul, o čom sa tu idú rozprávať. „Ja som Viola. Viola Tadelma-Mater je očividne pseudonym, pán Potter. Neprekvapuje ma, že ste na to doteraz neprišli – hoci Grangerová zrejme áno, aj keď sa vám s touto informáciou nezverila.“

Harry pri tomto zažmurkal a potom vkĺzol na sedadlo oproti nemu. „Chcel som povedať, ste v poriadku? Nevidel som vás od súdnych procesov, nikto vás nevidel. Len som sa čudoval, ako sa vám darí. A áno, Hermiona prišla na to, že ste Viola; to vtedy sme sa rozhodli vám poslať sovu so správou, že by sme sa mohli stretnúť tu.“

Severus cítil, ako sa zamračil. Akoby mal vážne veriť, že toho prekliateho Harryho Pottera skutočne zaujíma, či sa mu darí dobre. „Môžeme vynechať obvyklé zdvorilosti, Potter, myslím, že som mnou budete súhlasiť, že sme tu obaja v nevýhode a mali by sme sa sústrediť na rýchle vybavenie účelu nášho stretnutia.“

„V nevýhode?“ opýtal sa Harry, ktorý to skutočne nechápal. Ten známy výraz zmätenia sedel na Potterovej tvári ako uliaty; Severus sa nevedel rozhodnúť, či mu pripadal otravný alebo atraktívny. Nebol si istý, že Potter je len jedno z toho.

„Vy, že ste na takomto mieste s niekým ako ja a ja, že som vôbec vonku na verejnosti,“ vyštekol Severus. „Aby som odpovedal na otázku, ktorú máte určite pálčivo na mysli, dokážem vytvoriť elixír prispôsobený vašim symptómom použitím pieporu ako základnej prísady, ale sú tu dve veci, ktoré musíme prediskutovať. Cenu za môj čas a námahu, rovnako ako aj za samotné prísady,“ odmlčal sa, „... a záležitosť s testovaním.“

„Testovaním,“ neurčito zopakoval Harry akoby očakával, že mu to bude vysvetľovať ďalej.

Severus sa sucho spýtal, „Snáď ste odo mňa nečakali, že pre vás vyprodukujem perfektný elixír na prvý pokus? Budem potrebovať, aby ste ho otestovali, vyskúšali rôzne verzie, aby som ho mohol prispôsobiť vašim požiadavkám. Sotva by som mohol použiť niekoho iného, nieto ešte labákové krysy, keď sa snažíme liečiť vaše symptómy.“

„Jasné,“ rýchlo súhlasil Harry, spolupracoval trochu príliš prudko. „Je to liečebný odvar, nie presne daný elixír. A vy potrebujete, aby som bol vaším pokusným králikom. To chápem. Takže, kedy si myslíte, že by mohol byť hotový prvý elixír a kde sa so mnou chcete stretnúť, aby som ho mohol vyskúšať?“

Severus sa prichytil, že sleduje Harryho pery pri pohybe, keď rozprával a takmer sa odmlčal príliš dlho, kým odpovedal. Jeho pery boli rovnako lákavo zvodné ako na tých fotkách... „Ak vezmeme do úvahy trestný čin, ktorý ideme práve spáchať, bolo by vhodné testovať ho v súkromí,“ navrhol akoby bol Harry idiot, keby zvažoval niečo iné.

Ale vážne, toto bolo ilegálne, čo obaja robili; preňho zato, že to vyrobil a pre Harryho, že to vypije. Čudoval sa, či si Harry uvedomuje, že toto sa rovná obchodu s drogami.

Harry sa jemne začervenal, postrehol odtieň a tón jeho hlasu a chvíľu sa naňho iba nahnevane díval. Potom povedal. „Tak teda dobre. Pôjdeme k vám či ku mne?“

Severus ho prekvapene sledoval. „Vy k vám a ja k sebe, Potter. Iba ak ste nemali na mysli niečo iné. Po sove vám pošlem vzorky, vy ich skonzumujete vo vlastnom dome a potom mi pošlete presný popis reakcií, ktoré zažijete spolu s tými symptómami, ktoré sa podarilo vyliečiť, ak sa teda nejaké vyliečiť podarí.“

„Oh.“ Predstavoval si to len, alebo Harry naozaj vyzeral sklamane? „Myslel som, že si ma budete chcieť nechať pri sebe na pozorovanie.“

Severus zdvihol jeho smerom jedno obočie. „Budem potrebovať čas na prípravu, viete,“ popudene povedal. „Vytvoriť nový elixír z ničoho je komplexné a delikátne umenie, nie záležitosť hádania, aké prísady nahádžem na kopu a švihnem...“

„Ja viem; nie je to žiadne smiešne švihanie prútikom,“ usmial sa Harry. „Prešiel som svojimi MLOKami z elixírov.“ Ignoroval Severusovo odfrknutie a predtým, než mu Severus stihol pripomenúť jeho podvádzanie počas celého šiesteho ročníka s JEHO poznámkami, Harry pokračoval, „Ale dokážete to, však? Tak trochu ma znervózňuje sporadická strata...“ zastavil sa, tváriac sa utrápene. „mojej mágie.“

Severus podráždene potriasol hlavou. „Som si istý, že to je len výsledok vášho vyčerpania a preťažených nervov, pán Potter. Váš systém je s najväčšou pravdepodobnosťou vyčerpaný z boja proti vašim symptómom, ktorými trpíte. Nie je to choroba, ale následok. Potrebujete vyliečiť, nie napraviť.“

„To isté povedala aj Hermiona,“ súhlasil Harry a nevinne naňho hľadel spoza tých všadeprítomných okuliarov. Mladý čarodejník vyzeral unavený, ale nie neschopný. Robil si z neho snáď Potter žarty? Nemyslel si. V Potterovej reči chýbal obvyklý oheň, ktorý bol proti nemu obvykle namierený, poskladaný z pokryteckej zúrivosti a pomstychtivosti. Potter musí byť vážne chorý, opovržlivo si pomyslel Severus, keď sa rozhodol opomenúť svoju obvyklú tirádu.

„A je tu ešte aj iná záležitosť,“ informoval ho Severus a snažil sa nevšímať si, ako zelené boli Harryho oči, odmietal sa pozerať na jeho ústa a čudovať sa, či by dokázal zachytiť čo i len ten najslabší náznak tej úžasnej vône korenistého pižmu a hrejivej vanilky, na ktorú si tak dobre pamätal... „Ako si môžem byť istý, že nemienite využiť túto príležitosť, aby ste ma lapili do pasce tým, že vám poskytnem ilegálny elixír a vy ma neudáte vo chvíli, keď tak spravím?“

„To neurobím,“ prudko a silno zvolal Harry , potom sa poobzeral po ostatných návštevníkoch, ktorí nijako ani nenaznačili, že by vôbec vedeli o ich prítomnosti. „Pozrite, myslel som si, že by ste mohli povedať niečo také. Prisahám, že to nie je pasca. Potvrdím vám to aj pod Veritaserom. Skutočne potrebujem vašu pomoc. Z toho, čo mi povedala Hermiona som pochopil, že tento piepor je mojou najväčšou nádejou, že sa mi podarí vôbec niekedy sa vyliečiť. A aj napriek faktu, že ste sa ku mne správali ako úplný bastard odkedy vás poznám, ste momentálne najlepším majstrom v elixíroch. Všade. Neexistuje nikto iný, komu by som veril, že toto dokáže spraviť poriadne.“

„Zaliečanie sa vám nijako nepomôže,“ sucho odpovedal Severus.

„Nesnažím sa zaliečať sa vám,“ podráždene pokračoval Harry. „Neočakávam, že mi pomôžete. Iba vás o to prosím, to je všetko. Pozrite, viem, ako veľmi ma nenávidíte. Ani som nedúfal, že budete súhlasiť so stretnutím, keď sa dozviete, že ten elixír má byť pre mňa.“

Severus sa ocitol v šokujúcej pozícii, keď sa musel zahryznúť do jazyka, aby sa mu podarilo nevyhŕknuť, že k nemu necíti nenávisť. Už nie. Opatrne sa nadýchol. „Vaše galeóny sú rovnako dobré ako galeóny kohokoľvek iného. Prečo by som nemal prijať vašu ponuku, dokiaľ vám môžem veriť, že neprezradíte ministerstvu moju identitu ani podnikanie?“

Nečakal, kým mu na toto Harry odpovie a pokračoval. „Cenu prísad budem musieť spočítať až bude elixír hotový; aj čas, ktorý mi zaberie jeho vyhotovenie, podobne ako každá jeho obmena, keď vyskúšame rôzne alternatívy. Preplatíte mi dni strávené výskumom, ktoré si toto bude vyžadovať.“ Vytiahol zložený zdrap pergamenu a ponad stôl ho podal Harrymu. „Vypracoval som celkovú cenu vývoja, ale za dokončenú poslednú verziu elixíru tu tiež bude samostatná cena. A samozrejme budete musieť zaplatiť za každú várku, dokiaľ ho budete užívať.“

„Samozrejme,“ povedal Harry, zobral si pergamen, prečítal si ho a prikývol, predtým než ho zastrčil do jedného z vreciek svojho habitu. „To je v poriadku. Úžasné. Ako chcete, aby som vám dokázal, že vám v tomto neklamem a že skutočne potrebujem vašu pomoc?“

Civel na Harryho a využil Harryho čakanie na jeho odpoveď a bezslovne sa vtlačil do jeho mysle, veľmi opatrne, nie dosť silno na to, aby bolo očividné čo robí, ale dosť na to, aby dokázal určiť, či Harry skutočne hovorí pravdu.

Tak toto bolo zaujímavé; chlapec sa takmer chvel od nervozity. Zúfalo túžil, aby mu Severus uveril. Harryho prekvapilo, že jeho hnev vyprchal v tej chvíli, keď zazrel Severusa a zmiatlo ho, ako veľmi sa mu uľavilo, keď ho tam uvidel. A bol tu aj náznak tej starej známej všetečnej zvedavosti a fascinácie; Harry chcel vedieť, čo má za lubom, nie aby ho mohol udať na ministerstve, ale aby to sám vedel. Niečo sa potulovalo na okrajoch jeho mysle, niečo o tom, ako mu nikdy nepovedali nič skutočne dôležité a vynechali ho zo všetkých stretnutí Rádu a ako mu Dumbledore nepovedal plnú pravdu o všetkom, až dokiaľ nebolo príliš neskoro... a spomienky, ako všade chodil za Malfoyom dúfajúc, že zistí, čo mal on za lubom a teraz má nové tajomstvo, ktoré sa môže snažiť vyriešiť, nový projekt, nad ktorým si môže lámať hlavu: Snapa.

Severus zistil, že k Potterovi cíti aj trochu súcitu. Naozaj sa tak veľmi nudil? Nemal nič, čo by mu stálo za to spraviť, nič, čo by preňho bolo dôležité? Začínal chápať, že Harry sa možno rozhodol hrať metlobal a zhodiť zo seba šaty len preto, lebo sa snažil dať svojmu životu nejaký zmysel a obvyklé hodnoty ako kariéra, manželka, rodina a bohatstvo ho nijako nelákali.

A čo bolo najzaujímavejšie zo všetkého, Harryho až tak veľmi netrápilo, či môže Snapovi veriť... ale namiesto toho sa zúfalo snažil zabrániť tomu, aby Snape získal dojem, že je gay. Pretože on nebol gay. Naozaj nebol.

Severus sa čudoval, či sa Harry pokúša presvedčiť samého seba.

Pozrel sa preč a hladko odpovedal, „Na svoj vlastný údiv zisťujem, že vám verím.“

Zdalo sa, že Harryho to zaskočilo. „Naozaj?“

Severus sa naňho s porozumením pozrel. „Nikdy ste sa nenaučili zatvoriť svoju myseľ, však, Potter?“

Jasná žiarivá červeň zaliala tvár mladého čarodejníka a odvrátil oči od Severusa. Bola to tak dramatická reakcia, až to Severusa pobavilo. Harry teraz prirodzene bude myslieť na každé jedno ponižujúce tajomstvo, ktoré nechcel, aby Severus Snape vedel.

Harry civel smerom k baru a nevinne sa spýtal, „Mám vám priniesť nejaký drink?“

Severus sa naňho zamračil a čudoval sa, prečo by ho niečo také vôbec napadlo. „Drink?“

Harry ukázal na prázdny stôl medzi nimi. „Žiaden nemáte. Mám nejaké priniesť?“

„Toto je obchodná transakcia, nie schôdza veteránov alebo stretávka starých priateľov,“ povedal mu Severus trochu priostro. Hodil na Harryho rýchly pohľad a dodal, „A v každom prípade je pre mňa priskoro, aby som začal piť.“

„Nemyslel som...“ začal Harry a potom zmĺkol. „Okej. Erm, máte... ste... myslím tým...“

Severus začal zažívať niečo veľmi zvláštne, akoby videl dvoch odlišných Harrych prekrývajúcich jeden druhého. Jeden z nich bol temperamentný, nemotorný, malý fagan, ktorý v bežnej slušnej konverzácii nedokázal sformovať jedinú zrozumiteľnú vetu a ten druhý bol krásny, nesúci vlastné problémy, ale napriek tomu súcitný a dobrosrdečný muž, ktorý pred ním sedel (vďakabohu zahalený habitom a v muklovských šatách pod tým), ktorý skrýval to isté telo, ktoré na začiatku tohto týždňa prevrátilo Severusov svet hore nohami.

Harry rýchlo povedal, „Myslím tým, nie je to len zo zdvorilosti. Nesnažil som sa iba tak si s vami pokecať o ničom. Viem, že to nenávidíte. Chcel som len vedieť, ako sa vám darí. Pozrite, Snape; nemám s vami žiaden problém. Chcel len nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby mi bolo lepšie a mohla sa mi poriadne vrátiť moja mágia. A spôsob, ako sa v noci poriadne vyspať.“

Obe Potterove zjavenia sa odrazu zlúčili do jedného a Severusovi došlo, že Harry dospel. Nehybne tam sedel a sledoval, ako Harry bojuje s čímkoľvek, čo sa to vlastne snaží vyjadriť.

Harry úprimne pokračoval, „Spoliehal som sa, že keď budete súhlasiť stretnúť sa so mnou, tak potom pravdepodobne budete ochotný s týmto pokračovať, pomôcť mi.“

Severus mu na to jeden krát prikývol. „Skutočne. Vaša domnienka bola správna.“

Len s veľkými ťažkosťami sa mu aj na ďalej darilo na svojej tvári udržiavať povznesený, nevrlý výraz. Keď mu tie fotky strhli klapky z očí, zostal v desivej pozícii, keď nedokázal nenávidieť.

Harry sa skutočne zmenil. Tento mladý muž sa mu páčil. A túžil veriť, že on by sa tomuto mladému mužovi mohol páčiť tiež. Severus si zachmúrene uvedomil, že už bolo príliš neskoro na to, aby mu na tom nezáležalo. A on sa len s vypätím všetkých síl snažil nepredstavovať si, aké by to bolo postaviť sa, nakloniť sa a zmocniť sa tých úst svojimi vlastnými, vziať Harrymu reč a využiť to, aby ho bozkával hlbšie, tvrdšie. Túžba ho na moment zaplavila a ukradla mu dych. Potter by nikdy...

Pozrel sa bokom, nahnevaný na bolestivé zvieranie v strede jeho hrude. Bol blázon a nemal čo myslieť na také veci. Bolo mimoriadne hlúpe, takto pred ním snívať s otvorenými očami a ešte k tomu na verejnosti. Ak nebude opatrný, Potter ešte príde na to, že niečo nie je v poriadku.

Harry sa hrýzol do vrchnej pery a zdalo sa, že sa vnútri nejako rozhodol. „Okej. Pošlite mi po sove prvú várku, keď bude hotová a ja medzitým pošlem Viole zálohu, ktorá pokryje náklady.“ Potľapkal sa po vrecku, kam odložil cenovú ponuku od Severusa.

Severus pocítil prudké zúfalstvo pri týchto konečných slovách a uvedomil si, že Harry sa plánuje rozlúčiť.

Ale Harry ho prišpendlil prefíkaným pohľadom a opýtal sa, „Ale uvedomujete si, však, že ak by si ktokoľvek myslel, že som Violiným zákazníkom, priviedlo by vám to nových zákazníkov? Len hovorím, že by pre váš obchod mohlo byť dobré, keď budete vyrábať elixíry pre Harryho Pottera. Myslím tým, len z rečí, nie... nie verejne. Nebojte sa, viem byť diskrétny.“

Severus sa nedokázal zastaviť a odpovedal, „Vaše nedávne exhibicionistické akty to akosi popierajú, pán Potter.“

Ah. A už sa tu znova objavil ten prekrásny odtieň červenej.

Venoval Harrymu štipľavý malý úsmev. „Ale verím vám, aj keď len preto, lebo vaša neschopnosť použiť oklumenciu a zatvoriť si myseľ je dostatočným dôkazom vašej úprimnosti, teraz keď som sa pozrel.“

Na jeho prekvapenie sa na Harryho tvári na moment objavila panika, aj keď ju rýchlo zakryl. Vyvolávalo to v ňom slastné pocity, sledovať ako dokáže Harryho tak dokonale vyviesť z miery. Harry teraz už úplne odmietal pozrieť sa mu do očí. Severus sa len čudoval, aké previnilé myšlienky mu asi tak behajú po mysli, keď to vyvolalo takúto reakciu.

Harry rozladene zamrmlal, „Viete, keďže som už súhlasil, že budem diskrétny, mohli by ste ku mne byť aspoň trochu zdvorilý a prestať čítať moje myšlienky. Obaja vieme, že nikdy nebudem zdatný v oklumencii, ale teraz, keď moja mágia takto blázni sa nemôžem ani len pokúsiť brániť sa vám.“

„Nehľadiac na absolútne bláznovstvo, stretnúť sa s niekým ako som ja na mieste ako je toto, keď trpíte stratou mágie, nedá sa mi nepoukázať na samozrejmé. Pre mňa neexistuje žiaden dôvod, prečo by som sa mal zaťažovať so získavaním vašej dôvery s ohľadom na situáciu, v ktorej sa domáhate mojej pomoci, aby ste mohli požiť ilegálny a mimoriadne opojný elixír a teda mi už veríte, že vás vyliečim namiesto spáchania vraždy na vašej osobe, čím by som sa raz a navždy zbavil vašej otravnej, neúnosnej existencie,“ temne mu povedal Severus.

Na jeho veľké prekvapenia sa Harry iba zasmial. „Bože, toto mi tak chýbalo, viete.“

„Toto?“ spýtal sa Severus.

Harry mávol rukou medzi nimi. „Áno; vy, keď ste takto kúsavý a vážny.“

„Kúsavý?“

„Sarkastický,“ uškrnul sa naňho Harry.

„Sarkazmom sa na mladých len zbytočne mrhá a stáva sa tak márnou ukážkou ničotnosti.“

„Nikdy vám to ale nezabránilo používať ho na mne.“

„...Podobnou ako nádej, že prchká mládež rozozná vážnosť, ktorú život vyžaduje za účelom jeho prežitia,“ pokračoval Severus. „Je zázrak, že ste to vydržali takto dlho.“

Harry mu protirečil. „Vlastne ste to boli vy, nie ja.“

Severus sa zamračil, nechápal, na čo sa Harry odvoláva.

Harry zdvihol bradu. „To vy ste mi neustále zachraňovali život, pamätáte? Vždy ste to robili, inak by som to nevydržal takto dlho. A teraz to idete spraviť zase.“

„Skutočne,“ súhlasil Severus. „Jeden by si pomyslel, že je to jediný zmysel môjho života na tejto planéte.“

„Vždy som sa vás chcel spýtať: prečo mi neustále zachraňujete život, keď ma tak veľmi nenávidíte?“ na rovinu sa ho opýtal Harry a teraz sa mu pozrel rovno do očí.

„Nie ste to presne vy koho nenávidím, pán Potter. Nenávidím vaše správanie, vašu nerozvážnosť, vaše ignorovanie pravidiel a nedostatok rešpektu voči ostatným, vašu aroganciu a domnienky ktoré si vytvárate.“

Nastalo dlhé, dlhočizné ticho. „Myslím,... že ani ja k vám necítim nenávisť,“ ticho povedal Harry.

Severus bol hrdý na fakt, že sa mu podarilo potlačiť každú štipku citového oduševneného opojenia, ktoré v ňom vybuchovalo po tomto vyhlásení. Mierne povedal, „Splnil sa mi celoživotný sen.“

„Zmenili ste sa,“ povedal mu Harry a skúmal jeho tvár.

„Možno to má niečo spoločné s týmto úplne novým svetom, v ktorom sme sa teraz ocitli... Svet bez Lorda Voldemorta; bez bojov, vredov či vydriduchov,“ všímavo poznamenal Severus a uvedomil si, aké jedinečné potešenie bolo toto, len tak si tu môcť sedieť s niekým koho poznal, kto to chápal.

„Vždy ste bývali tak nahnevaný. Už viac nie ste.“

Severus prižmúril oči. „Ako som povedal, žiaden temný pán, žiadne ďalšie stretnutia smrťožrútov, už žiaden kruciatus... aj vy sám ste mali dosť potláčanej zúrivosti, ak si dobre spomínam. Tak sa mi zdá, že si spomínam, ako ste mi mávali prútikom pred nosom a prisahali, že ma zabijete,“ pobavene mu pripomenul.

„Už som povedal, že je mi to ľúto,“ povedal Harry a vyzeral trochu rozmrzene a zahanbene. „Vtedy som ešte nevedel o riaditeľovi; veď to viete.“

Severus zamietavo mávol rukou. „O tom to nie je. Aj vy ste sa zmenili. Naozaj metlobal tak efektívne nahrádza potrebu spravovania a vyrovnávania sa s hnevom?“

„Jasné,“ hravo sa uškrnul Harry. „Len sa dostanete tam von, praštíte do pár dorážačiek, celé hodiny lietate tam vonku na vzduchu kde vás vietor bičuje do tváre a všetko to z vás krásne vyprchá, viete?“

Severus bol ticho a predtým, než ešte niečo stihol povedať, Harry znova začal. „Takže, Snape; Ranná Pýcha. Viete, že je to novinka roku? Myslel som, že sa chcete držať pri zemi, v tieni.“

Severus si odfrkol. „Je to bolestná ukážka paradoxnosti nášho sveta. Pomôž premôcť najmocnejšieho, najšialenejšieho a najtemnejšieho temného pána, čo povstal za posledných niekoľko storočí a klepnú ťa po prstoch za používanie neodpustiteľných. Poskytni zopár impotentným starcom spôsob, ako si zasúložiť a si hrdina, ospevovaný v erotických časopisoch.“

„Videli ste ten článok o vás?“ opýtal sa Harry.

Severus zaváhal, neistý či by mal Potterovi odhaliť skutočnosť, že videl to vydanie Playwitchu. „Videl,“ priznal sa. „Nie je to práve ten typ prezentácie či publicity, ktorej by som dával prednosť. Hovoriť je striebro, ale mlčať je zlato, ako hovoria muklovia; vôbec ma neteší, že sa niektorí moji zákazníci správali tak indiskrétne. Môjmu obchodu to nijako neprospeje, aj napriek miernemu zvýšeniu predajnosti podstupujem dlhotrvajúce riziko odhalenia alebo dokonca zatknutia zo strany ministerstva... Zostáva nám len dúfať, že všetkých tak oslepí pohľad na Chlapca Ktorý Sa Vyzliekol, že bude ich pozornosť príliš rozptýlená, než aby si prečítali slová vytlačené na zvyšku strán.“

Severus si spokojne všimol, že tá červeň sa ako na zavolanie vrátila späť. Takto naťahovať Pottera bolo oveľa zábavnejšie a rafinovanejšie, než provokovať ho k záchvatom pobúreného hnevu.

Neodvažoval sa analyzovať fakt, že naťahovanie aj vysmievanie sa mladému mužovi bolo to isté ako ťahanie za copániky.

„Vy- er, ste to videli?“ zaškrekotal Harry a prečistil si hrdlo. „Bol to len vtip. Vlastne ma prekvapuje, že by ste sa vôbec obťažovali pozerať sa na Playwitch. Je pre dievčatá.“

„Ja si čítam len články,“ vysvetlil Severus.

Harry sa zasmial.

„Okrem toho, nie je len pre čarodejnice; je aj pre čarodejníkov gayov. Nie že by to teda bolo nejaké veľké tajomstvo,“ poznamenal Severus.

Harry potriasol hlavou a uškrnul sa. „Nemyslel som si, že ste gay.“

„Nie som,“ hladko odvetil Severus. „Nie v doslovnom slova zmysle. Aj keď sa priznávam, že o vás som pochyboval, keď ste navrhli, aby sme sa stretli tu.“

Červeň sa vrátila so silou úpalu. „Dočerta,“ zamrmlal Harry. „Viete, hovoril som, že to poviete, ale Hermiona ma vôbec nebrala vážne. Nikdy ma neberie vážne. Stáva sa až príliš ochranárskou. Verili by ste, že mi z chladničky zobrala všetko mlieko? A väčšinu môjho jedla? Ani mi nedovolí, aby som si dal kávu.“

Severus prevrátil očami. „Potter, ak chcete piť kávu, nijako vám neublíži. V skutočnosti môžete poinformovať slečnu Grangerovú, nielenže je vo vašom stave dokonale bezpečná, navyše vám pomôže prekonať záchvaty nespavosti uprostred dňa –ba čo viac, je to najpotentnejší zdroj antioxidantov, na ktorý môžete naraziť v oboch svetoch, muklovskom aj čarodejníckom.“

Harryho tvár sa rozžiarila. „Vážne?! Oh, Bože – ďakujem. Tak veľmi vám ďakujem. Zomieral som bez nej.“

Severus sa zvedavo spýtal, „Naozaj ste nevedeli, že v tom vydaní sa dostanete na prvú pozíciu fantázie počas masturbácie v čarodejníckej komunite gayov?“

Harry prudko potriasol hlavou. „Samozrejme že nie! Vždy som natrafil iba na zástupy dievčat a naháňali ma jačiace čarodejnice; myslel som, že kedy som im podhodil kosť, mohli by ma aspoň na chvíľu nechať na pokoji.“

Severus sa naňho neveriacky zamračil. „Zbláznili ste sa? To je ako priliať olej do otvoreného ohňa!“

„Áno, teraz už to viem,“ zafrflal Harry. „Myslím, že Hedwiga sa s mnou už nerozpráva. A ani Dobby. Týchto posledných zopár dní bolo ako soví ekvivalent bombardovania Londýnu. Hermiona povedal, že to vyzerá ako hurikán. Volá to sovia víchrica. Musela vyjsť von a vymazať pamäť ľuďom, ktorí to sledovali, pre prípad, že by to zasahovalo do kúzla fidelius, ktoré mám okolo bytu.“

Odmlčal sa a pozrel sa na Severusa s malým úsmevom. „Bľabotám. Prepáčte.“

Severus na moment zadržal dych, aby sa znova začal ovládať; bol to ten istý úsmev, aký Potter mal na tom plagáte v strede časopisu. Jeho penis tvrdol, predlžoval sa už len keď ho videl na Harryho tvári.

„Toto je... naozaj milé,“ pomaly povedal Harry. „Prvý krát, čo sme sa skutočne rozprávali, nie? Dokázal by som si na to zvyknúť. Takto sa s ostatnými porozprávať nemôžem. Neviem, čím to je; možno tým, ako sa všetci iba snažia zabudnúť, že sme vôbec kedy boli vo vojne a predstierajú, že nič z toho nie je skutočne dôležité. Neviem.“

„Nemôžete ich z toho viniť,“ poukázal Severus. „Jediný spôsob ako dovoliť času, aby vás vyliečil je dovoliť sebe samému zabudnúť. V skutočnosti by práve toto mohlo ovplyvňovať váš stav a priťažovať vám. Vzpierate sa liečebnému procesu. Nedokážete to nechať byť, tak sa to prejavuje fyzickými symptómami únavy a bolesťami.“

„Vau,“ povedal Harry a znel, že to naňho zapôsobilo. „To bolo hlboké, Snape. Budem vám musieť zaplatiť za konzultáciu, alebo ju mám zadarmo?“ uškrnul sa.

„V živote nie je nič zadarmo, Potter, a dobrá rada obzvlášť nie. Vždy ju dostanete aj s cenovkou.“

„Viete, vždy som si myslel, že ste cynický, večne mrzutý bastard, ale v skutočnosti ste naozaj múdry, nie? Spôsobili to všetky tie roky v prítomnosti Dumbledora?“

Severusovi akoby zamrzla krv v žilách. Vôbec netúžil rozobrať Dumbledora s Potterom.

Harryho oči sa rozšírili. Rýchlo prehltol a povedal, „Pardón, pardón. Nechcel som...“ zahryzol sa do pery. „Prepáčte. Pozrite, asi vás tu zdržujem od práce. Možno by som vás mal skrátka nechať ísť. Erm. Pošlem vám sovu, dobre?“

Severus opatrne ponúkol, „Ak dokážete pripustiť, že nie som stelesnenie diabla a že ma nemôžete viniť z riaditeľovej smrti, ja pripustím, že nie ste váš otec, nie ste ako on a nikdy ste neboli.“

Harry naňho civel. „Okej.“

„Tak sa čudujem, pán Potter, či vám niekedy napadlo počas posledných dvoch rokov od pádu temného pána, aké nevyhnutné bolo, aby veril, že vy a ja sa nenávidíme bez akejkoľvek nádeje na zmierenie. Nikdy. Predstavte si, ak dokážete, čo by odo mňa očakával, že vykonám, keby sme sa k sebe správali priateľsky, keby ste mi verili. Očakával by odo mňa, že mu vás podarujem, tajne vás unesiem za hranice Rokfortských ochranných kúziel a privediem k nemu. A tiež...“

„Moja jazva,“ zašepkal poblednutý Harry.

„Presne. Dovolím si povedať, že to bola práve vaša neschopnosť naučiť sa oklumenciu, pre ktorú bolo tak nevyhnutné, aby ste verili, že vás nenávidím a aby ste to verili celým svojím srdcom.“

Harryho tvár sa vyjasnila a potom vyzeral skrúšene. „Tak to je mi ľúto. Že ste museli byť v takej pozícii a aj za tú nevyhnutnosť, ktorú som spôsobil, že som tomu musel veriť. Je mi ľúto, že som nás oboch dostal do takej situácie a že som vám to tak sťažoval.“

Snape podráždene vyštekol, „Teraz sa pozrite, nepoužívajte toto ako výhovorku, aby ste sa mohli už zase hrať na mučeníka, Potter. Pochopte len, že v hre boli faktory, ktoré ste vtedy nemali ako pochopiť a nepomohlo by vám, keby ste o nich vedeli. Nie vždy je zlá vec, keď si neuvedomujete určité... temné... činitele.“

„Chcete povedať, nevedomosť je sladká,“ povedal Harry s malým zachmúreným úsmevom.

Severus zdráhavo dodal aj napriek svojmu zdravému rozumu, „Čo sa týka mňa, aj mne je to ľúto. Nie som milý muž, ktorý by sa vyžíval v rozmaznávaní a podporovaní hlúposti či bláznovstva, ale nie som ani temný pán. Musel som lipnúť na hneve, ktorý som cítil voči Blackovi a Potterovi a iným, aby som ich mohol nasmerovať na vás. Vy ste vlastne mali byť mojou najmenšou starosťou – mal som oveľa viac dôležitejších starostí.“

Harry prikývol a vyzeral, akoby ho pokarhal. „Už sa nečudujem, že ste si mysleli, že som arogantný a vždy si myslím, že svet sa krúti okolo mňa.“

Severus vystrúhal zúfalo bezmocnú tvár a s predstieranou frustráciou mu prízvukoval, „Keby ste to len dokázali pochopiť pred pár rokmi, namiesto vyžívania sa v odutých mukách, keď sme vám nedovolili vrhať sa do centra všetkého, čo bolo nebezpečné.“

Harry znova prikývol a ticho povedal, „Je mi ľúto, že som vám spôsoboval také obavy.“

Hodil na Harryho ostrý pohľad. „Musím sa vrátiť. Pošlem vám po sove zopár dávok prášku z pieporu spolu s inštrukciami a účtom. Len na uľahčenie čakania, kým nepripravím prvú várku elixíru.“

„Vďaka,“ povedal Harry vďačným hlasom. „Skutočne si to cením, Snape; naozaj.“

Severus sa postavil. Harry sa rýchlo postavil tiež. „Počkajte... toto nie je... nemohol by som...“ Zhlboka sa nadýchol. „Ešte sa niekedy uvidíme, však?“

Severus mu venoval zhovievavý pohľad. „Nepochybne. Toto je malý svet a pre mňa je nemožné v ňom existovať bez toho, aby som na vás eventuálne nenarazil. A nakoniec, teraz, keď ste porazili temnotu, vzali útokom Playwitch a spravili zo seba neoficiálneho vládcu nebies, naozaj nemám žiadnu šancu vyhnúť sa vám, však?“

Harry sa naňho uškrnul aj napriek červeni na lícach.

Severus sa odmiestnil, neveril, že by dokázal zostať ešte o malú chvíľu dlhšie v Potterovej prítomnosti bez toho, aby prezradil svoju túžbu pozvať Pottera na drink, večeru a drsný mužský sex v miestnosti pre pánov. Ešte malú chvíľku a mal pri nebezpečne blízko k tomu, aby Pottera pozval von – alebo ešte horšie, späť do svojho bytu.

Pristál pred svojimi dverami a sťažka dychčiac vstúpil dovnútra – pričom sa okamžite zvalil chrbtom na zatvorené dvere – a vkĺzol rukou do svojich nohavíc a zúfalo sa chytil do ruky.

Jeho penis bol ako železná tyč, horúci a tvrdý v jeho dlani a on ho honil nemilosrdne, rýchlo, predstavoval si, že sú to Potterove pekné ústa obvinuté okolo neho, alebo ešte lepšie – že bol zarazený vnútri v tom chutnom, úžasnom tele, hlboko, tak hlboko, že už sa nikdy nedostane von –

Prudko sa urobil, v spŕške lapania po dychu, hviezdičiek, delíria a „Harry-!“

Chvejúc sa zviezol dolu po dverách a trvalo mu zopár minút, kým bol schopný vstať.

Dal si ľahkú večeru a veselo a v radostnej nálade sa stiahol dolu do svojho laboratória, tešiac sa na s ničím neporovnateľné potešenie z elixírov. A nie len varenie; vyvíjanie. Tvorenie.

Nikdy mu nenapadlo, že nádej bola niečo, čo si vždy upieral; ani mu nenapadlo, že sa v nej momentálne vyžíva.

Hovorilo sa, že cesta k srdcu muža vedie cez jeho žalúdok. Možno, naozaj len možno, cesta k srdcu Harryho Pottera povedie cez liečenie.



[1] Pozn. Violated = znesvätená, znásilnená, zneuctená, potupená; bežne sa slovo používa vo význame „narušiť“

Alma Mater = matka živiteľka, ale zároveň aj staré označenie univerzity

Poslední komentáře
28.07.2013 13:43:39: Stále aktuální katalog oriflame. Každé 3 týdny nový katalog.
28.06.2012 05:58:22: Když chcete půjčku Půjčky odpovědným způsobem www.exekuce-drazba.cz/ dražba nemovitosti
14.04.2010 22:51:32: Cauko, Paulik. Hajmi to nebude uverejnovat na mojom blogu, ale na vlastnom : http://www.m-a-mprovasi...
12.04.2010 19:40:50: ahoj hajmi.. ak sa mozem opytat ako je to s tym prekladom?? lebo som sa snazila citat to ale pri moj...